Michal Kocak

Michal Kocak


Narodil sa 22. septembra 1934 v Mocaranoch (dnes sucast Michaloviec) v rodine rolnika. Zakladne skolske vzdelanie nadobudol v rodisku, gymnazium ukoncil v Michalovciach (19451953) a Vysokoskolsku skolu pedagogicku v Bratislave (19531957). Ako stredoskolsky profesor posobil v Novom Meste nad Vahom (19571960) a v rokoch 19601963 bol odbornym asistentom na Pedagogickom institute v Martine. Od roku 1963 pracoval v Matici slovenskej ako odborny, neskor samostatny vedecky pracovnik v Archive literatury a umenia. Roku 1997 odisiel do dochodku. Na zaklade prace Jozef Skultety a formovanie literarneho realizmu ziskal roku 1968 vedecku hodnost kandidata vied a v tom istom roku aj doktorat filozofie.

Spociatku pracoval v oblasti dejin jazyka a dialektologie, teraz sa venuje len literarnej historii. Vsima si vztahy narodnych dejatelov k Matici slovenskej (Moyzesa, Kuzmanyho, Chrasteka, Skultetyho, Dobsinskeho) s odbornym i popularizacnym zameranim. Na vydanie pripravil 14 fotosuborov (L. Stur, S. HurbanVajansky, B. SlancikovaTimrava, S. Moyzes, P. OrszaghHviezdoslav, M. M. Hodza, L. RiznerovaPodjavorinska, J. Zaborsky, T. Vansova, Fr. Votruba, L. NadasiJege, E. MarothySoltesova, VansovaTimravaPodjavorinska, J. Smrek). K uplnejsiemu poznaniu literarnohistorickej problematiky prispieva publikovanim materialovych prac a pramenov o spisovateloch 19. a 20. storocia storocia (Autobiografia L. Podjavorinskej, Mednanskeho Lubica, Razusov roman Svety, Vansovej roman Kliatba, Podjavorinskej epika vo versoch, Basne Jonatana Dobroslava Cipku, Listy Pavla Kuzmanyho, Listy Antona Bieleka, Z listov Sama CambelaDanielovica, Vansova a Slovenske pohlady, Timrava a Slovenske pohlady, Memorandum v slovenskej literature a i.), studie a clanky o spisovateloch (P. Beblavy, M. Benovsky, A. Bielek, S. Cambel, J. D. Cipka, M. S. Feriencik, M. HolubyovaJavorinska, M. Hrebenda, S. HurbanVajansky, M. Chrastek, Jege, M. Kiss, P. KokesKycersky, S. Kuchta, P. Kuzmany, G. MarsallPetrovsky, J. Matuska, S. Moyzes, J. Podhradsky. L. Rizner, L. RiznerovaPodjavorinska, B. SlancikovaTimrava, E. Sandor, J. Skultety, M. Stechova, S. Tomasik, Tatrin, R. UramPodtatransky, T. Vansova, J. Vlcek, Fr. Votruba, J. Zaborsky a i.). Na samostatne knizne vydanie pripravil: Pripominame si (1965), Skultetyho Dejiny slovenskej literatury (1968), Samo Cambel: Zlomena dusa (1972), Samo Kuchta: Dielo (1972), Listy Jozefa Skultetyho 1, 2 (1982, 1983), Jozef Skultety Pri prameni pravdy zivot a dielo v dokumentoch (1983), Maria Stechova: Myslienky o ludoch a veciach (1984), Dielo Jozefa Skultetyho 1 Proza (1984), Dielo Jozefa Skultetyho 2 Z dejin slovenskej literatury (1985), Dielo Jozefa Skultetyho 5 O realizme (1987), Listy Ludmily RiznerovejPodjavorinskej 1, 2 (1988, 1989), Prva slovenska lekarska spolocnost (1988), Labutia piesen Ludmily Podjavorinskej (1993), Jozef Podhradsky: Holuby a Sulek (1996). Zostavil 18 rocnikov zbornika Literarny archiv (zv. 16 33) a zborniky referatov z konferencii: Jozef Skultety (1970), O diele Jaroslava Vlcka a Frantiska Votrubu (1982), Mikulas Stefan Feriencik Jozef Horak a Banska Stiavnica (1984), Pavol Horov (1986), Bozena SlancikovaTimrava Koloman Bansell (1990). Pamatnica z oslav 180. vyrocia narodenia M. M. Hodzu (1992), Tatrin (1994) a Moric Benovsky (1997). Pre Slovensky rozhlas pripravil relacie: Roztrieskana harmonia (o J. Podhradskom), V zatisi (o A. Bielekovi), Slov bude malo, ale vec vazna (o R. UramoviPodtatranskom), Rolnik a basnik (o P. KokesoviKycerskom) a Piesne moje drobne (o M. Kissovi).