N á s t u p f a š i z m u

- fašizmus – ideológia, súhrn názorov na spoločenskú oblasť

- nacionalizmus – myšlienkový a politický směr, ktorý pokladá národ za základnú spoločenskú jednotku. Je to ideológia buržuázie. Preceňovanie vlastného národa, na úkor iných národov

- nacizmus –nacionálny socializmus, nemecká forma fašizmu. V rámci nacizmu sa odstránili demokratické slobody, zbrojilo sa. Jeho cieľ bol ovládnuť svet

- šovinizmus – nanávisť k rasám. Nemci považovali hlavnú rasu árijskú a latinskú. Za menejcenné rasy považovali slovanov, cigáňov a židov

- antisemitizmus – nanávisť k židom. Žid = semita

- holokaust – medzinárodný výraz pre židovské vyvražďovanie – pogromy

- antikomunizmus – okamžitý zákaz komunistických strán. Ideológia proti komunizmu

- militarizmus – zbrojenie, ideológia, zameraná na vojnu. Podriadenie všetkých oblastí života armáde
Fašizmus v Taliansku

- európske krajiny vytvárali demokratické systémy

- po vojne tu vzniká silné robotnícke a roľnícke hnutie, nastali hospodárske problémy

- Taliansko je sklamané z výsledkov vojny – dostalo iba Tyrolsko a nie Dalmáciu

- V roku 1919 vznikla v Taliansku zväzka „fasci di combatimento“, ktorú tvorili dôstojníci, poddôstojníci, vojaci, nacionalistická inteligencia, stredné vrsty. Finančne ju podporovala buržuázia.

- Príslušníci bojových zväzkov mali v znaku starorímske „fasces“ – zväzok prútov, ovinutých červenými nemeňmi so sekerou uprostred – symbol práva bičovať a stíňať hlavy

- Z fasces vznikol názov fascismo – fašizmus

- Členovia tejto skupiny nosili čierne košele a vytvorili stranu „Partito populare“. Na čle strany stál Benito Mussoliny (DUCE). Fašistické oddiely prepadávali robotnícke budovi, schôdze, týrali a drancovali. Fašisti sľubovali splnenie sociálnych požiadaviek, pozemkovú reformu. Hlásali útočnú zahraničnú politiku. Chceli k Taliansku pripojiť Rieku, Alnbániu, Dalmáciu. V roku 1922 Mussoliny zinscenoval pochod na Rím – štátny prevrat. Bol zavedený diktátorský režim – kráľ Viktor Emanuel III menoval Mussoliniho za ministerského predsedu – 30.10.1922. Bol poverený zostaviť koaličnú vládu. V roku 1926 Mussoliny prevzal absolútne moc a odbúral demokratické práva. Zákony schvalovala Veľká fašistická rada. Rozpustené boli všetky nefašistické strany a organizácie. Zrušená bola komunistická strana a jej generálny tajomník Antonio Grasci bol uväznený. Fašizmus sa stal totalitnou diktatúrov, pripravoval sa na vojnu. Obeťou talinanskej agresie sa stalav roku 1936 Etiópia, na čele s cisárom Haile Sela Ssion, ktorý emigroval do Veľkej Británie.

- Fašizmus v ostatných krajinách :

- Poľsko – V roku 1926 sa kmoci dostal Pilsucki, ktorý zaviedol vojenskú diktatúru

- Bulharsko – Fašizmus reprezentoval cár Boris III (1934 – 1943). Komunistická strana bola ilegálna, na jej čele boli Juraj Dimitrov a Vasil Tanev Kotarov ( obvinený z podpálenia Ríšskeho snemu )

- Maďarsko – v roku 1920 prišiel k moci Mikloš Horthy – plána vytvorenia Veľkého Maďarska. Mal titul admirál

- Rumunsko – na čele generál Ion Antonescu – prezentoval fašizmus, totalitný štát

- Juhoslávia – reprezentaniti – Stojanović, Cvetković

- Portugalsko – na čele do roku 1968 profesor Salazar

- Litva – na čele v roku 1926 Boldemaraz, potom od roku 1929 Smetova fašistická strana, vedená Boldemarazom

