Myanmarská únia (Barma)

Myanmarská únia (Barma)
Barmský Myanmar, alebo Pyidaungzu Myanma Naingngandaw, krajina rozprestierajúca
sa pozdlž východných brehov Bengálského zálivu a Andamanského mora v
juhovýchodnej Ázií. Krajina je asi 1 275 míl (2 050 km) dlhá zo severu na juh –
zahrnjúca 400 mílový (640 km) pás pozdlž Malajského poloostrova – a asi 580 míl (935
km) z východu na západ v jej najširšej hranici. Myanmar susedí na juhovýchode s
Thajskom a Laosom, na severovýchode s Cínou, a na severozápade s Bangladéšom a
indickými štátmi(provinciami) Arunachal Pradesh, , Nagaland, Manipur a Mizoram. Jeho
pobrežná línia, na juhu a juhozápade, hranicí s Bengálským zálivom a Martabanským
zálivom, a Andamanským morom. Hlavným mestom je Yangôn (Rangoon). Jeho
rozloha je 261 228 štvorcových míl(676 577 km2). Populácia (1993) je 44 613 000
obyvatelov.
Reliéf
Myanmar možme rozdelit na ctyri fyzickogeografické regióny : severné hory, západné
hory, centrálne nížiny, a Shan Plateau(náhorná plošina) na východe. V severnom
Myanmare dominanuje Kumonský hreben, ktorý sa smerom na juh znižuje od
najvyššieho vrchu krajiny, Mount Hkakabo (5 881 m n.m.), ktorý leží na severnej
vysokohorskej hranici s Cínou. Západné hory, nižší, ale majoritný vysocinový región, sa
rozprestiera južným smerom z najvýchodnejších Himalájí, vytvárajúcich Chinské vrchy,
ktorých vrcholy dosahujú výšok 3 000 m n. m., a dalej na juhu, riedko osídlený a
riedko zalesnený Arakanský hreben. Centrálne nížiny, ležiace medzi Atamanským
hrebenom a Shan Plateau, pozostávajú z plytkých Arakanských pobrežných planín
(hraniciace s Bengálskym zálivom) a Tenasserim (hraniciace s Andamanským morom)
a riedko osídlených regiónov delty riek Irrawaddy a Sittang. Štvrtý hlavný región
krajiny, hlboko rozdelený (mapovitý) Shan Plateau, je najvýchodnejší a príkrodvíhajúci
sa od centrálných nížin, casto 600 metrov v jedinom stupni; priemerný zdvih plošiny je
900 metrov, a niektoré štíty presahujú 2 600 metrov. Južne sa plošina spája s
hrebenom Tenasserimských hor.
Severojužná orientácia Myanmarských hor urcuje smery jeho hlavných tokov Irrawaddy
a Salween. Irrawaddy je splavná na viac ako 1 450 kilometroch jej 2 100 kilometrovej
dlžky a odvodnuje okolo troch petín povrchu krajiny. Povodie rieky Salween leží na
východ od Irrawaddy, odvodnujúca región Shan Plateau a ústi v Martabanskom zálive.
Myanmarská tropická klíma je z velkej casti ovplyvnovaná monzúnmi južnej Ázie.
Striedajú sa tu tri obdobia, chladné suché obdobie od konca Októbra do polky
Februára, horúce suché obdobie od polky Februára do polky Mája, a monzúnové
obdobie od konca Mája do konca Októbra. Rocné zrážky sú v rozsahu od 5 100 mm
pozdlž pobrežných rovín a hor (2 500 mm) vrátane regiónov delty a 900 mm v
centrálnej panvy okolo Mandalay. Skoro všetky spadnú v období monzúnov. Priemerné
denné maximá teplot pre najchladnejšie a najteplejšie mesiace sa pohybujú v rozsahu
medzi 23 °C a 32 °C vo vysocinách Shan Plateau a medzi 29 °C a 36 °C v Yangône na
juhu.
