Mytológia Grécka

Od počiatku sveta fantáziu ľudstva vzrušujú tajomní bohovia, zázračné bytosti a ľudský hrdinovia. Každá oblasť sveta má svojich špecifických bohov, ktorých uctievali, obetovali pre nich ľudí, konali na ich počesť rôzne obrady a podobne. Asi najzaujímavejší sú bohovia staroveku, kedy bolo polyteistické náboženstvo a uctievalo sa mnoho bohov. Každému boli pripisované určité vlastnosti, ovládali určité územie.

Niektorí bohovia boli zlí a krutí, iní dobrí, láskaví, tí ktorí pomáhali ľuďom. Vzťahy medzi nimi boli veľmi zložité a pospletané. Mňa zaujali hlavne grécky bohovia, o ktorých budem aj ďalej písať. Čo hovorí legenda o najvyššom bohovi? Prečo to nie je prvý boh, ktorý vôbec bol? Ako je nám všetkým známe, najvyznamnejší boh je Zeus. Je však bohom druhej generácie božstva. Prvá generácia vzniká až párením bohov, ktorý patria do pôvodných, nevytvorených božstiev. Sú to Chaos, Gaia, Tartaros a Eros. Zaslúžili sa aj o vytvorenie prvej skupiny bohov. Do prvej generácie patria Uranovci, ktorý vznikli spojením Gaiem s Uranom, teda spojením neba a zeme.

V druhej generácii vznikajú Kronovci v spojení Chronosa s Rheou. Patrí medzi nich Hestia, Demeter, Héra, Hádes, Poseidón a Zeus. Chronos však požiera vlastné deti, a tak Rheia v snahe zachrániť aspoň jedno dieťa, ukryje Zeusa na ostrove Kréte a nahradí ho kameňom, ktorý potom Chronos zhltne a vyvráti. Zeusa zatiaľ na ostrove pridája koza. Keď vyrastie, zbaví Chrona moci a usídli sa na najvyššom vrchu Grécka – Olympe. Ten sa však pokúšajú dobyť Titani. Zeus im čelí za pomoci kyklopov, ktorí mu dajú blesk, ktorý je odvtedy jeho atribútom. Zvíťazí a prinúti Chrona vyvrátiť ostatné deti, ktoré zjedol.

Každému z nich potom priradí svoju oblasť – jemu pripadne vzduch, Poseidónovi more a Hádovi podzemie. Zem a Olymp môžu zdielať všetci. Zeus a Héra, známa dvojica, ktorá bola najskôr vo vzťahu súrodencou, ale neskôr sa stala Héra Diovov manželkou. Prečo sa potom uskutočnilo sprisahanie na Dia na čele s Hérou? Zeus bol veľmi prelietavý, mal veľa lások. Zvádzal bohyne aj smrteľníčky, čo sa dá vysvetliť snahou rozšíriť svoj vplyv. Je to neúnavný zvodca, čím si pohneval svoju manželku Héru, ktorá naňho kvôli jeho neverám zosnuje spolu s Poseidónom a Aténou sprisahanie.

Chcú ho spútať, ale bohovia Thetis a Briareos ho zachránia. Zeus Héru potrestá tak, že ju zavesí dolu hlavou nad priepasťou a nechá ju tam vysieť. Neskôr ju však dá zvesiť a všetko jej odpustí, zrejme preto, lebo je to žena a nevie odolať jej kráse. Héra však naďalej musí znášať jeho nevery, na ktoré si musí zvyknúť ak chce žiť s niekým takým ako je Zeus. Minotaurus, známy z rôznych filmov, hrozivý mutant človeka a býka. Ako vôbec vznikol a prečo bol odsúdený žiť v bludisku, kde mu privážali obete? Krétsky kráľ Minos má povesť spravodlivého a nestranného zákonodarcu.

Musí však súperiť so svojimi dvoma bratmi, Sarpedontom a Radamantysom, aby sa presadil ako jediný kráľ Kréty, a tak požiada Poseidóna o znamenie, ktoré potvrdí jeho autoritu. Sľúbi Poseidónovi, že ak mu pošle dar, okamžite mu ho vráti vo forme obety. Boh mora mu pošle krásneho bieleho býka. Minos sa teda stane kráľom, ale je mu ľúto zabiť býka. Tým si pohnevá Poseidóna, ktorý ho potrestá tak, že spôsobí aby sa Minoova žena Pasifé zaľúbila do býka. Daidalos sa na Kréte stane známy ako konštruktér a vynálezca dôvtipných strojov a vyrobí mechanickú kravu z dreva, ktorá umožní pohlavný styk kráľovnej so zvieraťom. Tak vzniká Minotaurus, známy aj ako Minoov býk, alebo Asteión. Znetvoreného princa musia ukryť do labyrintu, aby ho nikto nevidel a nezistil tento čin, ktorý by mohol pobúriť krétsky ľud.

