Na začiatku bol atentát

Vytvorením Trojspolku a Dohody sa šesť európskych veľmocí rozdelilo do dvoch proti sebe stojacich blokov. Odvtedy sa mohol akýkoľvek ozbrojený konflikt rozrásť do veľkej vojny, ktorá by zasiahla celú Európu. Trikrát sa podarilo hroziace nebezpečenstvo zažehnať rokovaním. Prvý raz, keď sa Francúzi sporili s Nemcami o Maroko, druhý raz, keď Rajúsko-Uhorsko pričlenilo k habsburskej ríši Bosnu a Hercegovinu. Tretíkrát sa podarilo zabrániť svetovej vojne počas balkánskych vojen. Nemecko však bolo odhodlané vydobiť si svoje "miesto na slnku". Stupňovalo zbrojenie a povolávalo do armády veľké množstvo brancov. Nemeckí generáli plánovali pri prvej vhodnej príležitosti zaútočiť smerom na západ, poraziť bleskovým úderom Francúzsko, potom presunúť armády na východ a zaútočiť na Rusko. Aj Rakúsko-Uhorsko bolo stále v strehu. Neuspokojilo sa s anexiou Bosnya Hercegoviny.

Chcelo oslabiť Srbsko a vytlačiť ruský vplyv z Balkánu. Francúzsko sa zasa usilovalo oslabiť Nemecko, aby mohlo získať späť územie Alsaska-Lotrinska. Veľká Británia sa nechcela zmierniť s tým, že Nemecko začalo vo veľkom budovať námorné loďstvo. Vzájomná nedôvera a podozrievanie medzi blokmi sa zo dňa na deň stupňovali. Na jar 1914 už všetky štáty Dohody i Trojspolku žiadali, aby im parlamenty schválili mimoriadne výdavky na zbrojenie. Preteky v zbrojení, ktoré sa začali koncom 19.storočia, pokračovali teraz zrýchleným tempom. V lete 1914 bola už situácia veľmi napätá. Práve vtedy sa vybral rakúsky arcivojvoda a následník trónu František Ferdinand s manželkou na návštevu do Sarajeva, hlavného mesta okupovanej Bosny. Obaja sa stali v Sarajeve obeťou atentátu, ktorý spáchal srbský študent Gavrilo Princip, člen organizácie Mladá Bosna, ktorú podporovala tajná srbská organizácia Čierna ruka. Rakúsky cisár František Jozef sa rozhodol využiť túto udalosť na to, aby sa porátal so Srbskom, ktoré podnecovalo protirakúsky odpor slovanských národov monarchie.

Len čo viedenská vláda získala prísľub podpory od nemeckého cisára Wilhelma II., obvinila srbskú vládu z atentátu a doručila jej ultimátum s veľmi ponižujúcimi požiadavkami. Srbsko nechcelo prijať všetky podmienky ultimáta a Rakúsko-Uhorsko zasa nechcelo v ničom ustúpiť. A tak sa tenký vlások, na ktorom už desaťročia visel Damoklov meč, 28. júla 1914 pretrhol. V ten deň Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku a v noci začalo delostrelecky ostreľovať Belehrad. V Priebehu niekoľkých dní sa konflikt zmenil na svetovú vojnu. V decembri 1915 Srbsko podľahlo prevahe rakúsko-uhorských, nemeckých a bulharských vojsk. No v tom čase sa už ťažisko vojny prenieslo na dva hlané fronty v západnej a východnej Európe.