A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nie, keď nemá, čím by prišil záplatu na to, čo bolí, čo má zostať skryté jak chromá ruka pod rukávom kabátu.
Tisíckrát zamkni všetko, čo ťa trápi. Do krvi zamkni slovo plačúce, zôo živej vody rozumu sa napi, naj jazvy nehľaď, nehľaď na srdce.
Tým, čo ťa ľúbia, pre ich lásku luhaj. Rozkolíš zvony poézie v nociach tesknoy. Na nebi smutných vyjdi ako dúha, nad cudzím srdcom, ktoré nenôti.