Motív lásky k domovu v poézii slovenských básnikov po roku 1945

Vývin slovenskej poézie, ale aj celej literatúry po roku 1945 môžeme rozdeliť do 3 období:
V prvých povojnových rokoch ihneď vychádzajú diela, ktoré nemohli vyjsť počas vojny, pretože boli protifašistické a protivojnovo zamerané (Jesenský, Kráľ, Smrek, Plávka).

Povojnovú poéziu opanovali nadrealisti. V zbierkach Reisela, Brezinu, Žáryho a ďalších ide však o premenu nadrealistickej poetiky. Nadrealisti sa zriekli nielen básnických ideálov svojej mladosti, ale aj všetkého, čo do tých čias vyznávali.
Básnický nadrealizmus sa na Slovensku stali literárnohistorickým javom ukončeným roku 1945.

Pomerne silným básnickým zoskupením bola v rokoch 1945 – 1948 katolícka moderna. Príslušníci katolíckej moderny sa hneď po vojne uviedli básnickými zbierkami Harantu (V najkrajšej domovine), P. Gašparoviča-Hlbinu (Mŕtve more), J. Silana (Piesne zo Ždiaru) a ďalšími.


Ján Kostra

Je autorom zbierky Hniezda
Sem patrí báseň
Slniečko septembra

autor sa tu vracia do svojich školských rokov, do obdobia detstva, do rodného kraja spomína na svoju prvú lásku = učiteľku, spomína na bezstarostné detstvo, jeho prvá spomienka sa neviaže na matku, ale na učiteľku, obdivuje ju, má pocit nostalgie, autor akoby naozaj prežíval to, čo vtedy, dokáže sa vcítiť do myslenia dieťaťa vie sa tešiť z maličkostí, je šťastný, že si ho učiteľka všíma, ani trest nie je preň trestom, pochopil, že v láske treba trpieť
báseň vyjadruje nevinnosť, ale nachádzajú sa tu už aj prvé náznaky erotiky


Moja rodná
opisuje zradu voči rodnej zemi, ľútosť nad touto zradou, smútok kompozičný princíp je kontrast, hlavnou témou je oslava krás domova, kontrast medzi obrazom domova a cudziny, domov aj cudzinu opisuje ako ženu žena domova je pokorná, verná, skromná, trpezlivá, krásna, nevinná, vždy ochotná odpustiť, nežná, jedinečná, milujúca žena cudziny je bledá, pohodlná, prázdna, neverná, vzťah s mužom je pre ňu len epizódou, nedokáže milovať básnik pri návrate domov prichádza s pokorou, úctou, uvedomuje si, že ju zradil, je rozhodnutý z rodného kraja už neodísť


Ave Eva
básnická skladba
vyjadruje vášeň k ženám, náznaky erotiky, autor opisuje ženu ako krásno, je preň dôležitý fyzický vzhľad, ako žena dokáže pripraviť o rozum muža, dokáže pre ňu urobiť hocičo, žena mu stojí za všetko, aj za hriech priznáva svoju slabosť, keď vidí peknú ženu, kt. v ňom spôsobila chaos, ale ju z toho neobviňuje je si vedomý toho, že bez ženy nedokáže žiť opisuje bolesť zo skončenia lásky, hľadá si nové ženy, nové obete, ale nakoniec je obeťou sám žena má mnoho tvárí, je blízka, vzdialená, nežná, krutá, vášnivá, studená, omamujúca, nedostupná, niekedy je anjel, potom démon pretože je premenlivá, je pre muža žiadúca autor pokladá lásku za krásnu hru, vie že človek bez lásky zahynie, láska mu skrášľuje život, dokáže ho urobiť šťastným


Zbierka Každý deň
Každý deň
hovorí o medziľudských vzťahoch, pretože človek má k človeku ďaleko
autor chce stretávať ľudí, oslavuje každý deň, lebo sa môže stretnúť s človekom