Labyrint je vlastne palác, ktorý zostrojil Daidalos. Ako potravu pre Minotaura začali neskôr posielať do labyrintu každoročne sedem chlapcov a sedem dievčat. Bolo to potom ako Minos úspešne obliehal Atény a toto bola ich daň za to, že ustúpil. Tá prestala platiť, až keď Tézeus, Ariadnin milý, ktorá je vlastne Minotaurovov nevlastnou sestrou, zabije Minotaura. Prečo má Perzeus za úlohu ísť zabiť strašnú Medúzu, tvora podobného žene, ktorá má namiesto vlasov hadov? Ako sa mu to nakoniec podarí, keď cieľom cesty je vlastne smrť Perzea a nie smrť Medúzy? Všetko sa to začalo tým, že sa Akrisios, kráľ z Argu, z veštby dozvie, že ho zabije vlastný vnuk. Preto zatvorí svoju dcéru Danaé do veže, kde k nej nemá prístup žiadny muž.

Príde však za ňou Zeus vo forme zlatého dažďa a splodí s ňou dieťa. Akrisios teda dá dcéru aj s dieťaťom zavrieť do debny a hodiť do mora. Dvojica sa však zachráni, lebo debna dopláva až na ostrov Serifos, kde ich zachráni kráľ Polydektes. Ten začne robiť Danaé návrhy, tá ho však odmietne. Kráľ z nej teda urobí svoju otrokyňu. Perzeus vyrastie a kráľ začne mať obavy, či sa nepokúsi svoju matku vyslobodiť. Ako opatrenie ho pošle na nebezpečnú výpravu, v ktorej má za úlohu zabiť hroznú Medúzu, ktorá svojim pohľadom premení každého živého tvora na kameň. Kráľ si zrejme myslel, že sa z výpravy už živý nevráti a bude mať od neho pokoj. Opak je však pravdou.

Perzeovi Hermes a Aténa, ktorý mu poradia, nech najprv premôže tri obludné sestry Graie, ktoré majú spolu iba jedno oko a jeden zub. Perzeus im ich zoberie, čím ich úplne odrovnal. Onedlho sa s nimi dohodne, on im vráti oko a zub a ona mu povie, ako sa dostane k nymfám, ktoré mu dajú mnohé čarovné veci, ako sú prilba, ktorá zneviditeľňuje, črievice s krídlami a čarovnú kapsu. Aténa mu dá aj lesklý štít, ktorý mu pomôže premôcť Aténu. S týmito vzácnymi darmi Perzeus odsekne medúze hlavu. Hovorí sa, že z mŕtveho trupu Medúzy sa vynoril okrídlený kôň Pegasos a Chrysaor.

Neskôr Perzeus Medúzinu hlavu ešte využije pri zachraňovaní Andromedy. Ako ovplyvnili mýty prírodu a jej cykly? Prečo sa hovorí, že Persefona ovplyvnila dozrievanie obilia? Persefona je dcérou Dia a Demeter. V jeden deň Persefona s niekoľkými ďalšími priateľkami trhá na lúke kvety, keď sa zrazu zo zeme vynorí boh podsvetia, Hádes. Unesie Perzefonu do svojho podsvetia a drží ju tam. Jej matka je zúfalá, lebo nevie, čo sa stalo s jej dcérou. Hélios však zistí, kde je Perzefona a povie to Deméter, ktorá poprosí Dia, aby je dcéru vrátil. Ten jej to sľúbil, ale iba pod podmienkou, že sa Perzefona v Hádovov podsvetí nedotkla žiadneho jedla.

