Milos Tomcik

Milos Tomcik


Narodil sa 19. septembra 1922 v Plostine (teraz sucast Liptovskeho Mikulasa) v rodine murara. Zakladnu skolu vychodil v rodisku (19281933), rok navstevoval mestianku v Liptovskom Mikulasi (19331934), kde absolvoval aj gymnazium (19341942). Na Filozofickej fakulte v Bratislave studoval v rokoch 19421947 slovencinu a nemcinu. Pocas studia redigoval casopisy Slovo mladych (1946) a Mlada tvorba (19471948). V rokoch 19481951 bol asistentom na Filozofickej fakulte v Bratislave, v rokoch 19521953 viedol odbor umenia na Poverenictve skolstva, vied a umeni. Od roku 1960 pracoval na Institute spolocenskych vied pri UV KSC v Prahe, v rokoch 19621963 v Ustave pre cesku literaturu CSAV, do konca roka 1975 prednasal aj na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe dejiny slovenskej literatury. V rokoch 19761979 posobil ako lektor ceskej a slovenskej literatury a jazyka na univerzite v Bordeaux. Od roku 1979 bol vedeckym pracovnikom Literarnovedneho ustavu SAV. V sucasnosti je na dochodku.

Publikovat zacal roku 1943 v Narodnych novinach a v Novom rode literarnokriticke clanky a glosy. Ako kritika a literarneho vedca ho spociatku najvacsmi pritahovala poezia. Svedci o tom i jeho prva kniha Slovenska nadrealisticka poezia (1949). Objasnuje v nej na zaklade strukturalnej analyzy basnickeho jazyka prinos tvorby nadrealistov pre slovensku poeziu a jej umelecke postupy. Neskor sa sustavnejsie venoval vyskumu literatury tzv. medzivojnoveho obdobia. V suvislosti s nim napisal vysokoskolske skripta a roku 1961 knihu studii Na prelome epoch. V 60. rokoch rozsiril vyskum na analyzu slovenskej literarnej avantgardy a davistickeho hnutia. Tomcik patri k tym literarnym vedcom a kritikom, ktori vidia vyvin slovenskej literatury v uzkej suvislosti s literaturou ceskou a v sirsom kontexte europskeho vyvinu. Roku 1974 vydal subor studii Basnicke retrospektivy, v ktorych predstavil poeziu, umocnujucu vsetky myslienkove a eticke hodnoty smerujuce k obohateniu zivota. Vysledky svojich vyskumov v oblasti vztahov ceskej a slovenskej literatury 19. a 20. storocia spracoval v knihe Literarne dvojobrazy (1976). Priniesol v nej nove pozorovania a zistenia, dokazujuce hlbku a aktivitu tychto vztahov vo vyvine obidvoch literatur, ich podnetnost pre vznik mnohych vyznamnych diel ceskej a slovenskej literarnej tvorby. V knihe Epicke suradnice (1980) sa venuje poprednym prozaikom slovenskej a ceskej literatury po roku 1918 a po oslobodeni. Bol hlavnym redaktorom antologie Slovenska literarna kritika (styri zvazky: 1977, 1979, 1981, 1984) a autorom stredoskolskych skript. Tomcik na seba uputal pozornost pracou s priznacnym nazvom Poezia na krizovatkach casu (1983).

Roku 1947 vydal knihu reportazi Nova Juhoslavia, v ktorej publicisticky spracoval svoje dojmy z pracovneho a studijneho pobytu v tejto balkanskej krajine v roku 1946.