Pavol Horov


Zbierka Nioba, matka naša
Nioba – je z gréckej mytológie mala 14 detí, mala ich viesť k tomu, aby poslúchali bohov Nioba si však uvedomuje, že ľudia okolo nej si ju vážia, preto si myslí, že ľudia ju budú uctievať namiesto bohov za jej vzburu jej bohovia zabijú 7 detí, Nioba sa však nepoučila, preto jej vzali aj ďalších 7 keď chce vyrieknuť kliatbu na bohov, skamenie. Nioba je symbolom zeme, Slovenska, matky, bolesti, kt. prežívali ženy počas prvej svetovej vojny báseň je ovplyvnená nadrealizmom
báseň je spomienkou na otca, kt. zomrel vo vojne, spomienka na mier slúži ako útecha, verš je neviazaný, báseň pôsobí deprimujúco

Zbierka Defilé
autor sa vracia k vojen
defilé – prehliadka bolesti, stratených životov vo vojne
nevie sa s vojnou vyrovnať
je obrazom beznádeje


Panta rei
hovorí o vojne, odsudzuje vojnu, presviedča sám seba, že všetko sa raz skončí
myšlienka na to, že vojna skončí, mu dodáva silu a vieru, nádej vojna ho duševne týra, nepredstavuje sa ako vyrovnaný človek strach pred vojnou nenazýva zbabelosťou, vojna neprináša len smrť, ale aj prázdnotu, ničotu, samotu, bezvýchodiskovosť, paniku tak ako radosť, bolesť, šťastie skončí, skončí aj vojna
báseň je poznamenaná nadrealizmom, verše tvoria samostatné obrazy jeho pocity sú pocitmi tisícich ľudí, ale aj tak sú si vzdialení

Andrej Plávka
Zbierka Ohne na horách

Na troskách
dominantnou témou je SNP – 1944 akoby nedokázal uveriť v koniec vojny, prejavuje sa básnikova snaha nájsť ľudí, ktorí prežili vojnu a s ich pomocou začať žiť nový život dúfa, že ľudia sa z vojnových hrôz poučili, budú hovoriť o svojich pocitoch, majú nájsť ku sebe cestu, prekonať nenávisť a za každú cenu hľadať cestu dáva na výber nebo a peklo = vojna je presvedčený, že jednotlivec nič nezmôže, k tomu treba viacerých


Miroslav Válek
Na chotári malá jeseň sedí spomienka na rodný kraj, na matku
básnik sa stotožňuje s tulákom, ktorý nikde nemôže nájsť pokoj, hľadá sám seba
podobnosť s Ivanom Kraskom – slovenská literárna moderna – impresionizmus – zachytenie chvíľkového dojmu alebo atmosféry
v básni je opis prírody, jesene, babieho leta

jeseň – pocity samoty, clivoty, smútku, spomienky, melanchólia, hĺbavosť
autor opúšťa rodný dom, odchádza z neho, vždy keď bol mimo domova, spomínal na matku, ktorá sa s ním vždy veľmi nerada lúčila, vždy pripravila miesto aj pre svojho syna v nádeji, že sa vráti

Ľudstvo rast človeka po duchovnej stránke opisuje cez prírodu, konkrétne cez obilie, ako dozrieva autor hovorí, že aspoň poézia by mala byť spravodlivá, obrazom doby, spoločnosti, ľudstva a zároveň byť ich výčitkou a svedomím, nič nemá skrývať

Celá tvorba Rúfusa bola vyjadrením nesmiernej lásky k človeku. V básniach ho láskavo napomína. Básnik sa sám nikdy nevzdával, hoci jeho život bo boj, v čase socializmu nebol uznávaný, nepísal, čo sa od neho očakávalo.
Jeho ďalšími dielami sú:


Zbierka Zvony

Zvony detstva zvony – symbol niečoho, čo končí, detstvo sa skončilo, už sa nikdy nevráti jeho dvere zostávajú pred nami zatvorené
z detskej nevinnosti, úprimnosti v nás postupne ubúda, kupuje si to okolie, spoločnosť
spoločnosť a doba z nás robí falošných ľudí, trosky detí
autor vyjadruje bolesť z toho, že ľudia sa menia