Súčasný vývoj vedy, techniky a spoločnosti ako celku vyžaduje nielen zmeny obsahu a náplne vyučovania, ale hlavne ponímania práce učiteľa a žiakov. Od učiteľa sa vyžaduje organizovať podmienky na samostatné, tvorivé a aktívne osvojenie učiva. Čím rozmanitejšia je činnosť, do ktorej sa žiaci zapájajú, tým viac podnetov sa im poskytuje na uplatnenie a rozvoj aktivity a poznania. Veľmi dôležitú úlohu tu plní motivácia.
Problematikou motivácie sa zaoberalo mnoho pedagógov, psychológov i výskumných pracovníkov. Všetci sa zhodujú na tom, že pozitívna motivácia v učebnej činnosti je veľmi dôležitou, priam zásadnou podmienkou školskej úspešnosti žiaka.
Komenský o motivácii hovorí vo Veľkej didaktike: „Aby sa deti mohli učiť vážnym veciam, ktoré im niekedy majú vážne prospievať, a to učiť sa ľahko a príjemne, musíme spájať príjemné s užitočným, aby sa tak detská myseľ dala viesť ako nejakým lákadlom a doviesť tam, kam chceme.“ (Komenský, J.A. 1991, s.255)