Môj pohľad na cirkev
Prvá otázka,ktorú si každý človek položí je asi: Čo je to vôbec Cirkev? Mohli by sme pouvažovať nad odpoveďou.
Cirkev je spoločnosť ľudu, spoločnosť vsetkých ľudí na svete! Na čele tejto spoločnosti je pápež, ktorý je najvyšší predstaviteľ cirkvi. Sídli v Ríme, presnejšie vo Vatikáne a meno terajšieho pápeža je Benedikt XVI.
Ďaľšími predstaviteľmi sú kardináli, diakoni, biskupi, kňazi a pomocní laici. Do tohto spoločenstva patríme všetci, veriaci, či neveriaci ľudia. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých skupín, ale to teraz rozoberať nebudem.
Podstatou tohto spoločenstva je Boh, viera v Boha, spojitosť pred ním a spojitosť s ním... Pred Bohom i pred cirkvou sme si všetci rovní a nikto z nás nieje viac alebo menej... Cirkev nás nerozdeľuje na dobrých a zlých... No môj názor na cirkev je trochu odlišný... Pretože podľa mňa cirkev je viac rázna a jednostranne zameraná. Riadi sa Božími prikázaniami, ktoré podľa mňa nám dal Boh aby sme vedeli, akou cestou nás život môže viesť.
Prečo by nám potom dával slobodnú vôľu, ak by chcel aby sme dodržiavali nejaké \"nariadenia\". Mohol nás potom stvoriť ako niektoré zvieratá, ktoré majú vrodené vlastnosti a nemusia sa sami rozhodovať, veď on takú moc má. Taký istý názor mám aj na \"nebo a peklo\"- dobrí ľudia do neba a zlí do pekla.
A to prečo? Každý z nás robí to, čo uzná za správne, preto z jeho pohľadu je tá vec dobrá, takže neurobil nič zlé. Preto si myslím, že Boh má pre každého z nás pripravené krásne miesto, kde budú naše duše spokojne pokračovať vo svojom bytí.
Cirkev je založená už od nepamäti ľudstva a nikto nevie, kto čo zmenil, vymyslel a pridal. Nechcem tu znehodnocovať cirkev, jej pravidlá a všetko, čo k tomu patrí, vyjadrujem iba môj názor. Raz som si prečítala výrok od muža, ktorý mu povedal Boh: \" Každý môže milovať Boha, ale vtedy, keď bude milovať hlavne sám seba \". Je to podľa mňa veľmi pekné a, ako povedali niektorí ľudia na nič a nikoho to neútočí.
Chcela som tým povedať, že každý človek môže pochopiť Boha a jeho úmysly a milovať ho z celej duše vtedy, keď bude milovať seba, lebo ak si človek nevie vážiť sám seba, tak si asi nevie vážiť ani druhých a to vo všetkých smeroch. Teda nevie si vážiť Boha.
Lebo on je ten najvyšší a cirkev je iba spoločenstvo, ktoré by nás malo k nemu viac približovať a spájať. Preto mám často pocit, že neverím v cirkev samotnú, ale v Boha samého, keďže on si zaslúži môj obdiv, úctu a lásku. Ak sa obzrieme naokolo všetko, čo vidíme je Boh.
On je všetko okolo nás a v nás. On je ten, krorý nás miluje takých aký sme a nesúdi nás, pretože nám dal slobodnú voľu a my sa musíme vedieť rozhodovať sami. Ale táto práca je o cirkvi a tak pokračujem v písaní o nej...
Je to spojenie ľudí, s ktorými žijeme a ko-munikujeme. Preto je každý človek zaradený do cirkvi a vždy bude! Ľudia sú rôzny, ale cirkev a Boh iba jeden, preto veríme práve v túto existenciu. Je to veľmi krásne, že možme v niečo veriť a byť plne tomu oddaní...
A na záver.. Boh nie je osoba, lebo nikto nevie, ako vyzerá, no my sme Boh, lebo On je v každom z nás, aj vo mne, aj vo Vás a v kažom človeku na tejto Zemi.