MOTIVÁCIA – súbor vnútorných podnetov k určitému konaniu a správaniu.
STIMULÁCIA – súbor vonkajších podnetov
Teórie motivácie:
- potreby
- procesy
Teória potrieb:
a) Maslowova
b) Elderferova (ERG)
c) Hertzbergova dvojfaktorová
d) McClellandová teória úspechu
MASLOWOVA TEÓRIA
55 5
4
3
2
1 1
1. Na najnižšej úrovni sú fyziologické potreby alebo potreby prežitia
2. Potreby bezpečia, istoty, budúcnosti
3. Sociálne potreby (kontakty, spolupatričnosť)
4. Potreby úcty (uznanie, status prestíže)
5. Potreby sebarealizácie
ELDELFEROVA TEORIA POTREBY
3 skupiny potrieb
Existence
Relatedness
Growth
Eldelfer prehlásil, že v podstate uspokojovanie potrieb sa nemusí diať presne v súlade s odstupňovaním podľa Maslowa, ale že niekedy je možné uspokojovať vyššie potreby, aj keď nie sú splnené potreby nižšieho radu
HERTZBERGOVA DVOJFAKTOROVA TEORIA
Zakladá sa na dvoch skupinách faktorov:
1. Hygienické faktory (dissatisfaktory), ktoré sami o sebe nemotivujú, ale ak nie sú splnené, pôsobia rušivo a bránia pozitívnej motivácii.
2. Motivátory (satisfaktory), pomocou ktorých je možné motivovať k vyšším výkonom
Mc CLELLANDOVA TEORIA
Obsahuje tieto tri skupiny potrieb:
a) potreba moci – vyjadruje schopnosť ovládať a ovplyvňovať iné osoby
b) potreba spolupatričnosti – budovanie dobrých medziľudských vzťahov
c) potreby úspechu
TEÓRIE ZALOŽENÉ NA MOTIVAČNOM PROCESE
ADAMSOVA TEÓRIA SPRAVODLIVOSTI (EQUITY THEORY) – pracovník má sklon subjektívne hodnotiť pomer medzi investíciou do svojej činnosti a svojimi ziskami (odmena, uznanie, efekt) a porovnať to s pomerom vstupov svojich kolegov a ich ziskami. Ak pracovník vníma tieto pomery ako odlišné, spravidla sa dostavuje tendencia odstrániť túto nerovnovážnosť.
Z tohto vyplýva úloha pre manažérov – stanoviť jednoznačné kritéria pre hodnotenie výkonnosti, stanoviť systém hodnotenia výkonnosti a stanoviť jasnú väzbu medzi výkonnosťou a odmenou.
WROOMOVA TEÓRIA OČAKÁVANÍ (expectance theory)
Zakladá sa na tom, že motivácia je funkciou troch premien
1. očakávania (E) – subjektívne presvedčenie, že určité správanie bude alebo nebude úspešné
2. účinnosť (I) – je pravdepodobnosť, že úroveň výkonu povedie ku konkrétnemu výsledku
3. valencia (V) – predstavuje hodnoty pripisované rôznym výsledkom M = E x I x V
Motivácia = očakávanie x účinnosť x valencia
- uvádzaný príklad na obsadenie miesta:
generálneho riaditeľa po ukončení školy po ukončení školy = malá pravdepodobnosť úspechu
a na miesto vo verejnoprospešných službách po ukončení školy = veľká pravdepodobnosť úspechu
SKINNEROVA TEORIA ZOSILNENÝCH VNEMOV
- zakladá sa na tvrdení, že správanie je ovplyvňované predchádzajúcimi následkami. Z logického hľadiska sa predpokladá, že správanie, ktorého následkom je príjemná skutočnosť sa zopakuje, kým správanie, ktoré sa prejaví trestom sa bude opakovať len s malou pravdepodobnosťou.
Prednosť by mali dostať jednoznačne pozitívne stimuly pred stimulmi negatívnymi ( bič a cukor).