- Lotišsko – Ulmanis Karus

- Chorvátsko – samostatná fašistická strana na čele s Ante Paveličom

- Grécko – na čele generál Joanin Metaxas

- Turecko – vodcom Mustafa Kemal Atatürk

- Španielsko – na čele Francisco Franco

- Veľká Británia – na čele sir Oswald Mosleyd

- Rakúsko – v roku 1932 prijalo fašizmus podľa talianskeho vzoru. Kancelárom sa stal Engelbert Dolfus. Bli odbúrané demokratické slobody, zákaz činnosti odborov, robotn. Strán, vzbury boli krvavo potlačené. V roku 1934 sa rakúsky fašistický režim zjednotil s Nemeckým a Talianskym. V roku 1938 nastal Anšlus – pripojenie Rakúska k Nemecku

- Španielsko – v roku 1920 sa tu uskutočnil fašistický prevrat, do čela sa dostal generál Miguel de Rivera. Od roku 1922 až 1930 bol vyhlásený vojnový stav. 14 apríla 1931 bola vyhlásená republika, v ktorej sa uskutočnili požiadavky buržuázno-demokratickej revolúcie. Proti nej vystupovala komunistická strana, ktorá vytvorila ľudový front, ktorý zvíťazil vo voľbách v roku 1936. Bola obnovená demokraciam ale nedôsledne. Falangy – ozbrojené oddiely, fašistické organizácie s podporou Nemecka a Talianska, lebo mali záujem obkľúčiť Francúzko – Alsasko. 18.7.1936 – generál Franco začal ozbrojené povstanie proti republike – mal podporu zo zahraničia – Taliansko, Nemecko. Ostatné štáty vyhlásili politiku nezasahovania. Pomohli robotnícke medzinárodné brigády a Španielske oslobodzovacie hnutie, pod vedením Dolores Ibaruri – krycie meno La Pasionária. Boj končí v marci 1939. Potom bola nastolená fašistická diktatúra generálna Franca.
Nástup fašizmu v Nemecku

