moja vlasť - báseň

Moja vlasť

Moja vlasť je nádherná,
v tejto básni vítaná.
V tejto vlasti a aj básni,
je svet veľmi, veľmi, krásny.
Sú tu potoky a bystriny,
a v nich zvláštne vodné byliny.
Lúky, polia pasienky,
idú po nich mladé srnky,
ba dokonca aj rýchle motorky.


Sú tu domy ba aj stromy.
Všakovaké letiská,
Ktorých lietadlá letia až do Rumunska.
Je tu škola a
v nej smola.
Koľajnice to sú skice ,
Vlak je pero plné rýdze.
Továrne sú samé smrady,
Nemáme ich veľmi radi.


Keď je jarmok veliký,
Dostať kúpiť perníky.
V parkoch tam je zábava,
Ale v škole otrava.
Moja vlasť je malinká,
Ako zvonček ukrytá.
Ľudia v nej sú dobrý, milí,
Bohužiaľ aj závistlivý.
Ja som iba mladá žiačka,
Baví ma aj guľovačka,
Keď sú snehu plné dvory,
A niekedy aj komory.


Zasa v lete to je sranda,
Stretneme sa celá banda.
Ku potoku zájdeme,
Osviežiť sa ideme.
Po jeseni zasa zima,
Odfúkne nás meluzína,
Nasledujú Vianoce,
A snehu plné kopce,
Závejové periny,
Ktoré vietor odfúkne
až do Sniny.
Tu je koniec mojej vlasti,
Začiatok hneď čítať začni!