Moderná svetová literatúra 20.stor. a jej obraz.
Michail Šolochov
# novela Osud Človeka - hl. hrdina - šofér Sokolov, autor chcel poukázať, že taký osud ako mal hlavný hrdina mali aj milióny ľudí v Sovietskom zvaze. Sokolov rozpráva svoj tragický život ako o všetko prišiel - o celú rodinu aj majetok. V diele nie sú zachytené boje, ale osobná tragédia.
# román Tichý Don - hlavný hrdina Grigorij Melechov. Obdobie pred a cez prvú svetovú vojnu - Melechov bojuje na fronte aj v občianskej vojne, je tu zachytená jeho tragédia - spočiatku veselý mladý človek - vojna ho neuveriteľne zmenila.
- 70. roky - literatúra s vojnovou tematikou, ale objavuje sa aj zlyhanie človeka ako zrada a zbabelosť:
Alexander Solženicyn
- za vojny na fronte, začiatkom 1945 - odsúdený na niekoľkoročné väzenie - prešiel viacerými pracovnými tábormi
- publikoval od začiatku 60. rokov - pretože jeho život mu neumožnil štúdium svetovej literatúry vychádzal z ruskej klasiky a z vlastného života
# novela Jeden deň Ivana Denisoviča (1962) - zachytil tu jeden deň väzňa Šuchova - vychádzal z vlastných skúseností z trestaneckých táborov v Sovietskom zväze. Solženicyn nezveličuje fakty z tábora - všíma si bežný život vazňov, ich prácu na stavbe v treskúcej zime (-30 - - 40 °C), nedostatok jedla. Čitateľ si uvedomuje, že okolnosti v akých museli žiť väzni boli v rozpore so zásadami socialistického humanizmu. Rozprávanie je priame (ja), jazyk typický pre väzenské prostredie.
# kniha Súostrovie Gulag - dokumentárne materiály z pracovných táborov
# kniha Rakovina - z prostredia onkologickej kliniky krátko po Stalinovej smrti. Pavol Nikolajevič Rusanov - politický pracovník sa dostal na kliniku, ale stalo sa to omylom - chcel sa dostať na špičkovú kliniku v Moskve. Táto je odrezaná od sveta - v hrozných podmienkach tu spáva 12 ľudí v každej izbe. Rusanov má nádor na krku a má dojem, že starostlivosť o pacientov je takmer nulová. Kostoglotov (Kostižer) - nič sa mu nepáčilo bol to večný vyhnanec - ako mladý študent pred vojnou bol na víne a kritizoval Stalina. Ktosi ich udal (najhorší zločin - organizovaná skupina). Ďalej tu vystupuje mladý chlapec s nádorom na mozgu, ktorý po celý čas s nikým neprehovoril iba sa od bolesti zvíjal. Postupne sa Rusanov vzdáva chorobe no potom sa mu polepší a posielajú ho domov. Bolo to však len prechodné - z kliniky prepúšťali ľudí po malom zlepšení, ale rátali s tým, že pacienti po čase zomrú. Kostoglotov stále rozmýšlal čo mu je, nakoniec zašiel za sestrou Zojou aby mu to povedala. Nakoniec sa zázračne vyliečil, ale medzitým sa zaľúbil do doktorky Gargantovej. Potom sa však s ňou musel aj hneď rozlúčiť, lebo musel odísť do vyhnanstva.
- v súčastnej svetovej próze hovoríme o dvoch prúdoch: objektivizácia, subjektivizácia
John Steinbeck
- vo svojom živote prešiel rozličnými zamestnaniami, zaujala ho bieda poľnohospodčrskych robotníkov a táto téma sa stala jadrom jeho tvorby (1962 - Nobelova cena za literatúru)
# román Ovocie hnevu - tri generácie rodiny Joadovcov po vyvlastnení svojej farmy v Oklahome odchádzajú za prácou do Kalifornie - zlákaní sľubmi letákov a verbovačov. Na starom aute prekonajú dlhú cestu, na ktorej zomrú obaja starí rodičia. Po príchode na miesto zistia, že práce je veľmi málo a že je slabo platená. ľudia žijú v táboroch, kde za všetko musia platiť, aj keď ešte nedostali mzdu - tým sa zadĺžia a tým sa zaviažu majitelovi. Starého otca museli pochovať tajne v noci, lebo nemali peniaze na pohreb a pochovali s ním aj flašu s údajmi o ňom. Stará mama zomrela, tiež lebo si nemohla zvyknúť na nový druh života. Ich syn zabil človeka (pomstil priateľa) a musel sa skrývať. Matka mu tajne dávala jesť, ale nakoniec mu dala peniaze aby zmizol. Ich dcéra bola tehotná a za búrky porodila mŕtve dieťa. Pred búrkou našli v stodole človeka zomierajúceho od hladu - dcéra ho po pôrode živila vlastným mliekom. Aj majitelia plantáží boli viazaní na Združenie - scéna, keď Timothy príde k zamestnávateľovi, ktorý mu doteraz platil 30 centov a teraz mu povedal, že mu dá len 25 aj napriek tomu, že s ním bol úplne spokojný, ale združenie mu to prikázalo.