- koniec prvej svetovej vojny znamenal porážku Nemecka a koniec cisárstva

- 9.11.1918 – cisár Wilhem II odstúpil, Nemecko vyhlásené za republiku – Weimarská republika ( ústava prijatá vo weimare). Ktorá trvala od 1919 do 1933. Potom nastúpil Hitlerov fašizmus. Prezidentom bol Fridrich Ebert. V republike nastáva rozvoj revolučného hnutia, na čele s komunistami. V ich čele boli Karol Lickenet a Róza Luxemburgová – zavraždení. Republika mala hospodárske problémy, bola postihnutá povojnovou krízou, z čoho obviňovala Francúzko, ktorému platilo reparácie. V roku 1922 reparácie odmietlo platiť, čo vyústilo do Búrskej krízy – Francúzy obsadili hospdársky významné Porínie, čím narušili Nemecké hospodárstvo – nárast nezamestnanosti, inflácie, pokles životnej úrovne. V roku 1924 USA prijala Damerov plán, ktorý mál cieľ stabilizovať Nemecké hospodárstvo a vytvoriť pôdu pre Jungov plán, ktorý ustanovil výšku reparácii, zrušil splátky nad nemeckou ekonomikou. Francúzi odišli z Porínia. Robotnícke hnutie sa snažilo pomôcť – komunisti, ne čele s ernstom Thälmanom nemali úspech, V Nemecku nastalo zlepšenie po dolárovej pôžočke od USA, čo však netrvalo dlho, lebo vypukla hospodárska kríza. Vo voľbách v roku 1932 vyhrali komunisti a sociálni demokati, čo vyvolalo obavy kapitalistov Nemecka, ktorí videli záchranu v nastolení fašizmu v Nemecku. Fašistická strana Nemecka vznikla po prvej svetovej vojne. Viedol ju Adolf Hitler, ktorý sa spojil s Erichom Ludendorfom. Strana sa volala Národnosocialistická nemecká robotnícka strana – NSDAP. Mala rovnakúsociálnu základňu jako talianska fašistická strana. NSDAP tvrdila, že chce brániť národné a sociálne záujmy nemeckých pracujúcich. V skutočnosti nacisti potláčali robotnícke hnutie, komunistickú strana. Využívali na to oddiely SA (stürnabeilung) a SS (snehstah schutzstaffel) a Hitler jungen. V roku 1925 bol vydaný programový spis Hitlera – Mein Kampf (Môj boj) – nacistický program, ktorého cieľom bolo vojnou zlomiť mocenské postavenie Francúzka a ZSS, ovládnuť národy Európy pod heslom Drang nach Osten. Nacisti videli zdroj všetkého zla v židoch- antisemitizmus. Právny základ antisemitizmu dali Norumberské zákony – 1935 – nacisti potrebovali životný priestor – Lebensraum. Židia bli zbavení občianskej svojprávnosti, sobášiť a stýkať sa so židmi sa považovalo za hanobenie rasy. V septembri 1935 bol vidaný zákon na ochranu židovskej krvi – žid nemôže byť občanom ríše, nemá volebné právo, nemôže zastávať verejný úrad. Za žida je považovaná osoba, majúca židovský pôvod aspoň do tretieho kolena. Nordická rasa a nemecký národ je schopnejší ako iné rasy a preo je určená na svetovládu. Základ je vybraný z Nietzeho filozofie, V Novembri 1938 sa uskutočnila krištálová noc – nacisti rozpútali koordinovanú vlnu násilia proti židom, boli vypálené synagógy, židia zranení a zavraždení – očistná noc. Cieľom nacistov bolo vytvoriť Veľkonemeckú ríšu so svetovládou nad ľuďmi. V roku 1932 NSDAP získala najväčší počet kresiel v parlamente a Hitler bol 30.1.1933 vymenovaný prezidentom Paulom Hindebergom za ríšskeho kancelára. Okamžite nastoli v Nemecku fašistickú diktatúru. Stál na čele jako führer (vodca). Nacistický režim mal jako symbol nacizmu hákový kríž. Bola zapálená budova ríšskeho snemu, z čoho obvinili bulhaerských komunistov – Taneva a Dimitrova. Dimitrov sa pred súdom obhájil. Fašistické strany zakázali politické strany, kruby, spolky. Štátne orgány, veda, kultúra, školstvo boli podriadené fašistickej strane. Vytvorili sieť tajnej polície – GESTAPO (Gebeinstadtpolizei). Odporcovia fašizmu bli väznení, alebo boli v koncentračných táboroch. Kultúra bol riadená Göbelsom – monistrom kultúri, ktorý kontroloval vydávanie kníh (pálenie kníh Heina, Manna, Zweiga). Nacizmus propagoval nezávadné fgilmy, rádio a šport.


Prípravy Hitlera na vojnu

Göring : „Kanóny miesto masla“ – Nemcko v októbrio 1933 vystúpilo zo

Spoločnosti Národov. 30.6.1934 bola uskutočnená noc dlhých nožov. Oddiely SS (obranné oddiely) povraždili 1000 príslušníkov SA – dvoch generálov a politikov nepohodlných Hitlerovi. V marci 1935 bola vyhlásená všeobecná branná povinnosť. V roku 1936 Hitler obsadil demilitarizované Porínie. Dohoda protestovala. Hotler využíval na presadenie svojixh cieľov nemecké menšiny. Západné mocnosti vyhlásili politiku Epasmentu- ustupovania. ČSR si uvedomuje svoju jednostrannú orientáciu na Francúzko a preto hľadá zblíženie so ZSSR. ZSSR sa sbaží o medzinárodnú spoluprácu v boji proti fašizmu, preto chce vypracovať plán kolektívnej bespečnosti. V roku 1934 ZSSR vstúpy do Spoločnosti národov. V máji 1935 ČSR + ZSSR – zmluva o vzájomnej pomoci, ktorá bola viazaná na zmluvu s Francúzkom. ČSR buduje na hraniciach s Nemeckom Sudetskú obrannú líniu. Na Gottwalda bol vydaný zatikač, preto utiekol do Moskvi.


