Moskovský Kremeľ

Sídlom ruských cárov i komunistických vládcov bývalého Sovietskeho zväzu bol moskovský Kremeľ. Zasadá v ňom i vláda dnešnej Ruskej federatívnej republiky. Jeho história siaha do roku 1328, keď sa Moskva stala sídelným mestom veľkokniežaťa a najvýznamnejším mestom Rusi. Názov pochádza z gréckeho slova kremlos - breh nad riekou. Súčasnú podobu dostal najmä v rokoch 1470 až 1530 za vlády veľkokniežat Ivana III. a Vasilija III., ktorí do Moskvy povolávali nielen ruských, ale predovšetkým talianskych staviteľov a architektov. Odvtedy vnútornú časť Kremľa viac ráz prestavali, výraznejšie po požiari v roku 1574, po tatárskom plienení (1571), ale i po vpáde poľských vojsk (1610) a vojsk francúzskeho cisára Napoleona I. (1812).

Na viac ako dve storočia, od roku 1712 do roku 1918, bol hlavným mestom cárskeho Ruska Sankt Peterburg (Petrohrad, od roku 1918 Leningrad). Presťahovanie cárskeho dvora z Moskvy do Sankt Peterburgu sa uskutočnilo za cára Petra I. Veľkého, keď tento cár zvíťazil nad Švédmi v roku 1703 a získal prístup k pobrežiu Baltského mora. Vtedy vybudoval na jednom z ostrovov močaristého ústia rieky Nevy, Petropavlovskú pevnosť - základ - Sankt Petrburgu.

Po októbrovej revolúcii 1917 sovietska moc presťahovala svoje sídlo znovu do Moskvy.

Kremeľ sa budoval ako pevnosť na ľavom brehu rieky Moskvy, na 40 m vysokom návrší. Je preto obkolesený 2235 m dlhá, 19 m vysokým a 6,5 m hrubým múrom. Na ploche 28 hektárov sa tu v priebehu storočia postavili chrámy, pýšiace sa pozlátenými kupolami, impozantné štátne budovy, zväčša s ľahkými sedlovými strechami.

Kremeľský múr prerušuje 20 strážnych veží, z ktorých päť tvoria brány Kremľa. Do nich hviezdicovité ústia hlavné triedy mesta. Najznámejšia je Spaská veža, postavená v roku 1491, je vysoká 67 m. Z kremeľských stavieb najvýznamnejšia je Chrám Nanebovzatia Panny Mária (Uspenský chrám). Postavil ho podľa vzorov starej vladimírskej a su z ďalšej architektúry Aristotele Fioravanti, ktorého dal cár priviesť z Benátok. Chrám nazývajú aj Katedrálou, je vysoký 38 m a bol miestom korunovácie cárov.