Tá však už medzitým zjedla pár zrniečok granátového jablka a teda sa nemôže vrátiť k matke. Hádes sa s Perzefonou ožení a odmietne ju vydať. Zeus teda rozhodne tak, že polovicu roka bude Perzefona v Hádovom podsvetí. Bude to na jeseň a v zime. Tu vidíme spojitosť medzi Perzefonou a obilím, lebo obilie je tak isto ako Perzefona na jeseň a v zime pod zemou. Druhú polovicu roka môže tráviť so svojou matkou. Z jej plaču je dážď, ktorý spôsobí, že na jar sa zo zrna rozvinú klasy. Má grécka mytológia vplyv na príslovia a porekadlá? Aké sú najznámejšie a ako vznikli? Známa je hlavne „Achillova päta“ . Označuje zraniteľné miesto na ľudskom tele.

Achilles sa narodil ako syn Thetidy a Peleusa. Po narodení ho zoberie matka k rieke podsvetia Styx, chytí ho za pätu a ponorí ho do rieky, čím sa stane nezraniteľným. Keďže ho ale držala za pätu, jeho jediné zraniteľné miesto na tele je práve päta. Ako ďalší príklad uvediem „jablko sváru“ . Vysvetľujeme si to ako kameň úrazu, alebo príčina problémov. Pochádza to z legendy, keď sa koná svadba Peleusa a Thetis. Pozvú na ňu všetkých bohov, okrem Eris, bohyňu sváru, ktorá ale príde aj tak. Hodí na stôl jablko s nápisom „Pre najkrajšiu“, čo spôsobí vážny spor medzi Hérou, Afroditou a Aténou, ktorý predchádza trójskej vojne. Odtiaľto je teda „jablko sváru“. Takýchto príkladov je veľa, a myslím si, že bez nich by príslovia utrpeli veľké straty. Ako ovplyvnili stredoveké mýtické obludy dnešné príbehy a povesti?

V mnohých dnešných knihách sa vyskytujú hrôzostrašné obludy, ktoré naháňajú hrôzu a hrdinovia sa ich nespočetne veľa krát snažia zabiť. Väčšinu z nich poznáme už z dávnych dôb, keď za príčinu všetkých záhadných javov ľudia považovali bohov. Známa je napríklad chiméra, ktorá má hlavu a telo leva, chvost hada a na chrbte jej vyrastá ešte jedna hlava kozy. Je rýchla v behu, chrlí oheň a dym. Veľa sa vyskytovali aj Kentaury, ktorý vlastne ani neboli obludami a ľudia sa ich až tak nebáli.

Telo mali konské, ale od trupu hore boli ako človek. Boli veľmi múdry a niekedy aj pomáhali ľuďom (napríklad keď kentaur Cheirón vychoval Achillesa), ale zväčša sa ich ľudia obávali, lebo údajne unášali z dedín mladé panny. Zvyčajne boli zobrazovaní ako držia luk. Môžeme sa stretnúť aj s mantichorou. Telo má červeného leva, tvár ľudskú a chvost s jedovatým bodcom a jedovatými ostňami, ktoré strieľala ako šípy do všetkých strán. Bola mäsožravá a často žrala aj ľudí, ktorý sa jej preto obávali. Ďalej spomeniem najznámejšieho legendárneho vtáka, a to fénixa, ktorý sa po svojej smrti zreinkarnoval a povstal vlastného popola. Telo mal červené so zlatým perím.

Ďalšie obludy boli kyklop, tvor s jedným okom, trol, hlúpy tvor, ktorý na dennom svetle skamenel, alebo lev Nemean, ktorý osídľoval pláne Nemey a terorizoval túto oblasť. Dokázal ho zabiť až Herakles, ktorý ho uškrtil. Obávanou obludou bola aj hydra, veľký had s niekoľkými hlavami a jedovatým dychom. Úloha zabiť ju pripadla Heraklovi, ktorý ju po tvrdom súboji napokon aj prekonal. Nebolo to až také ľahké aj preto, lebo keď Herakles jednu hlavu hydre odsekol, ďalšie dve jej narástli. Všetky tieto potvory, ktoré som spomenula sa vyskytujú aj v novodobých románoch a knihách.

Napríklad aj v známom románe Harry Potter sa ukazujú mnohé z týchto tvorov. To by bolo asi všetko, čo by som spomenula o gréckej mytológii, ktorá poplietla hlavy už mnohým bádateľom a vedcom. Všeobecne som vám predstavila najznámejšie mýty a príbehy, ktoré sa údajne odohrali medzi bohmi, ktorých príbuzenstvo je veľmi zložité. Verím, že táto téma je pre každého aspoň trochu zaujímavou a bude sa vám aspoň trochu páčiť.