Iba okolo jedna šestina Myanmarských vysokohorského územia je považovaná za ornú
podu; okolo desatina tejto je zavlažovaná, väcšinou pre produkciu ryže. Takmer žiadna
poda nie je vhodná ako pastviny a polovica krajiny je zalesnená. V Myanmarských
nížinách sa prirodzená vegetácia mení v závislosti na množstve zrážok. Tam, kde je
viac ako 2 000 mm zrážok prevládajú vždyzelené tropické lesy(oblasti delty podporujú
bujné mangrovníkové porasty); v regiónoch s množstvom zrážok medzi 1 000 a 2 000
mm sa nachádzajú listnaté monzúnové lesy(obsahujúce teky); pri menej ako 1 000
mm sú lesy postupne nahradzované krovím. Vo vysocinách možme nájst dubové a
borovicové lesy nad hornou hranicou lesa(1 000 m n. m.). Život zvierat je bohatý s
daždovými lesmi podporujicími rozmanitost vtákov, cicavcov a rozmanité druhy hadov.
Slon a tiger sú doležité aj ked ohrozené druhy. Myanmar má zásoby striebra, medi,
olova a zinku v Shan Plateau, náplavové zásoby wolfrámu a cínu v Tenasserimských
pobrežnej oblasti a ropu a zemný plyn. V severných horách sa tiež taží vysokokvalitný
nefrit. Obyvatelstvo
Celé údolie rieky Irrawaddy a pobrežné pásy v sebe držia tri štvrtiny populácie. Okolo
70 percent celkovej populácie sú Barmcania. V západných horách pri rieke Chindwin sú
rozne Chinské kmene a vrchnejšie údolie rieky Irrawaddy a severné vrchy sú obsadené
Kachinskými kmenovými skupinami. Lud Shanu osídlil Shan Plateau; Waovia a
Palaungovia sú väcšinou klasifikovaný ako národ Shan. Karenov nájdeme v deltách, v
Peguských horách a pozdlž dolného toku rieky Salween. Kayahsovia osídlujú južný roh
Shan Plateau. Približne devät desatín populácie sú budhisti. Ostatok sú väcšinou
krestania, moslimovia alebo animisti; najdeme aj zopár hinduistov.
Viac ako 100 domorodými jazykmi – jasne vzniknúté zo zopár dialektov – sa rozpráva v
Myanmare, ale základný a oficiálny jazyk je barmština(myanmarcina), ktorou
rozprávajú ako ludia z rovín, tak ludia z hor.
Pocas britskej kolonizácie (1885-1948), kedy sa krajina oficiálne volala Barma, sa
anglictina stala oficiálnym jazykom , ale po osamostatnení od Britského empíria,
anglictinu ako oficiálny jazyk zrušili. Aj ked základna znalost anglictiny sa stále
vyžaduje v školách a fakultách a v roku 1981 bolo vyucovanie anglictiny navrátené do
školských osnov.
Myanmar je jedna z najredšie osídlených krajín v Ázií a clenitá, zalesnená cast jeho
povrchu je ešte stále iba mierne osídlená. Je to krajina dedín, kde menej ako jedna
štvrtina ludí žije v mestských oblastiach. Rocná miera rastu obyvatelstva (prirodzený
prírastok) je trochu vysoká oproti sveovému štandardu, ale asi okolo priemeru
juhovýchodnej Ázie. Relatívne vysoká miera úmrtnosti novonarodencov sa znacne
znížila od 50-tych rokov. Najväcšími mestami sú Yangôn v delte rieky Irrawaddy a
Mandalay vo vnútrozemí.
Ekonomika
Myanmar ma centrálne plánovánu, vyvíjajúcu sa ekonomiku, ktorá je do velkej miery
znárodnená a z najväcšej casti postavená na polnohospodárstve a obchode. Aj ked
hrubý národný produkt (HNP) na hlavu je jeden z najnižších na svete.
Okolo tri petiny hrubého domáceho produktu(HDP) pochádza z polnohospodárstva,
lovu, lesníctva a rybárstva, nasledujú služby a priemyselná výroba. Polnohospodársky
sektor zamestnáva asi dve tretiny pracovnej sily.
Ryža je najdoležitejšou kultúrou; dominuje ekonomike poskytujúc hlavný zdroj
zamestnanosti a je hlavnou exportnou komoditou krajiny. Ostatné doležité kultúry sú
cukrová trstina, kukurica, podzemnica olejná, strukoviny a bavlna. Zelenina, melóny a
ovocie sa tiež pestujú.
