na dovolenke

Obloha bola nádherná ani jediný mráčik, len krásne slniečko a dlhá cesta autobusom.To bol jediný problém, ktorý ma trápil, pretože vydržať niekoľko hodín sedieť a pozorovať miniacu sa krajinu je dosť namáhavé. Ale vďaka mojej radosti z očakávania som to vydržala a neľutujem to


Celú cestu som pozorovala ľudí a rozmýšľala, či aj oni sa tak veľmi tešia ako ja. Hlavou mi stále prebehovalo ležanie na pláži a nádherné šumenie mora, hľadanie mušlí a zábavné hry na piesku, ale to najlepšie bolo, že celé dva týždne sme boli po kope, len my: ocko, mamka, Lucka a ja.
Pri tomto rozmýšľaní som hneď zaspala a po prebudení mi o radosti žiarili očká, konečne sme boli na konci cesty a ja som od radosti z autobusu vybehla, len v plavkách.

S radosťou som utekala medzi vlny chorvatského mora. Celé hodiny som vydržala len tak sa čľapkať v mori a ohrievať sa pod ohnivým slniečkom.Páčilo sa mi, ako v diaľke plávali velikánske lode, plachetnice a člny, ktoré som do vtedy videla len vo filmoch. Ale vtedy to bolo na vlastné oči, túžila som doplávať až k nim no bolo to až príliš ďaleko. Neobdivovala som, len more ale aj mesto ľudia sa mi zdali byť veselí bez problémov a kamarátsky.


V skupinách sa prechádzali okolo velikánských budov, popri pláži alebo tiež obdivovali krásu mesta ako ja. Myslím na to až doteraz, bol to zážitok na ktorý tak skoro nezabudnem. Vždy keď zavriem oči, vidím seba ako plávam sem a tam pomedzí vlni a počujem šum mora, akoby som bola na pláži v danej chvíli.Keby som mohla, hneď by som sa vrátila spať. Dúfam, že sa to čoskoro zopakuje.