SAMO CHALUPKA
• najstarší člen Štúrovej školy
• jeho starší brat Ján bol známym dramatikom.
• bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spoločnosti česko-slovanskej
• zúčastnil sa povstaní v Poľsku
• stal sa kňazom
• prvé básne napísal biblickou češtinou, ale čoskoro prechádza k slovenčine
Venoval zbieraniu folklóru, čo sa odrazilo v básniach Spevy (lyrické, ale aj politicky angažované za
program národného obrodenia)
Je tvorcom historickej epiky
1. Jánošíkovská tematika
(Je spojená s ťažkým položením slovenského národa)
báseň Likavský väzeň- uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu. Častý motív vatry ako symbol slobody.
Charakteristická črtou Chalupkovej monumentality je lokalizovanie básni do súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, bralo, Kráľova hoľa)
báseň Junák- Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky padnú v boji proti mocipánom, autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja.
báseň Kráľohoľská
2. Téma protitureckých bojov
báseň Boj pri Jelšave zobrazuje tu víťazstvo ľudových bojovníkov nad tureckým vojskom
veršovaná povesť Turčín Poničan ľudská dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spoznáva vlastného syna. Poturčenec, keď musel uznať, že otrokyňa je jeho matka, ju žiada, aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. Ona však odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť do vlasti
• vykreslený patriotizmus
veršovaná povesť Branko o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu proti pánom, nakoniec hrdinsky hynie, vďaka zrade
3. Historický motív
hrdinská epická báseň Mor ho! (13-slabičný sylabický verš)
• Prichádza tu s kolektívnym hrdinom — bojovníci za česť svojho národa vystupujú ako jedna postava.
• historický námet z čias rímskeho panstva, cisár Constantinus roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odbojné kmene Lemiakov, ktorých autor považoval za Slovákov- ideálne ľudské vlastnosti.
Dej lokalizuje na hranice vlasti, k Dunaju pod „pevný hrad“. Sem prichádzajú hrdí slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom, v ktorom autor zdôrazňuje slovenskú slobodomyseľnosť a hrdosť, mierumilovnosť. Cisár však neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsko. Junáci hrdinsky padnú v boji s presilou.
Chalupka odsúdil pokusy o podmanenie malých národov veril v silu ľudu, ktorý si vie ubrániť slobodu.
JANKO KRÁĽ
• najrevolučnejší autor Štúrovej školy
• prvé básne uverejnil v almanachu Nitra. Liptova.
• Bol medzi tými, čo po Štúrovom zosadení, z funkcie zástupcu profesora demonštratívne opustili Bratislavu. Jeho reakciou na túto udalosť bola báseň Duma bratislavská
báseň Orol mládenec, ktorý opúšťa matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie
Na jar roku 1848 spolu s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom so zbraňou v ruke si vydobyl svoje práva. Za buričstvo si vyslúžil desaťmesačný trest v Šahách a Pešti.
revolučná báseň Šahy napísal ju po neúspechu revolúcie, lúči sa so svojimi nádejami a snami, neočakáva lepší osud svojho národa
balada Zverbovaný hrdina Janík je zrastený s ľudom, záver balady vyzýva do boja
balada Povesť potrestaná neúcta k starobe
balada Skamenelý je potrestaná nevera milého a porušenie prísahy,
balada Kríž a čiapka sa tresce roztopašnosť a zneuctenie hrobu
balada Bezbožné dievky tas privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov.
sociálne motivovaná balada Pán v třní bezbožný a krutý pán zabije na poľovačke človeka, čo ho stihne trest — zošalie a hynie v strašných mukách
sociálna balada Kvet matka prinúti dcéru vydať sa bez lásky za bohatého vdovca a dcéra od žiaľu umiera
balada Zakliata panna vo Váhu a divný Janko zobrazuje hrdinu nenachádzajúceho nikde pokoj -typický romantický hrdina, túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie
Dedina i najbližší nechápu Janíka, divného, hrdého, divého. Nepochopenie vháňa hrdinu do samoty. Druhá časť básne je baladický príbeh.