Kalifornskí plantážnici tento román vyhlásili za kopu lží, autora obvinili z propagácie komunizmu a kniha bola úradne zakázaná. Literárny kritici aj napriek tomu tvrdili, že je to literárne dielo vysokej kvality. Autor čerpal z vlastných skúseností, nechcel propagáciu revolúcie, ale burcovať city ľudí aby si navzájom pomáhali.
Subjektivizácia - je rozprávanie. Do popredia vstupuje spisovateľ, táto metóda sa používala najma pri vyslovovaní zážitkov z druhej svetovej vojny. K priekopníkom epických diel založených na priamom rozprávaní patrí:
Norman Mailer
- veľký úspech dosiahol svojím prvým románom:
# román Nahí a mŕtvi - v tomto románe napriek svojim zvykom nepoužil ja rozprávanie. Základ - obdobie americko - japonskej vojny. V tretej osobe vyrozprával drametické zážitky skupiny amerických vojakov, ktorí sa dostali na tichomorský ostrov obsadený Japoncami a majú a úlohu ho oslobodiť.
Jerome Salinger
- patrí k subjektivizácii
# román Kto chytá v žite - hlavná postava - 16 r. Holden pochádzal z dobre situovanej rodiny. Navštevoval strednú školu, kde zistil, ako sa žiaci k sebe správajú. Príbeh chlapca v rozprávaní (ja), kde autor vo vyjadrovaní Holdena zachytil presne život mladého chlapca, psychiku a spôsob vyjadrovania. Holden neznáša konvencie spoločnosti (chalanov, ktorí zabili, iba vyhodili zo školy). Odhodlal sa k spontánnemu protestu, nechcel byť tuctovým chlapcom, sníval o tom ako by pomáhal druhým.
Joseph Heller
- narodil sa v Brooklyne, počas II. svetovej vojny bol poručíkom v americkom letectve, po vojne vyštudoval na americkej univerzite a pracoval na mnohých miestach (aj prednášal)
- preslávil sa:
# román Hlava XXII - je to príbeh spojeneckých letcov, ktorí nasadzovali svoje životy pri náletoch na pozície nemcov v severnom Taliansku. Autorov čierny humor zabieha až do absurdnosti. Hlavnú postavu tvorí Yossarian a proti nemu stojí byrokratický vojenský aparát, ktorý predstavuje Hlava XXII (súbor nezmyselných príkazov, predpisov a nariadení). Pre triezvo zmýšlajúceho človeka, ktorý si chce zachovať ľudskú prirodzenosť, nezostáva nič iné, len si nasadiť švejkovskú komickú masku. A tak sa aj Yossarian stáva klaunom.
# román Gold nad zlato - groteskná politická satira na praktiky Washingtonovských vládnych kruhov i komická sonda do mentalitu amerických židov. Spojivom medzi dvoma týmito rovinami je židovský intelektuál, spisovateľ a pedagóg Bruce Gold. Je to autor takmer nečítaných kníh, ktorý pripravuje knihu o „židovskej skúsenosti”. Okrem toho chce napísať zdrvujúcu kritiku na Henriho Kissingera (toho času amenrický politik) na jeho pochybnú úlohu v zahraničnej politike Ameriky. Zhovievavou recenziou knihy amerického prezidenta upozorní na seba vládne kruhy a dostane ponuku vstúpiť do sveta mocných. Autor kritizuje predstavu typického amerického harmonického rodinného zvazku.
Americká poézia
Robinson Jefferson (1887 - 1962)
- hovorí sa, že je to najvýznamnejší predstaviteľ americkej poézie; chcel pôsobiť na človeka vyzdvihovaním klasických mravných hodnôt
- zaoberal sa gréckou a rímskou literatúrou (prekladal ju), vplyv kalifornskej prírody:
# zbierka Kalifornské verše - prirodzená lyrika; vplyv antiky: # zbierka Veža nad tragédiou
- ľúbostná tematika - inšpiroval ho k tomu citový vzťah k vlastnej žene: # zbierka Mnoho veršov
- v polovici 50. rokov sa v USA sformovala samostatná skupina mladších básnikov pod názvom Beat generation (zbitá generácia)
- skupina beatnikov (rytmus jazzu) hlásala dôslednú slobodu umeleckej práce; za základ nepovažovali realitu, ale intuíciu, akeď začali písať, nevedeli ešte čo vytvoria
- jej stúpenci neuznávali žiadny spoločenský poriadok, odmietali vštko, čo človeka obmedzovalo v konaní a slobodnom rozhodovaní. kladnou stránkou ich programu bol nesúhlas s nukleárnou vojnou a s násilím
- popierali súvislosť medzi umením a spoločnosťou, najviac sa uplatnili v poézii, ich verše vznikali spontánne, za sprievodu jazzovej hudby - základom ich poézie bol ritmus; o verejný ohlas skupiny Beatnikov sa zaslúžil hlavne:
Dramatická tvorba
Mnohí spisovatelia sa snažili o celistvý, pravdivý obraz spoločnosti. Vystupňovali sa tendencie experimentovania - vzniklo viac umeleckých prúdov na jednej strane, no niektorí autori zachovávali tradície, ktoré založili Čechov a Ibsen. V americkej literatúre sa k Ibsenovskej literatúre hlásil Arthur Miller a k Čechovovskej Tenessee Williams.
Arthur Miller
# divadelná hra Všetci moji synovia - touto hrou získal prvý veľký úspech. Problém medzi rodičmi a deťmi sa v hre mení na problém rodiny a štátu.
# divadelná hra Smrť obchodného cestujúceho - prejavil sa ako znalec ľudskej duše (vie sa vžiť do pocitov človeka). Obchodník Willy Lonan uzavrie vysokú životnú poistku aby mohol zabezpečiť svijich synov. Na koniec dobrovolne zomiera.
# divadelná hra Po páde - vyvolaná smrťou svojej mnželky Marylin Monroe. Chcel sa vyspovedať z pocitov viny, ktorý mal, pretože svojim chladom citovým ochromením zlyhal v situácii, keď ešte mohol zabrániť nešťastiu.
Divadlo absurdity
- vzniklo v Európe v 50. rokoch, hlavní predstavitelia: Eugene Jonesco, Samuel Beckett, Friederick Durenmatt
- divadlo absurdity vystupuje proti meštiackemu konzervatívnemu umeniu, diela sú označované ako antihry (antidrámy), odlišuje sa od klasického divadla, dáva si za ciel zachytiť zmechanizované spoločenské a ľudové vzťahy, nastavuje zrkadlo ľudským chybám, mravným pokriveniam, ktoré zveličuje a zosmiešňuje
- absurdná divadelná hra sa skladá obyčajne z množstva obrazov, ktoré nie sú dejovo skĺbené; novú úlohu má dialóg - jeho úlohou nie je rozvíjať dej, ale lem komentovať situáciu
Tenessee Wiliams
Predstaviteľ modernej psychologickej drámy s naturalistickými a expresionistickými črtami.
# Hra Električka zvaná túžba
Hovorí o medziľudských vzťahoch.
# Hra Mačka na horúcej plechovej streche
Zobrazuje v nej na smrť chorého, bohatého starca, ktorého príbuzní sa ešte pred jeho smrťou hádajú o dedičstvo. Medzi nimi sa vyníma žena mladšieho syna, ktorá pochádza z chudobnej rodiny. Vie konať cieľavedome, hoci musí v tomto prostredí tancovať "mačka na horúcej plechovej streche". Tým si získa rešpekt u svokra.
Friedrich Durenmat
Z obsahovej stránky sa jeho hry približujú k absurdnej dráme, ale v divadelnej technike odmieta jej prostriedky. Zobrazuje konflikty, ale vyhýba sa ich riešeniu.
# Hra Návšteva starej dámy
Zobrazuje morálne skazené malomesto. Sem sa vracia po mnohých rokoch multimilionárka, ktorú pred rokmi tehotnú opustil milenec a z mestečka ju vyštvali. Teraz ju s nádejou očakávajú, lebo veria v jej štedrosť. Ona im ponúka miliardu, ale žiada smrť bývalého milenca. Hoci mestečko naoko návrh odmieta, začína žiť na jej úver v blahobyte. Tragédia vrcholí smrťou jej bývalého milenca, ale vinníka nikto nehľadá. Lekár i tlač kamuflujú jeho neprirodzenú smrť. Stará dáma si odváža mŕtveho milenca, obyvateľov zanecháva s plnými vreckami peńazí a s pocitom viny.
# Komédia Fyzici
Nastoľuje tu problematiku morálnej zodpovednosti vedcov za zneužitie ich práce. Pútavý príbehom a komediálnymi prvkami sa hra líši od typického absurdného divadla.
Eugene Jonesco
- pôvodom Rumun, žil vo Francúzsku; 1. hrou, ktorou vyjadril zásady divadla absurdity je:
# div. hra Plešatá speváčka - Smithovci sú po večeri, vedú banálnu konverzáciu, kde pani Smithová oznamuje svojmu manželovi, že sa volajú Smithovci, že majú viac detí, že bývaju v okolí Londýna, že majú slúžku a dlhoročných priateľov Martinovcov. Tí sa tam potom objavia a vedú banálny rozhovor vo štvorici. Na konci hry autor zničil jazyk, roztrhal slová, postavy vydávajú už len neartikulované a ťažko zrozumitelné zvuky. Chcel kritizovať súčasný život človeka. (použil hyperbolu - zveličenie).
# div. hra Kráľ umiera - v postave umierajúceho kráľa vyjadril mnohé protiklady spoločnosti, odkryl kráľove slabosti a predstavil ho ako človeka úbohého a bezmocného.
Epické divadlo
Berthold Brecht
- je tvorcom epického divadla, študoval medicínu a humanitné vedy; po začatí vojny na protest proti fašizmu odišiel do Ameriky; 1948 - NDR riaditeľ Berliner Ensamble kde uvádzal svoje hry
Brecht sa chcel odlíšiť svojou tvorbou od klasickej drámy. Vyslovoval náhľad, že podstatou dramatična nie je predvádzanie deja a rozporov medzi postavami, ale rozprávanie o konkrétnych veciach a udalostiach, nastoľovanie kladných mravných ideálov. Uprednostňoval vo svojom diela epické zložky (rozprávanie). Preto jeho hry sú označované ako epické divadlo. Úlohu rozprávača plní chór - osvojil si to z antickej drámy. Pomocou epického divadla chcel spolupracovať s divákmi. Nešlo mu o pôsobenia na city diváka, ale na jeho rozum a mravy.
# div. hra Žobrácka opera - Mackie Messer. Dej sa odohráva v prostredí žobrákov, ktorí robia organizované prepady a krádeže. Na ich čele stál Meckie Messer. Sliedila za ním polícia, až kým ho nezradili jeho blízki. Hra sa preslávila songami.
V 30. rokoch sa autor zamýšľa na osudom ľudovej spoločnosti. Najvačšou prekážkou pre uplatnenie humanizmu boli podľa neho vojny a neobmedzená moc vládcov, ktorí sa stavali proti vede a pokroku.
Existencionalizmus
Na konci 30. rokov a v období druhej svetovej vojny sa skomplikoval život človeka. Ľudia stratili pocit životnej istoty, ktorý sa u nich začal hospodárskou krízou a pokračoval vojnou. Človek sa musel sám seba pýtať, aký zmysel má život okolo neho. Odpoveď sa usilovali dať existencionalisti. Zaujímali ich otázky bytia človeka - existenčné otázky. Existencionalizmus je filozofia bytia človeka založená na subjektívnych poznatkoch a pocitoch v určitej konkrétnej situácii. Autori zobrazovali človeka v krajných životných situáciách, v ktorých sa musel konkrétne rozhodnúť - charakteristická je voľba činu. Všímali si vnútorné mravné konflikty, zážitky, nálady, pocity a psychologické reakcie na svet. Hrdinov sprevádzajú stavy úzkosti, strachu a nepokoja.
Na čele existencionalistov v 30. rokoch bol:
Jean Paul Sartre
- písal filozofické práce, poviedky, novely, romány a divadelné hry
# zbierka poviedok Múr - hrdinovia sú osamelí jedinci,ktorí sa buď sami vylúčili zo spoločnosti alebo ich zo svojich radov vylúčila spoločnosť sama. Postavy, ktoré kladú medzi seba a druhých múr. Dej je často v uzavretom, tmavom priestore bez slnka. Je svetom smrti a beznádeje.