Hoci je v Myanmare málo pastvín, chová sa tu vela dobytka, vrátane hovädzieho
dobytku(asi desatina je urcená na produkciu mliecných výrobkov). Hovädzí dobytok sa
chová väcšinou vo vyššíe ležiacích suchých zónach. Ostatný dobytok zahrna prasce,
byvoly a kozy. Lesy produkujú teku, doležitý komponent zahranicného obchodu.
Ryby sú popri ryži iba druhou základnou živinou v Myanmarskej diéte; väcšina
všetkého výlovu je z mora. Európsky kapor a tilapia z Thajska boli úspešne zavedené
do chovu rýb(rýbarstva).
Priemyselná výroba je málo vyvinutá a vykazuje iba desatinu HDP. Hlavné výrobky sú
zušlachtené výrobky ropy, cement, hnedý a hrubý cukor, arašidový olej, ryby v
konzerve, dusikaté hnojivá, surová ocel, bavlnené vlákno a cigarety. Takmer polovica
produkcie energie v krajine je vyrábaná vodnými elektrárnami a zvyšok sú tepelné
elektrárne. Všetky velké priemyselné spolocnosti, bankový systém, poistovníctvo,
zahranicný obchod, domáci velkoobchod a väcšina maloobchodu bola znárodnená
zaciatkom 60-tych rokov.
Obmedzené zahranicné investície bolo povolené obnovit v roku 1973 a dalej bol
liberalizované koncom 80-tych rokov.
Asi polovica rozpoctových príjmov vlády pochádza zo všeobecného predaja a daní z
pridanej hodnoty a zvyšok príjmov zo štátnych podnikov. Koncom 20-tého storocia
zahranicná pomoc zacala rovnako významne figurovat ako zdroj príjmov.
Železnice v krajine sú riadené Myanmarskou železnicnou korporáciou, ktorú vlastní
štát. Tažko využitelná cestná sietje iba asi z dvoch petín vydláždena. Nachádzajú sa tu
aj rozsiahle vnútrozemské vodné cesty, z ktorích asi jedna štvrtina je splavná velkými
plavidlami. Yangôn je hlavný(1.) prístav a nachádza sa tu ešte zopár dalších hlavných
prístavov. Medzinárodné letecké služby sú zabezpecené Mingaladonským letiskom,
blízko Yangônu.
V Myanmarskom exporte prevažuje ryža a teka, nasledujú železné rudy a drahokamy.
Od polovice 70-tych rokov hodnota Myanmarského importu zvycajne prevyšuje jeho
export. Import pozostáva väcšinou z kapitálového tovaru, hlavne strojov a dopravného
vybavenia; surových materiálov a náhradných dielov; a spotrebných tovarov. Hlavnými
obchodnými partnermi sú Japonsko, Európska únia, juhovýchodné ázijské krajiny a
India.
Vláda a sociálne pomery
Ústava z roku 1974 prehlasuje Myanmar za socialistickú jednostranícku republiku
riadenú Barmskou Socialistickou Stranou (BSPP). Najvyššia štátna zákonná moc bola
udelená v jednokomorovom ludovom zhromaždení(Pyithu Hluttaw), ktorého cleni boli
nominovaní BSPP, potom formálne zvolení na štvorrocné obdobia ludovým hlasovaním.
Zhromaždenie vybralo premiéra, kabinet a 29 clenov štátneho koncilu. Štátny koncil
obratom zvolil predsedu, ktorý plnil úlohu prezidenta a hlavy štátu. Vojenská vláda,
ktorá prevzala moc v roku 1988, zrušila všetky predošlé inštitúcie, ale zrušili zákaz pre
politické strany; predseda Štátneho zákona a Poriadok Obnovujúci Koncil tiež plnil
funkciu hlavy štátu a šéfa výkonného úradu.
Myanmarská populácia spravidla trpí biednými zdravotnými podmienkami a na choroby
ako malária, cholera, tuberkulóza, žltacka, mor, horúcka dengue a encefalitída. Tieto
zdravotné problémy sa ešte zhoršujú nedostatkom školeného lekárského personálu.
Vybavenie Myanmarských zdravotných stredísk je dobré vyvinuté iba v mestách;
priemerná dlžka života je 60 rokov u mužov a 64 rokov u žien.
