Milan Jurco

Milan Jurco


Narodil sa 6. aprila 1931 vo Vychodnej v rodine zeleznicneho robotnika. Do ludovej skoly chodil v rodisku, do mestianskej skoly v Liptovskom Hradku a vo Vazci. Po zakladnej vojenskej sluzbe studoval na Obchodnej skole v Liptovskom Mikulasi, no po prvom rocniku prestupil na Obchodnu akademiu v Kosiciach a po dalsom roku na Vyssiu hospodarsku skolu pre zahranicny obchod v Bratislave. Po maturite a rocnej praxi interne studoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a v rokoch 19551958 dialkovo slovencinu a dejepis na Vysokej skole pedagogickej v Bratislave. Dva roky (19591961) ucil na Strednej polnohospodarskej technickej skole v Mosovciach. Roku 1962 sa stal redaktorom Cs. rozhlasu v Banskej Bystrici, kde posobil az do roku 1969, ked presiel na Katedru slovenskeho jazyka a literatury Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Pre aktivnu ucast v ilegalnom rozhlasovom vysielani proti vstupu cudzich vojsk do Ceskoslovenska v auguste roku 1968 musel roku 1973 vysokoskolske pracovisko opustit. Prijali ho v Krajskej organizacii pre rozvoj techniky v Banskej Bystrici na oddelenie racionalizacie a skoleni. Tu posobil s prestavkou medzi rokmi 19841988 az do februara 1990. Po rehabilitacii sa mohol vratit na Katedru slovenciny PF. Dnes posobi ako profesor pre odbor teoria a dejiny slovenskej literatury na Fakulte humanitnych vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Hlavnymi sferami literarnokritickych a literarnoteoretickych zaujmov M. Jurcu su literatura pre deti a mladez, vratane zanrov dramatickych a osobitne divadla pre deti a mladez. Podrobne zmapoval a rozclenil prve dvadsatrocie Krajskeho babkoveho divadla v Banskej Bystrici (Slovenske divadlo 1981, c. 2).

Vytvoril uceleny teoreticky system a statut literatury faktu ako moderneho literarneho druhu (Literatura faktu zanrova oblast synkretickej povahy, Literika I., 1996, c. 2). Spracoval nacrt vyvinu slovenskej literatury faktu adresovanej detom (Zlaty maj 1975, 1976). V ramci dejin slovenskej literatury suhrnne zhodnotil zanrovo roznorodu tvorbu, rozprestierajucu sa medzi polom faktu a polom fikcie, prozaika Luda Zubka v monografickej kniznej publikacii s nazvom Dielo Luda Zubka (1985). Polemickym sposobom sa v nej vyrovnal s dovtedajsim nazorom zaradujucim Zubka medzi novorealistov. Na zaklade podrobnej textovej analyzy Jurco klasifikoval Zubka ako expresionistu so secesionizujucimi tendenciami.

Roku 1997 Jurcovi vysiel knizny subor studii, eseji a kritik pod nazvom Dotyky a prieniky. Nad textami diel literatury pre deti a mladez. Reflektoval v nom prozaicku tvorbu pre deti, s osobitnym zretelom na zaner rozpravky a poviedky. V analytickych reinterpretaciach predstavil citatelovi bazalne diela zakladatelskej generacie umeleckej prozy pre deti (J. Bodeneka a L. Podjavorinskej) a v syntetizujucom zabere uchopil tvorbu v obdobi normalizacie vyhostenych autoriek J. Blazkovej a Z. Solivajsovej. Publikacia ziskala Cenu rektora Univerzity M. Bela a premiu Asociacie organizacii spisovatelov Slovenska.

Ako editor okrem suboru vybranych diel z tvorby L. Zubka pripravil na vydanie aj objavny vyber z juvenilnych prac a z pozostalosti L. Zubka pod nazvom Zo zamknutej zahrady (1987), ako aj reediciu zabudnuteho romanu L. Podjavorinskej Baranok bozi (1995). M. Jurco sporadicky preklada z ruskeho a anglickeho jazyka (Objavovanie Ameriky, 1988).