Milan Rastislav Štefanik

Každoročne si 4. mája pripomíname smrť veľkej osobnosti slovenského národa, generála Dr. Milana Rastislava Štefanika, s ktorého menom sa nerozlučne spája vznik ČSR. Menej známa už je jeho vedecká činnosť - práca astronauta, ktorú prerušili udalosti 1. svetovej vojny.

V Parížskom Observatóriu
Keď v roku 1904 získal Štefanik doktorát na Karlovej univerzite v Prahe obhájením dizertačnej práce O novej hviezde v súhvezdí Casiopei z roku 1572, rozhodol sa pre prácu v jednom z najslávnejších observatórií na svete - v Meudone pri Paríži. V tom čase observatórium viedol Jules Janssen, jeden zo zakladateľov astrofyziky. Aj jeho zásluhou Štefanik vystúpil v rokoch 1905 - 1909 šesťkrát na najvyššiu horu Európy Mont Blanc, aby z malého observatória pozoroval telurické čiary v slnečnom spektre. Okrem toho pozoroval aj planéty. Usiloval sa určiť rotáciu Venuše a podľa pozorovania niektorých škvŕn na Venuši zistil, že jej rotácia je kratšia ako rotácia Zeme. S profesorom Janssenom absolvoval aj výskumné cesty za zatmením Slnka do Španielska a do Anglicka, kde ho v Oxforde zvolili za člena Únie pre pozorovanie a výskum Slnka.

Po Janssenovej smrti pokračoval Štefanik vo svojich pozorovaniach. Jeho vedecké cesty viedli do Turkestanu, do Alžírska, do Tonga a Ria de Janeira. Na Tahiti, kde pozoroval prechod Halleyho kométy popred slnečný disk, tu zostal Štefanik niekoľko mesiacov. Odtiaľ vycestoval na krátke pobyty do Číny a Japonska, aby si to vzápätí nasmeroval na astronomický kongres v San Franciscu.

Štefanik - vynálezca
V predvojnových časoch žilo v Paríži množstvo českých emigrantov, s ktorými Štefanik udržoval kontakty. Napríklad T. F. Šimon si spomína: “Štefanik bol vynaliezavý duch. Zaoberal sa nielen vynálezmi vo svojom obore - astronómii a fyzike, ale aj malými vynálezmi vecí dennej potreby. Tak je známy jeho vynález praktických, ľahko a rýchlo sa odopínajúcich plecníc (traky), ktorý si dal vo Francúzsku aj patentovať, vynález strelnej zbrane v paličke alebo piestový regulátor otáčavého pohybu ďalekohľadu a iné. Svoje nápady a myšlienky si zaznamenával na papieriky veľmi prácne, ale nedokonalé, a tak často pribehol do môjho atlieru s prosbou, aby som mu urobil výkres podľa jeho pokynov pre patentovaný úrad…”

V prvých rokoch vojny Štefanik zaviedol meteorologické služby a pozorovania v spojeneckých armádach, čo bolo dovtedy nevídané. Po vojne chcel predložiť premyslený plán ako zorganizovať vedeckú činnosť na Slovensku. Tomu už, žiaľ, zabránila jeho predčasná tragická smrť.