Mussolini a jeho čiernoodenci

V tom čase, keď v Rusku Lenin budoval boľševický štát, začali sa aj v iných krajinách objavovať rôzni vodcovia. Sľubovali, že vyriešia všetky problémy, od nezamestnanosti až po lacný tovar v obchodoch a zdravé byty na predmestiach. Vo všetkých štátoch, ktoré predtým viedli vojnu, sa ľuďom žilo veľmi ťažko. Zbrojárske továrne stratili objednávky a začali prepúšťať, muži sa vracali z frontov a nenašli zamestnanie. Vlády tlačili stále nové peniaze, čím všetok tovar veľmi zdražel a peniaze strácali hodnotu. Podpory v nezamestnanosti a v chorobe ešte neexistovali. Jednoduchí ľudia začali strácať trpezlivosť, vychádzali do ulíc, usporadúvali verejné zhromaždenia a žiadali nápravu. Takáto situácia bola aj v Taliansku. Hoci patrilo k víťaznej Dohode, v krajine nevládla spokojnosť. Nacionalisti dávali otvorene najavo nesúhlas s malými územnými ziskami.

Objavili sa aj hospodárske ťažkosti. Mnohí politici sa snažili získať pod svoj vplyv nespokojných Talianov tým, že im núkali rôzne "recepty" na nápravu. Nacionalisti žiadali, aby vláda bojovala proti svojmu novému susedovi - Juhoslávii a odňala mu územie, na ktorom žili aj Taliani. Socialisti zasa organizovali robotnícke štrajky, aby podnikateľov prinútili zvýšiť mzdy. Ani jedni, ani druhí však nemali úspech. Vtedy sa na politickej scéne objavil Benito Mussolini, muž ktorý sa chcel za každú cenu dostať do vysokej politiky. Vedel, že v modernom štáte vedie cesta do politiy cez parlament, preto začal zvolávať verejné zhromaždenia a sľuboval, že všetky problémi vyrieši, len čo sa dostane k moci. Zavedie vraj vládu silnej ruky, ktorú budú všetci poslúchať. Robotníkom sľuboval lepšie mzdy, nezamestnaným prácu, podnikateľom vyššie zisky, jednoduch sľuboval všetkým všetko. Keďže ľudia už boli unavení večnými štrajkami a demonštráciami, mnohí jeho sľubom uverili. Zakrátko sa okolo neho zoskupili muži a mladíci, ktorí sa začali obliekať do čiernych uniforiem a dali si meno fašisti. Mussolini z nich vytvoril fašistickú stranu, ktorej cieľom bolo získať všetku moc v štáte. Časť fašistov vytvorila polovojenské ozbrojené organizácie, ktoré vyvolávali na uliciach sústavné bitky a prepadávali príslušníkov iných, najmä robotníckych strán. Mussolini teror v uliciach zámerne stupňoval a sľuboval, že len čo zveria vládu jemu, nastolí všade poriadok a pokoj. Po dvoch rokoch nepokojov taliansky kráľ v októbri 1922 naozaj poveril Mussoliniho, aby zostavil vládu. To bol na niekoľko desaťročí koniec demokracie v Taliansku. Diktátor Mussolini sa pripravoval aj na vojnu. Obeťou talianskej agresie sa roku 1936 stala Etiópia a roku 1939 Albánsko.