Vývoj v Rusku po vojne

- v roku 1917 boľševici revzali moc na čele s Leninom. Hospodárstvo bolo rozvrátené 1. svetovou vojnou, ale aj občianskou vojnou – 1918 – 1923. Fungovala iba zbrojárska výroba, priemysle znárodnený. Pôda bola rozdelená medzi maloroľníkov. Bol vytvorený plán hospodárstva, zavedený vojnový komunizmus : priemysel sa zamerial na výrobu nevyhnutnú pre obranu vlasti. Poľnoshospodárstvo odovzdávalo prebytky u úrody štátu – krajina = jeden vojenský tábor. Plán elektrifikácie ruska - GOELRO – v roku 1920 – pomoc obnove priemyslu. V roku 1921 bol zvedený plán NEP . Nová ekonomická politika. 31.12.1922 – vytvorenie ZSSR, zlúčením štyroch republík : Ruskej federácie, Ukrajinskej republiky, Bieloruska, Zakaukazkej federácie (Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan ). V.I. Lenin nastoli diktatúru a prenasledoval všetko, čo nebolo v súlade s boľševickými ideálmy. Potláčal cirkev a náboženský život. Jeho ideál bol ateizmus – popieranie akejkoľvek existencie Boha. Školstvo, kultúra mali výhradne propagovať myšlienky, ktoré hlása vládna strana. Konečný cieľ boľševikov bolo nastoliť komunizmus, preto sa boľševická strana premoenovala na komunistickú. Komunistická idea mala nehumánny znak, kto s ňou nesúhlasil, bol potrestaný. Neskôr sa diktatúra premenila na krutovládu už za Leninovho života. Lenin zomrel v roku 1924, potom sa k moci dostal Jozif Stalin ( Jozif Visarionovič Džugašvili – KOBA ). Vládol v rokoch 1924 – 1953. Stalin rozvinul krutovládu, kde milióny ľudí boli uväznení v Gulagoch (štátna správa táborov), alebo vo väzeniach, na Sibíri, alebo v masových hroboch. Povraždil všetky osobnosti októbrovej revolúcie – Trockij, Bucharin, Zinovjej. Komunistická strana, štátna bespečnosť boli v rukách Stalina. Veliteľom bespečnosti bol Berja. Koncom 20. Rokov (1928) začína zrýchlená industrializácia naUrale a Sibíri. Využili sa prostriedky z poľnohospodárstva. Nastalo vyvlastňovanie roľníkov a vznik kolchozov. Pri kolektivizácií sa zosilňuje teror. Kulaci si nechceli dať svoju pôdu. Bolo obnovené nevoľnícvto. Stalinizmus a fašizmus boli najkrvavejšie režimy ľudtsva. Rozvíjal sa tam kult osobnosti. Stalinovi sa pripisovali všetky zásluhy za rozvoj krajiny, nadobudnuté vedomosti a schopnosti. Obyvateľstvo, hoci trpelo dôsledkami doktríny, verilo, že obete sú nevyhnutné pre budovanie šťastnej spoločnosti. Verilo, že o krutovládach, terore a zločinoch Stalin nevie. Krajina bola izolovaná od ostatného sveta. Občania nesmeli cestovať do zahraničia, odoberať zahraničné noviny, knihy. Filmy, rozhlas, TV boli cenzurované. Tesne pred 2.sv.vojnou dal Stalin povraždiť 10 000 dôstojníkov Červenej armády.


