Motivácia vo vyučovaní technických prác
V 1. a 2. ročníku dochádza k integrácii pracovného vyučovania s výtvarnou výchovou. V 3. a 4. ročníku ZŠ pracovné vyučovanie je samostatným predmetom, ale medzipredmetové vzťahy s výtvarnou výchovou je potrebné uplatňovať naďalej.
Motivovať žiakov je nutné vo všetkých vyučovacích predmetoch. Technické práce ako súčasť pracovného vyučovania v 3. a 4. ročníku dáva žiakom príležitosť osvojiť si na primeranej úrovni vedomosti o technike, technologické zručnosti, rozvíjať tvorivé technické myslenie.
Cieľom technických prác je vychovávať úcte k práci, ako k najvyššej hodnote ľudského snaženia a vychovávať človeka v duchu základných zásad pracovnej kultúry. Pod úctou k práci rozumieme úctu k vlastnej práci, i k práci iných v pracovnom procese a k výsledným pracovným hodnotám.
Motivácia žiackych činností sa i v technických prácach stáva dominujúcou. Bez vhodnej motivácie nemožno od žiaka očakávať, že bude pracovať, zhotovovať nejaký výrobok s plným nasadením a nadšením. Vhodná motivácia je preto kľúčom úspechu pracovnej činnosti.
„Motivácia a z nej vyplývajúca stimulácia rozvíja žiacku iniciatívu, postoje a aktivitu. To preto, že je vždy spojená s riešením zaujímavých a pritom opodstatnených praktických úloh.“ (Milec, A. 1983, s.52)
Metódy a formy práce využívané v technických prácach na prvom stupni ZŠ
Na prvom stupni ZŠ sa najčastejšie využívajú tieto metódy:
a./ názorná metóda – je pri motivovaní žiakov k pracovnej činnosti nevyhnutná. Žiaci sa zoznamujú so samotnou pracovnou činnosťou, s materiálmi, nástrojmi, pracovnými postupmi i výrobkom, ktorý budú zhotovovať. Pri všetkých prácach je potrebné, aby mal učiteľ k dispozícii výkresy, šablóny, schémy, obrázky, vzorky materiálov, vhodné pomôcky, nástroje a iné didaktické pomôcky. Vhodné je metodické nákresy a obrazy vyvesiť na miesto, ktoré môžu žiaci pozorovať aj počas práce.
b./ praktická metóda – žiaci si osvojujú praktické pracovné zručnosti prostredníctvom cvičenia. Dôležitá je nadväznosť na vedomosti a skúsenosti, ktoré si už osvojili.
c./ slovné metódy – učiteľ nimi oboznámi žiakov s problematikou pracovnej činnosti, objasní jej ciele a význam. Patrí sem rozhovor, ktorý používame pri nadväzovaní na už známe poznatky a beseda, ktorá zabezpečuje hlavne spestrenie, motiváciu k práci.
d./ inštruktáž a cvičenia – pre nácvik praktickej pracovnej činnosti sú veľmi dôležité. Inštruktáž môže predchádzať predvedeniu činnosti, alebo môže prebiehať súčasne s ňou, má byť stručná, vecná, zruzumiteľná, na prvom stupni ZŠ vždy ústna.
e./ metóda pozorovania - v technických prácach je nevyhnutné vypestovať u žiakov schopnosť pozorovať, vedieť svoju prácu porovnávať s prácou iných. Pozorovanie je potrebné rozvíjať aj pre ďalšiu prácu s technickými výkresmi, s ktorými bude pracovať vo vyšších ročníkoch. Na prvom stupni ZŠ sa žiaci učia pomocou pozorovania preniesť obrysy z výkresu na látku, doštičku, papier, kartón a pod.
f./ problémová metóda – táto metóda by mala prevládať hlavne vo 4. ročníku ZŠ. Do pracovných činností by stále viac mala prenikať aktivita a tvorivosť, ktorá sa dá dobre dosiahnuť navodením určitého problému. Žiaci riešia problémy samostatne a volia si rozličné alternatívy, pracujú aktívnejšie, vylepšujú si svoj dôvtip a hľadajú najvhodnejšie možnosti efektívneho zvládnutia zadaného problému.
Najdôležitejšou metódou pri motivovaní žiakov k pracovnej činnosti sa javí metóda názornosti. Ak žiak vidí predbežný výsledok svojej práce – hotový výrobok demonštrovaný učiteľom, zaistí to u neho impulz k vlastnej práci. Svoju prácu porovnáva s prácou vyjadrenou v hotovom výrobku, ktorý je pre neho modelom i cieľom.
Učiteľ prvého stupňa má na začiatku školského roka možnosť upraviť si rozvrh hodín tak, že si spojí dve vyučovacie hodiny do jednej časovej jednotky. Myslím si, že by to bolo ideálne aj pre učiteľa, aj pre žiaka. Žiaci tak získajú na zhotovenie výrobku viac času, je tu väčšia pravdepodobnosť, že výrobok dokončia. Dokončenie výrobku je dôležité z hľadiska formovania vzťahu žiaka k práci i z hľadiska vlastného uspokojenia, dobrého pocitu z vykonanej práce, radosti z výrobku, ktorý si žiak sám zhotovil.
Ďalšou povinnosťou učiteľa je oznámiť žiakom s dostatočným časovým predstihom, aké pomôcky si majú na technické práce doniesť.
Ak si učiteľ nájde cestu k žiakom, pochopí ich myslenie, dokáže ich nielen veľa naučiť, ale vypestovať v nich vzťah k učeniu a vzdelávaniu i pre budúcnosť.