Janko sa vyberie z domu do temnej noci, uvidí zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhne sa do vody, aby ju zachránil, pritom umiera. Idyla tak víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom, objektívny svet nad subjektívnou rozorvanosťou.
cyklus básní Dráma sveta pesimistický náhľad na minulosť a prítomnosť, história- boj o moc nad svetom, napr. veršovaný dialóg Zloboh predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu.V básňach Remeselník, Sedliak, Ovčiar zobrazuje ťažký život ľudu
báseň K prorokom Slovenstva verí v lepšiu budúcnosť
jánošíkovská tematika Výlomky z Jánošíka
básni Žobrák
Zbojníkova balada
Po revolúcii už písal málo a ani sa verejne neangažoval
pri memorandových akciách napísal Dumu slovenskú- obraz slovenského života za posledných 25 rokov
básni Slovo výzva do boja a proklamáciou rovnoprávnosti národov
JÁN BOTTO
• najmladší zo štvorice hlavných autorov Štúrovej školy
• začal študovať na lýceu v Levoči. V tom čase tam prišli študenti z Bratislavy, ktorí demonštratívne opustili lýceum pre odvolanie Ľ. Štúra
• hlavným zdrojom jeho tvorby je ľudová slovesnosť
báseň Orol ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie
báseň K mladosti odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje
báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu
• na revolúciu reagoval v Piesňach vojenských a v básni Pochod verše priamo vyzývajú Slovákov do boja
balady
• Žltá ľalia o porušení manželskej prísahy vernosti. Hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá. Za nedodržanie sľubu je potrestaná. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci povoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera.
• balada Ctibor o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou
• Margita a Besná skaly, nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéruzo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sa pomätie a neskôr na tom istom mieste sama skočí do Váhu
• ústrednou ideou balád je víťazstvo spravodlivosti
lyrickoepická skladba Smrť Jánošíkova skladá sa z deviatich spevov
Autor reaguje na situáciu ktorá nastala po revolúcii 1848—1849, po roku nádeje, očakávania, nastala doba, keď bol zakázaný akýkoľvek národný pohyb.
Dej skladby
V úvode použil alegóriu matky a detí, svoje verše posiela po Slovensku. Bojí sa, že je to zakliata krajina a nenájdu ozvenu. Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami, spoznajú sa a spolu „idú po zboji“, aby ukázali rudu „cestu ku slnku slobody“. Úvod je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.
Prvý spev opisuje slobodný život „dvanástich sokolov“, hôrnych chlapcov, na Kráľovej holi. V závere prvého spevu sa družina dozvedá o zlapaní Jánošíka a smutne sedí okolo dohárajúcej vatry.
V druhom speve Botto zvýrazňuje žiar [ nad Jánošíkovým osudom a kreslí obraz jeho zlapania. Jánošíka nepremohla presila, ale iba zrada.
V treťom speve je Jánošík vo väzení. Prichádza za ním v podobe milej duša [ a lúči sa s ním peknou ľudovou baladou.
Štvrtý spev je najpochmúrnejší. Je to obraz väzenia v noci. Jánošíkovi sa sníva sen o mladosti. Diabol mu však pripomína blížiacu sa smrť.
V piatom speve svitá nový deň a Jánošík vie, že jemu prinesie smrť. Pýta sa, kto viacej zbíjal, či on alebo jeho kati. Svoje činy ospravedlňuje tým, že už nemohol znášať útlak poddaného rudu. Verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.
V šiestom speve vedú Jánošíka k šibenici. Jánošík káže kňazovi modliť sa nie za neho, ale za biedny, nešťastný slovenský ľud.
V siedmom speve sa opisuje Jánošíkova poprava. Smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína svoj boj proti tyranom.
Ôsmy spev predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno ako v zakliatej krajine. Ľud si rozpráva o Jánošíkovi povesti. Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
Deviaty spev je celý alegorický, opisuje Jánošíkovu svadbu s kráľovnou víl. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody. Touto alegóriou chcel Botto vyjadriť svoju dôveru vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti.
Botto aj v tejto skladbe využil ľudovú reč a prostriedky ľudovej slovesnosti (slabičný verš združený rým prirovnania, zdrobneniny a pod.), pričom sa mu podarilo spojil poetiku folklóru s vysokým básnickým majstrovstvom.