Vzdelanie, tam kde je dostupné, je zadarmo; hlavný doraz je na základne vzdelanie.
Školská dochádzka je povinná pre deti medzi piatym a deviatym rokom života. Celková
miera gramotnosti v krajine je okolo 80 percent. V Yangône a v Mandalay je umelecká
a vedecká univerzita.
Intelektuálne a kultúrne kontakty s ostatnými krajinami boli vážne obmedzené
vojenskou vládou zacínajúcou v 60-tych rokoch.
Spravodajské média sú v Myanmare vlastnené a riadené vládou. Ústava krajiny
zakazuje cenzúru, ale media v podstate nemožu diskutovat o národných otázkach bez
povolenia lídrami krajiny a socializmu.
História
Prvé ludské osídleni v Myanmare sa objavilo asi pred 11 000 rokmi v strede údolia
rieky Irrawaddy. Skupina ludí známych ako Pyu, ktorí hovorili tibetsko-barmským
jazykom, zacala zakladat mestské královstvá v severnom Myanmare v období prvého
storocia p.n.l. do roku 800 n.l. Na juhu od Pyuov boli Moni, národ hovoriaci
austro-ázijským jazykom, ktorí založili prístavné hlavné mesto Thaton. Štát Monov
prosperoval podobne ako štát Pyuov. V deviatom storocí hlavné mesto Pyuov Halingyi
pripadlo severnému královstvu Nanchao v južnej Cíne. Myanmarcania, alebo Barmcania
prevzali vedenie tibetsko-barmského ludu a založili ich hlavné mesto Pagan.
V roku 1044 Anawrahta prevzala trón v Pagane a behom niekolkých rokov zjednotila
celý Myanmar v jednotné královstvo a založila prvú Myanmarskú ríšu. Invázia Mongolov
v roku 1287 zdevastovala ríšu a viedla k jej rozpadu. Zjednotenie sa prvykrát objavuje
v 16-tom storocí pocas vlády dynastie Toungoo, ktorá trvala prerušovane do roku
1752, kedy Moni preberajú kontrolu nad Myanmarom. Myanmarská odolnost stúpala
pocas vlády populárneho vodcu Alaungpaya, ktorý zabezpecil celú Myanmarskú krajinu
a založil jej poslednú dynastiu.
Expanzionistická politika Alaungpayovho královstva vylakala jeho susedov, zvlášt tých
britských vzhladom na myanmarské zámery na Assam. Dve anglo-barmské vojny
(1824-1826 a 1852) nasledovali po Myanmarskej okupácií Assamu a stáli ho nielen
Assam, ale aj Manipur, Arakan, Tenasserim a nakoniec Pegu. Ostatok Myanmaru
pripadol Británií v roku 1885 po tretej anglo-barmskej vojne.
Pod britskou kontrolou bola krajina nazvaná Barma a stala sa indickou provinciou.
Myanmarský lud cítil odpor voci britskému odopreniu pokracovat v národnom
budhistickom patronáte. A co viac, britská ekonomická politika ožobracila vacšinu
populácie. To viedlo k rolníckemu povstaniu v roku 1931 a v roku 1937 Briti oddelili
Barmu od Indie. Druhá svetová vojna so sebou priniesla japonskú okupáciu; britské
vládnutie pokracovalo do zaciatku roku 1948, kedy sa Barma (názov Myanmar bol
prevzatý v roku 1989) osamostatnila.
Vojenský prevrat v roku 1962 pevne zaviedol koncilový revolucný zámer na vytvorení
socialistickej Barmy.
Barmský vojenský vodcovia znárodnili hlavné ekonomické podniky a pustili sa do
neúspešnej politiky rapídného spriemyselnovania zatialco izolovali Barmu od kontaktu s
okolitým svetom. Koncom 80-tych rokov, vládna korupcia a zlé hospodárenie urobili z
nazdroje-bohatej Barmy jednu z najchudobnejších krajín na svete. Dlho-vrejúca
nespokojnost ludí vybuchla v 1987-88 do rozšírených protivládnych nepokojov, ktoré
vojsko nakoniec potlacilo silou. V roku 1990 opozicné strany rozhodujúco vyhrali v
národných volbách, ale armáda mala nadalej kontrolu.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: