Model Participácie – Vroom/Yetton

Model Participácie – Vroom/Yetton

Vroom sa vo svojej práci venoval rozhodovacím procesom a účasti na rozhodovaní. Jeho dizertácia potvrdila, že účasť na rozhodovaní pozitívne ovplyvňuje postoje a motiváciu. Na dôvažok ukázal, že rozsah týchto účinkov závisí od istých osobnostných charakterových čŕt účastníkov. Autoritatívne typy a ľudia s málo rozvinutými potrebami nezávislosti nie sú ovplyvnení príležitosťou spolurozhodovať; na druhej strane rovnostárov a ľudí so silne rozvinutými potrebami nezávislosti účasť na rozhodovaní motivuje k pozitívnejším postojom a efektívnejšiemu konaniu. Výskum ukázal, že existuje mnoho rozličných postupov spolurozhodovania, ktoré môžu mať rozličné účinky.
Možné procesy rozhodovania, ktoré by manažér mohol použiť vtedy, keď sa zaoberá problémom ovplyvňujúcim skupinu podriadených, sú podľa Vrooma tieto (hoci existujú možné variácie, ak sa problém týka jediného podriadeného):

 AI Riešite problém alebo rozhodujete sám, pričom používate informácie, ktoré sú pre Vás v tom čase dostupné.
 AII Potrebné informácie získate od svojho podriadeného (-ných), potom rozhodnete o riešení problému sám. Pri získavaní info od podriadených im môžete, ale nemusíte povedať, o aký problém ide. Úloha, ktorú zohrávajú pri rozhodovaní vaši podriadení, spočíva iba v poskytnutí potrebnej informácie. Altern. riešenia nevytvárajú, ani nehodnotia.
 KI Problém rozoberiete s relevantnými podriadenými individuálne, získate od nich myšlienky a návrhy na riešenie bez toho, že by ste ich spojili do skupiny. Potom vy sám urobíte rozhodnutia, ktoré môžu, ale nemusia odrážať vplyv vašich podriadených.
 SII Problém rozoberiete so skupinou svojich podriadených. Spoločne vytvoríte a prehodnotíte alternatívy a pokúsite sa dosiahnuť zhodu v riešení. V tejto roli vystupujete viac-menej ako predseda skupiny. Nepokúšate sa skupinu ovplyvniť, aby prijala vaše riešenie, a chcete akceptovať a realizovať ktorékoľvek riešenie, ktoré má podporu celej skupiny.

Postupy AI a AII sa označujú ako autokratické, KI a KII ako konzultatívne a SII je skupinovým postupom. (SII sa aplikuje na problémy týkajúce sa jediného podriadeného)
Podľa Donnellyho a Bělohlávka sa tieto postupy označujú ako A, C, G. Písmená použité v kódovanom označení potom zodpovedajú spôsobu vedenia: A znamená autokratický, C konzultatívny a G potom skupinový. Príslušný štýl vedenia (AI, AII, CI, CII, GII) závisí na znakoch situácie týkajúcich sa problému. vedúci zvažuje tieto znaky na základe určitých diagnostických otázok. Po identifikovaní týchto postupov Vroom a Yetton vo svojom výskumnom programe odpovedali na dve základné otázky:

1. Aké postupy rozhodovania by mali manažéri použiť, aby sa efektívne vyrovnali s problémami, s ktorými sa stretnú pri svojej práci? Toto je základná otázka. Odpoveď na ňu by si vyžadovalo definovanie logického „modelu“, so sériou krokov alebo spôsobov, na základe ktorých by manažéri mohli racionálne určiť, ktorý postup je pre realizáciu najefektívnejší.
2. Aké postupy rozhodovania manažéri používajú, aby sa efektívne vyrovnali s problémami, aké faktory ovplyvňujú ich výber postupov a stupeň účasti podriadených? Toto je deskriptívna otázka a odpoveď na ňu je dôležitá pri načrtnutí toho, ako ďaleko sa manažéri pri svojich rozhodnutiach vzdialili od racionálneho prístupu. Potom by sme mohli položiť otázku, aké aktivity v oblasti výchovy by mohli manažérov priviesť k efektívnejšiemu štýlu rozhodovania.