Mníchov a rozbitie ČSR

- Vojnové plány na prepadnutie ČSR – Fale Grün, Poľska Fale Weiss. Nastolením fašistickej diktatúri v Nemecku sa ohrazila existencia celej Európy a ohrozilo to aj ČSR. Nemecké obyvateľstvo a maďari sa usilovali o odtrhnutie z ČSR. V krajine zosolovali fašistické tendencie. V roku 1935 bola podpísaná spojenecká zmluva ČSR – Francúzko – ZSSR. Na hranici s Nemeckom ČSR začala budovať opevnenie. Odstúpil perezident Masaryk, Henleinovci získali väčšinu, prezidentom sa stal dr. Edvard Beneš. Henlein nadviazal kontakt s Hilerom, dosiahol vplyv vysokých politických kruhov v Anglicku. V roku 1938 Sudetonemecká strana vystupuje s požiadavkou pripojiť pohraničie k Nemecku. 12.3.1938 Nemecká armáda obsadila Rakúsko a pripojila ho k Nemecku (Fall Otto) – Anschluß. 24.4.1938 – Karlovarská zjazd Sudetonemeckej strany. 7.4.1938 – Veľká Británia a Francúzko žiadali, aby Československá vláda prijala Henleinove požiadavky. Hitler začal odzbrojovať ozbrojené sily v pohraničí a na získanie ČSR bol ochotný použiť aj silu – májová kríza – vláda ČSR vyhlásilačiastočnú mobilizáciu. V roku 1938 Anglicko a Veľká Británia vyslali sprostredkovateľa lorda Waltera Runcimana, ktorý uznal požiadavky Henleinovcov za oprávnené. 5.9.1938 – československá vláda súhalsí s autonómiou pohraničného územia. 12.9.1938 – Henlein sa stretol v Berchhesgadene s ministerským predsedom Veľkej Británie – Chamberleinom, ktorý nemal námietky na Nemecké požiadavky. 29.9.1938 – komisár zahraničnách vecí ZSSR E.M. Litvínov vyhlásil, že ZSSR je pripravené na uskutočnenie záväzkov voči ČSR. 21.9. Českoslovesnká vláda prijala Nemecké požiadavky. Nemecko svoje požiadavky stupňuje na konferencii v Mníchove. 28.9.1938 všeobecná mobilizácia. 2.9. – Mníchov stretnutie zástupcov Nemecka – Hitler, Veľkej Británie – Chamberlein, Francuzka – Daladier. Rokovali o odstúpení pohraničných oblastí Čiech a Moravy Nemecku bez prítomností Československej vlády. 30.9.1938 – Vláda Mníchovský diktát prijala – končí Československá republika. Mníchovom stratila republika 30 000 km2, 5 miliónov obyvateľov, tretinu priemyselných závodov, takmer všetky banské závody, papierníctvo, sklárstvo,textil, prerušené boli železničné trate, pohraničné opevnenia a cestná sieť. Poľsko si začalo robiť nároky na Tešínsko, ktoré nakoniec získalo. 2.11.1938 sa vo Viedni dohodli Nemecko (Rimenbro) a Taliansko (gróf Ciano) o odstúpení Slovenského územia (Košice + Podkarpatská Rus) Maďarsku. Po Mníchove Beneš abdikoval a emigroval do Veľkej Británie. Prezidentom sa stal Emil Hácha, predsedom vlády Rudolf Beran. 6.10.1938 bola v Žiline vyhlásená autonómia Slovenska Jozefom Tisom. Protektorát Čechy a Morava mal byť pripojený k Veľkonemeckej ríši. Slovensko chceli rozdeliť medzi Poľsko a Maďarsko, alebo vytvoriť samostatný štát, podriadený Nemecku. Nemci tlačili na slovenských ľudákov a po stupňovanom nátlaku na Karola Sidora a Jozefa Tisu 13.3.1939 v Berlíne podpísali vznik Slovenskej republiky. 14.3.1939 bol na Slovenskom sneme vyhlásený Slovenská republika. Prezidentom sa stal Tiso. Fašizmus na slovensku zastupoval Vojtech Tuka. Návrh Nemecka vyhlásiť samostatný Slovenský štát odmietol vo funkcii predsedu Slovenskej autonómnej vlády Karol Sidor. 15.3.1939 Nemecké vojská obsadili Čechy a Moravu – prezident Hácha. Protektorátom bol menovaný na kontrolu barón Karl von Neurath. Do 27.9 1941 ho zastupoval pre zdravotné dôvody Heidrich. V júni 1942 – Danege, od 20.8.1943 W.Frick. Veľkú právomoc mal nemceký štátny minister pre Čechy a Moravu – K.H.Frank – najväčší nepriateľ českého národa. Obyvatelia Protektorátu – Nemci – ríšsky občania, Česi – občania Protektorátu, mali nižšie právne postavenie. Cieľ nacistov bol vyhľadiť Český národ a urobiť Protektorát rasovo vhodný. Preto boli česi germanizovaní, vysídlený, využití na prácu. Prejavi odporu – prevoz ostatkov prezidenta Háchy na vyšehradský cintorín, Oslava výročia Jána Husa – katolícka púť, nelegálne noviny, letáky a časopisy.