Ján Kostra (1910 - 1975)
- patrí k významným predstaviteľom, ktorí svojou tvorbou a osobnosťou určovali ideový a umelecký vývin slovenskej literatúry; do literatúry v stúpil:
# zbierka Hniezda - v tejto zbierke do popredia vstupuje téma domova a hneď za ňou je to láska k žene a k svojmu detstvu, v zbierke autor zdôrazňuje predovšetkým zmyslovú účinnosť obrazu
a preto sa dá hovoriť, že má veľa spoločného s poetizmom.
# zbierka Moja rodná - opakujú sa tu autorove základné motívy jeho tvorby, len v inej hierarchii. Pokiaľ v prvej zbierke dominoval erotický vzťah k žene, v tejto zbierke sa na prvé miesto dostávajú hodnoty domova. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach básní sa opiera o konkrétne historické udalosti a to najmä o obdobie keď sa schylovalo k vypuknutiu II. svetovej vojny. Atmosférou vojny sú poznačené:
# zbierky Ozubený čas, Všetko je dobré tak, Puknutá váza, Presila smútku - vo všetkých týchto zbierkach zaznieva autorov pesimizmus, ktorý v nich dosiahol dokonca svoj vrchol a to predovšetkým z dôvodu strácania sa básnikových istôt.
# poéma Ave eva - báseň o žene napísaná v rovnakom období ako predchádzajúce zbierky. Je to erotická báseň, ale jej pôsobivosť na čitateľa sa nevytráca.
- v nových spoločenských podmienkach (po roku 1945) okolnosti pretvárajú aj Kostrovu poéziu. Pretvára sa, mení sa ideovo estetický základ a súčasne s ním i básnické prostriedky. Objavujú sa ako hrdinovia nový ľudia s novými črtami a vlastnosťami. Takou je napr.:
# zbierka Za ten máj
# zbierka Javorový list - vplyv socialistickej literatúry. Je to vyjadrenie básnikových na súčasné aktuálne otázky pri riešení ktorých sa autor vracia späť do minulosti a konfrontuje ich
# zbierky Šípy a slnečnice, Len raz, Každý deň - rozšírenie Kostrovej tvorby o motívy prírody. V básňach sa opiera o senzuálne zážitky tak ako doposiaľ, ale uplatňuje v nich aj princípy analýzy a reflexie.
Andrej Plávka (1907 - 1982)
- narodil sa v Liptovskej Sielnici, študoval právo, bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov; vo svojej tvorbe sa upiera na národnú literárnu tradíciu (Štúrovci, Hviezdoslav)
# zbierka Z večera i rána - poznatky z mestského života a civilizácie vyvolávali u neho smútok a preto sa vracia ku poézii do rodného kraja
# zbierka Vietor nad cestou - zážitky z ciest po Európe
# zbierka Tri prúty z Liptova - vychádza z ústnej slovesnosti (preberá v nej básnické obrazy) tematicky vychádza z rodného kraja, zo vzťahu k otcovi a matke a k prvej láske. V 50. rokoch rozšíril zbierku o čas Po rokoch spojil ich z vydal pod názvom:
# zbierka Liptovská píšťala - básnikovy sa prihovára jeho mŕtva matka, ktorá nad ním drží ochrannú ruku. Charakteristické pre zbierku sú krátke štvorveršové strofy a zdrobneniny.
# zbierka Domovina moja - opisuje domov - Liptov a premeny na Liptove
# zbierka Zámlky nad jazerom - vracia sa do rodného kraja na brehy Liptovskej Mary, pod vodami ktorej leží aj jeho rodná dedina.
# zbierka Testament - zamýšľa sa nad svojou vlastnou tvorbou a životom i nad rodnou krajinou.
Téma SNP - aktívne sa zúčastnil SNP a vychádza tu z vlastných skúseností
# zbierky Ohne na horách, Neumrel na koni (k 30. výročiu SNP)
# lyricko - epická básnická skladba Tri vody
Pavol Horov (1914 - 1975)
- pochádzal z východného Slovenska (Bánovce nad Ondavou) - zachytával východné kraje
- hoci sympatizoval s nadrealistami (nepoužíval interpunkciu) nebol členom ich skupiny, tvoril z bytostnej nevyhnutnosti, pre vlastnú potrebu, viac ako o osobných problémoch písal o problémoch doby
# zbierka Nioba matka naša - vojnová tématika, využíval Grécku mytológiu
# zbierka Návraty - vracia sa do detstva, spomína na matku na Zemplín
# zbierka Defilé - ešte ozvena na vojnu, povstanie, oslobodenie. Čas Panta rei (všetko plynie) - aj vojna plynie - vidno tu vplyv nadrealizmu. V básni Noc strašlivá predstavuje zlo, zabíjanie, smrť.
Socialistická poézia
# zbierka Slnce nad nami
= báseň Balada o sne - návrat k vojne a k vyvraždeniu Tokajíka.
# zbierka Vysoké letné nebe - spomína na Zemplín, na nedeľu predpoludnie, keď idú ľudia do kostola a unavený po robote niektorí na kázni zaspia. Autor sa ďalej prihovára k matke, aby sa oňho nebála, že ho do skazy privedú jeho bohorúhavé reči. Hovorí, že nie je zlý, že v jeho poézii je láska k všetkým ľuďom.