Mnichovska dohoda

III.A Igor Hrtánek
Súbor poslal: Wepman

Na mníchovskej konferencii štyroch mocností bola podpísaná dohoda o odstúpení Sudet Nemecku. Odstúpené územie malo Československo vyprázdniť od 1. do 10. októbra. Československo na konferenciu nepozvali, iba mu navrhli, aby prijalo jej uznensenia.

Rozhodnutie o otázke záruk nových čs. hraníc bolo odložené, kým sa urovnajú problémy maďarskej a poľskej menšiny. Stály zástupca britského Foreign Office Cadogan 30.9.1938 oznámil sovietskému veľvyslancovi, že podľa britského návrhu garantom mala byť Veľká Británia, Francúuko a ZSSR. „ V Mníchove sa rozhodlo inak : ráta sa s tým, že garantom bude veľká Británia, Francúzko a tiež Nemecko a Taliansko. ZSSR sa v tejto súvislosti nespomína.

Keď N. Chamberlain po návrate do Londína referoval na zasadaní vlády o priebehu konferencie, pokritecky vyhlásil, že

„ v neprítomnosti čs. predstaviteľa urobil pre ČSR všetko, čo mohol, a podľa jeho názoru podmienky, ktoré sa mu podarilo vydobyť, možno pokladať za uspokojivé “.

V dôsledku pripojenia sudetskej oblast k ríši si Nemecko

– pomocou Veľkej Británie – skutočne upevnilo svoje postavenie v strednej Európe. Systém zmlúv, ktorý spája ČSR so ZSSR a Francúzkom, bol zlikvidovaný.

Chamberlain sa rozhodol pre rozhovor s Hitlerom medzi štyrmi očami, kde vyslovil spokojnosť s výsledkom mníchovskej konferencie. Súčasne znova nastolil často spomínanú otázku zníženia stavu vzdušných síl a poukázal na to, že Hitler sa už nemusí báť, že ČSR sa stane nástupišťom „ruskej agresie”. Pritom naznačil, že Veľká Británia nemá námietky proti tomu, aby sa juhovýchodná Európa stala sférou hospodárskeho vplyvu Nemecka.

Na záver stretnutia Chamberlain navrhol Hitlerovi podpísať britsko-nemeckú deklaráciu, ktorá by obsahovala záväzky o neútočení a konzultáciách. „Bude smutné”, povedal, „ak toto stretnutie neprinesie nič okrem vyriešenia čs. otázky. Mám na mysli … nejaké spoločné vyhlásenie o potrebe zlepšiť britskonemecké vzťahy. “ Hitler súhlasil a deklaráciu aj hneď podpísali.

Chamberlain sa domnieval, že podpísaním mníchovskej dohody a britsko – nemeckej deklarácie sa mu konečne podarilo realizovať jeho dávnu túžbu – zmierenie s Nemeckom a vytvorenie bloku štyroch mocností ( Veľkej Británie, Francúzka, Nemecka a Talianska) na protisovietskej platforme.

Veľvyslanec Veľkej Británie v USA lord Lothian v rozhovore s lotyšským vyslancom vo Washingtone poznamenal, že „politiclé kruhy v Londíne predpokladajú, že Hitler sa po obsadení ČSR … pohne smerom na Ukrajinu … V Európe to všetci očakávajú “. Stúpenci Mníchova v tom čase neľutovali sily na daromné pokusy dokázať, že Mníchov bol krokom k upevneniu mieru. Dejiny ukázali, že Mníchov iba urýchlil druhú svetovú vojnu, ktorej obeťou sa stala aj Veľká Británia.

P o u ž i t á l i t e r a t ú r a

M. I. Pankrašovová – V. J. Sipolis : Predohra k Mníchovu, Pravda,

1978