Mila Haugova

Mila Haugova


Narodila sa 14. juna 1942 v Budapesti. Detstvo prezila vo Vrabloch, Nitre a Topolciankach, kde zacala chodit do zakladnej skoly. Roku 1954 sa rodina prestahovala do Zajacej doliny nedaleko Levic, kde roku 1959 zmaturovala. V rokoch 1959 az 1964 studovala na Vysokej skole polnohospodarskej v Nitre. Po skonceni studia rok pracovala ako agronomka na JRD v Rimavskej Sobote. V rokoch 19651970 ucila na Strednej polnohospodarskej technickej skole v Leviciach. Po prestahovani sa do Bratislavy roku 1970 pat rokov ucila na SPTS v Ivanke pri Dunaji a v rokoch 19761985 na Zakladnej skole na Nejedleho ulici v Bratislave. Roku 1985 sa stala redaktorkou literarnokritickeho mesacnika Romboid, kde pracovala do roku 1996. Zije v Bratislave.

Po casopiseckej priprave v literarnych periodikach knizne debutovala basnickou zbierkou Hrdzava hlina (1980) este pod pseudonymom Mila Srnkova. Knihou subtilnych lyrickych miniatur je aj jej druha basnicka zbierka Premenlivy povrch (1983). V prevaznej miere ju tvori lubostna lyrika, zdoraznujuca vyvazenost erotiky a emocionality, no zaroven aj basne, kde koncentrat citu mileneckej dvojice presahuje do potreby lasky vobec. Nasledujuca kniha Mozna neha (1984) je zbierkou basni, ktore odrazaju pocitovy svet sucasnej zeny, no zaroven s viditelnou snahou o pochopenie postojov jej vecneho partnera muza. Tematicky pribuzna je aj zbierka Ciste dni (1990). Obnazila v nej vnutorny svet sucasnej zrelej zeny, zvyraznila v nom rozmer materstva. Individualny vztah muza a zeny je pritomny aj v zbierke Pralaska (1991). Poetka ho vsak tentoraz chape na pozadi udelu zien v procese historie ludstva. V tejto linii pokracuje aj zbierka Nostalgia (1993), obohatena o rozmer basnickych uvah o zmysle a poslani tvorby. V zbierke Dama s jednorozcom (1995) odhalila aj svoj rozmer meditativnofilozofujucej poetky. Roku 1997 jej vysla basnicka zbierka s nazvom Alfa Centauri. Je to poezia o miestach v nas, o ktorych ani nevieme, o tom, co prichadza vo vetach snov, o kruhu nasich zivotov, o narodeni, milovani aj umierani.

Ako prekladatelku ju zaujala japonska poezia. V jazykovej spolupraci s Fumiko Kuwahara pripravila slovenske vybery zo starojaponskej poezie Neskoro je, neodchadzaj (1984) a vyber z poezie S. Tanikawu Poludnie duse (1988). Preklada z madarskej, nemeckej a anglickej poezie. Pripravila aj antologiu sucasnych mladych rakuskych basnikov Zahyby reci (1995).

Jej basne boli prelozene do anglictiny, nemciny, francuzstiny, madarciny, polstiny a esperanta.