MOJMÍR I. 833 – 846 (vládnutie)

Začiatkom 9. storočia sa zjednocovali aj slovanské kmene na území dnešnej Moravy, aby spoločnými silami mohli lepšie odolávať vonkajším nepriateľom. Nevedno, kedy sa Mojmír I. narodil. Vieme však, že okolo roku 831 prijal spolu s družinou Moravanov kresťanstvo. Podobne ako Pribina patril k potomkom skúsených vojvodcov, ktorých volili členovia vojenských družín. Mojmírovo kniežatstvo bolo už dobre zorganizovaným územnosprávnym útvarom. Po vyhnaní Pribinu z Nitry Mojmír obe krajiny spojil a položil základy novej ríše, Veľkej Moravy. Nebol to jednoduchý proces. Mojmír musel najprv zlomiť Pribinovu vojenskú moc a poraziť vojská na ďalších mocných slovienskych hradiskách. Pobedim na Váhu pri Piešťanoch zničil napríklad až do základov a ponechal tam svoju vojenskú družinu. Podľa údajov Bavorského geografa sa ríša delila na 30 stredísk, ktorým dominovali hrady, alebo hradiská. V tom období Veľká Morava susedila s rozpínavou franskou ríšou, a hoci sa Mojmír I. usiloval žiť s ňou v priateľstve, východofranský panovník Ľudovít Nemec ho zosadil. Ale to sú len dohady. Iná verzia vraví, že Frankom vydal Mojmíra jeho synovec Rastislav, a ďalšia predpokladá, že prvý veľkomoravský panovník zomrel prirodzenou smrťou.

VLÁDA POKOJA

O panovaní Mojmíra I. sa nezachovali takmer nijaké informácie. V hmle sa rozplývajú aj základné údaje. Frankovia, ktorých v tom čase zamestnávali vnútorné spory, nemali čas starať sa o osudy Slovanov, za východnými hranicami svojej ríše, a tak si Mojmír I. mohol podrobiť Nitriansko bez vonkajších zásahov. Urobil to rázne. No jeho ďalšie vládnutie už bolo obdobím pokoja, mieru, obdobím budovania ranofeudálneho útvaru, kráľovstva. Niet nijakej správy o tom, že by bol Mojmír I. viedol nejakú vojnu proti Frankom. Svojim susedom vychádzal v ústrety, medziiným umožnil ich misionárom, aby na území Veľkej Moravy šírili kresťanstvo.

O MOJMÍROVI A JEHO DOBE V DÁTACH

  • V roku 830 prepukli boje medzi Mojmírom I. a Pribinom.
  • V roku 831 prijal Mojmír I. aj so svojou družinou krst.
  • V roku 840 umrel franský kráľ Ľudovít Pobožný a spory medzi jeho synmi sa naplno rozhoreli.
  • V roku 843 si traja bratia definitívne rozdelili Franskú ríšu na tri časti, z ktorých sa neskôr utvorili nové stredoveké feudálne štáty (kráľovstvá). Lotárovi patril stred Franskej ríše (Itália, Burgundsko a neskoršie Lotrinsko), Karolovi Lysému (Holému) západná časť(Francia) a Ľudovítovi Nemcovi východná časť (Germánia).
  • Mojmír I. umrel pravdepodobne v roku 846.