# román Cesty k slobode (obdobie 1939 - 1940). Hrdinom je osamelý jedinec, bez rodiny, vzdať sa svojej slobody. V obave o svoju slobodu sa neangažuje ani v boji proti fašistom, s ktorými nesympatizuje a keď nakoniec zúfalo strieľa na vojakov nameckej armády, neznamená to zmenu zmýšľania, ale jeho momentálnu slobodnú voľbu.
Albert Camus
Na rozdiel od Sartrovho uzavretého sveta bez vzduchu je jeho svet priezračný a presiaknutý morským vzduchom čo je podmienené autorovým životom - narodil sa a dlhšie žil v Alžírsku. Kým Sartre nemal rád život a neveril ničomu, Camus život miluje (paradoxne zomiera pri autonehode). Jediným riešením na prekonanie absurdného vzťahu je revolta. Jeho dielo otvára cyklus absurdity.
# romány Cudzinec, Mor
Antoine de Saint Exupéry
- nepatrí ku existencionalizmu, je spisovateľ neprofesionál
Jeho tvorba je na vlastnej koži prežitá, precítená a korunovaná vlastnou smrťou. Celá próza vyviera z vlastnej skúsenosti letca - priekopníka, zakladateľ interkontinentálnych leteckých liniek, neskôr vojenský pilot.
Jeho prózy: Pošta na juh, Nočný let, Vojnový pilot, Malý princ
# román Nočný let zhustený dej odohrávajúci sa v priebehu jednej noci. Dielo je vlastne úvaha o uprednostňovaní povinnosti pred sústrastím, akási konfrontácia sveta mužského a ženského.
Vnútri Exupériho tvorby je motív lietadla, ktorý používa ako pracovný nástroj i ako priestor na meditáciu nad základnými otázkami života a smrti.
# kniha Malý princ - letec havaruje v púšti a objaví sa malý chlapček (malý princ), ktorý žije na malej planétke. Hovorí o tom, aké je nebezpečné niekoho si ku sebe pripútať.
Neorealizmus
- zachoval si typické talianske črty, ktoré sú inde neopakovatelné - vznikol na konci II. svetovej vojny a v prvých rokoch po oslobodení
- na čele neorealistov stáli umelci, ktorí sa angažovali v hnutí odporu (proti fašizmu) a pracovali v socialistickom hnutí - stavali sa kriticky ku kapitalizmu
- v rokoch 1945 - 1950 sa k nemu hlásila veľká časť filmových pracovníkov (Federico Fellini, Visconti), výtvarných umelcov a spisovatelov
- neorealizmus sa najviac uplatnil vo filme a vo výtvarnom umení, v literatúre išlo najma o prózu (súčastná problemaika - život veľkomestských periférií (aj periférie spoločnosti, bieda juhotalianskych maloroľníkov, námety z partizánskych bojov
- neorealisti používali bežný, hovorový jazyk a často aj dialekty a slang
- vo filmoch často hrajú ľudia z konkrétneho prostredia a nahrádzajú hercov; práve príklon k bežnému, hovorovému jazyku je obohatením talianskej literatúry
Alberto Moravia
- svojim prvým románom sa zaradil ešte medzi existencionalistov:
# román Ľahostajný - svet buržoáznej spoločnosti, ktorá stratila zmysel pre prácu, ale nevedela nájsť ani iné kladné hodnoty. Ani bežné mravné zásady nebrala vážne. Rodinu chápala ako konvenciu, ktorá človeka k ničomu nezaväzuje.
Ďalšie romány napísal už ako neorealista
# romány Rimanka - život biednych v periférii, kritika bohatých
# román Vrchárka - Matka s dcérou odchádza pred vojnou do hôr... Obdobie druhej svetovej vojny. Matka sa snaží ochrániť dcéru i seba útekom do hôr. N konci vojny sa vracajú domov do Ríma a na ceste sú obidve znásilnené.
Pier Paolo Pasolini
- režisér aj spisovateľ
# román Búrlivý život -hlavná postava Tomasso - prežil s bandou chuligánov mnoho dobrodružstiev na predmestí Ríma. Autor rozpráva o jeho krádežiach, nočných túlačkách po baroch, o jeho láske a o jeho ochorení na TBC. V čase dospievania chce uniknúť z tohoto života a počas zachraňovaní ľudí v čase povodne sa jeho zdravotný stav rapídne zhorší a on na následky zomiera.