mikroskop a dalekohlad

Mikroskop sa skladá z dvoch spojných sústav šošoviek so spoločnou optickou osou; objektív má pomerne malú ohniskovú vzdialenosť – rádovo mm. Pozorovaný predmet umiestňujeme blízko pred predmetové ohnisko objektívu, ktorý utvára skutočný, prevrátený a zväčšený obraz v ohniskovej rovine okulára alebo medzi okulárom a jeho predmetovým ohniskom.

Tento obraz potom pozorujeme okulárom ako lupou, čím dosahujeme ďalšie zväčšenie. Okulár má ohniskovú vzdialenosť f (jej hodnota býva niekoľko cm). Obrazové ohnisko objektívu a predmetové ohnisko okulára nesplývajú, sú od seba vzdialené o hodnotu optického intervalu asi 15 cm až 20 cm. Najväčšie zväčšenie, aké možno dosiahnuť optickým mikroskopom, je asi 2 000-násobné. Zväčšenie 100 000 aj viacnásobné možno dosiahnuť elektrónovým mikroskopom, ktorý zobrazuje pomocou zväzkov rýchlo letiacich elektrónov.
Ďalekohľady rozdeľujeme do dvoch skupín:

Refraktory, v ktorých sa na zobrazenie používajú iba šošovky alebo sústavy šošoviek. Ďalekohľady, v ktorých sa používajú aj zrkadlá, nazývajú sa reflektory. Keplerov ďalekohľad je reflektor utvorený z dvoch spojných sústav šošoviek so spoločnou optickou osou.

Objektív má veľkú ohniskovú vzdialenosť f, okulár malú ohniskovú vzdialenosť f . objektív utvára obraz veľmi vzdialeného predmetu v ohniskovej rovine okulára, obraz je skutočný, prevrátený a zväčšený, okulárom ho pozorujeme ako lupou. Obraz zostáva prevrátený aj po zväčšení okulárom. To je nevýhoda Keplerovho ďalekohľadu, no pri astronomických pozorovaniach je nepodstatná.

Obrazové ohnisko objektívu splýva s predmetovým ohniskom okulára. Uhlové zväčšenie je určené pomerom ohniskových vzdialeností objektívu a okulára. Rovnaký vzťah platí aj pre zväčšenie Galileiho ďalekohľadu, hoci sa v konštrukcii odlišuje. Tvorí ho spojný objektív s veľkou ohniskovou vzdialenosťou a rozptylný okulár s malou ohniskovou vzdialenosťou.