Milan Ferko
Milan Ferko
Narodil sa 14. decembra 1929 vo Velkom Rovnom v rodine klampiara. Do ludovej a mestianskej skoly chodil v rodisku, do gymnazia v Nitre a Ziline, kde roku 1949 zmaturoval. Potom pracoval ako redaktor Smeny a sucasne studoval na Pravnickej fakulte UK v Bratislave. Po jej skonceni roku 1953 sa stal redaktorom tyzdennika Kulturny zivot. Po vojencine roku 1956 zalozil a viedol mesacnik Mlada tvorba. Od roku 1960 bol sefredaktorom Slovenskych pohladov. Pre obsahove zameranie tohto casopisu v rokoch 19681969, pre jednoznacnu podporu demokratizacneho procesu, ako aj pre obcianske postoje a spolocensku kritickost reportaznej tvorby ho v septembri odvolali z funkcie a vylucili zo ZSS. V rokoch 19701975 pracoval ako propagacny redaktor vo vydavatelstve Slovensky spisovatel a od roku 1976 ako profesionalny spisovatel. Po roku 1989 sa stal jednym z veducich cinitelov Spolku slovenskych spisovatelov a predsedom umeleckeho odboru Matice slovenskej, roku 1993 jej vratil Slovenske pohlady, ktore viedol do konca roka 1994. Odvtedy je generalnym riaditelom sekcie statneho jazyka a narodneho pisomnictva na Ministerstve kultury SR.
Do literatury vstupil ako basnik. V zbierkach Zvazacka cest (1951), Vitazna mladost (1953) a Husle a polnica (1957) oslavil budovatelske nadsenie velkej casti slovenskej mladeze, ktora v dobrej viere a v uprimnom presvedceni, ze vytvara ludsky spravodlivu spolocnost, davala svoje sily do sluzieb vtedajsieho zriadenia. V dalsich troch zbierkach Odkaz (1960), Svet na dlani (1961) a Rovnovaha (1966) sa lyrickou formou basne vyrovnava s poznanim zlozitosti a premien spolocnosti i s osobnymi, casto protichodnymi zazitkami z ciest po svete.
Ovplyvneny aj rodinou sustavne sa venoval tvorbe pre deti. Pre najmladsich citatelov napisal jedenast basnickych knih a dve knihy rozpravok. Hravostou poetiky pretrvavaju zbierky Na Mars a spat (1960), Robi robot robotu (1964), Dzimbalabalabala (1971) a kniha lyrickych rozpravok Kam vtaci na noc odkladaju srdce (1978). Starsej mladezi su urcene dobrodruzne romany a knihy literatury faktu zo zivota Indianov (Tvoji bratia, Winnetou 1967), piratov (Piratski krali a kralovski pirati 1968, Piratske dobrodruzstva 1970, Pod ciernou vlajkou 1989) a slavnych zbojnikov (Rinaldo Rinaldini 1971). Do rokov svojej mladosti a studentskych cias inspirativne nacrel v romanoch Keby som mal pusku (1969) a Keby som mal dievca (1974), v ktorych zobrazil vplyv vojnovych a prvych povojnovych rokov na dospievajucu mladez. Obidva romany boli sfilmovane (reziser S. Uher). Starsej mladezi je urcena aj kniha literatury faktu o osudoch slovenskych drotarov v Gruzinsku Bohatier v bycej kozi (1981). V dvojromane Svadba bez nevesty (1980) a Svadba bez zenicha (1982) s jemu priznacnou davkou humoru zobrazil kolektivizaciu polnohospodarstva na Orave a okolnosti industrializacie na vychodnom Slovensku. V 60. rokoch napisal aj dva cestopisy Pariz a my (1960) a Prezil som Sibir (1968), ktory bol pre kriticky postoj k sovietskej skutocnosti zosrotovany.
Od zaciatku 70. rokov taziskom tvorby M. Ferku je historicka proza. Literarne spracuva zavazne temy nasej narodnej minulosti. Taky je historickodobrodruzny roman Kradez svatostefanskej koruny (1970), roman Janosik (1978), no najma romanova trilogia z dejin Velkomoravskej rise Svatopluk (1975), Svatopluk a Metod (1985) a Svatoplukovo dedicstvo (1989). K trilogii mozeme volne priradit knihu literatury faktu Velkomoravske zahady (1990) a Stare povesti slovenske (1991). V tychto dielach M. Ferko vytvoril komplexny beletristicky obraz Velkej Moravy na podkladoch najnovsich vedeckych vyskumov. V historickom romane Medzi zenou a Rimom (1980) tematicky siahol az na prah nasej civilizacie v teritorialnom kontexte Slovenska. Je to roman o rimskom cisarovifilozofovi Marcovi Aureliovi a o jeho pobyte na Slovensku (slavny trenciansky napis). Otvaranie studniciek (1988) je svojskou oslavou obetavosti jednoduchej slovenskej zeny na pozadi prelomovych historickych udalosti v prvych desatrociach tohto storocia. Nove povesti slovenske (1994) podavaju vyjavy zo stredovekeho a novovekeho Slovenska. Kniha Prva laska nastorako (1989) je zabavnou stylistickou priruckou bohatstva slovenciny. Roku 1994 vydal spolocne s R. Marsinom, L. Deakom a J. Kruzliakom popularne dejiny Slovenska: Stary narod mlady stat.
Zbornik Sto slavnych Slovakov (1995) sa rychlo dockal druheho vydania (ako aj ine knihy). Autor nezabudol ani teraz na svoju rodnu obec a roku 1997 vydal Kratky slovnik narecia velkorovnianskeho. Subor besednic z prelomoveho roka 1992 vydal k piatemu vyrociu vzniku Slovenskej republiky pod nazvom Prave slovo v pravy cas.
Umelecku nosnost historickych tem si M. Ferko vyskusal aj v dramatickom zanri, a to v rozhlasovej, televiznej i divadelnej hre. Z tejto oblasti jeho tvorivych usili treba zaznamenat najma historicku dramu Pravda Svatoplukova (SND Bratislava 1985, reziser Pavol Haspra) a pentalogiu rozhlasovych hier Pomsta Pribinova (1984), Obrana Metodova (1985), Svadba Svatoplukova (1985), Smrt Gorazdova (1986) Nadej Mojmirova (1986) a dvojdielnu televiznu inscenaciu Solunski bratia (1989, reziser Pavol Haspra).
Knihy M. Ferku ilustrovali o. i. Vincent Hloznik, Albin Brunovsky, Jozef Balaz, Ivan Schurmann, Teodor Schnitzer, Viera Gergelova, Miroslav Cipar a dalsi. Autorove texty zhudobnili J. Cikker, B. Urbanec, V. Matusik, P. Zelenay a predovsetkym Milan Novak, s ktorym vytvorili operetu Plna polna lasky (Nova scena a Ceskobudejovicke divadlo 1955).
Literarne diela M. Ferku boli prelozene do siedmich cudzich jazykov.