Mezopotámia v preklade znamená"kraj medzi riekami", tu hovoríme o riečnych tokoch Eufrat a Tigris. Prvé mestá vyrástli v tzv. "pouruckom" období (cca 4000 pr. n. l.), ale život tam nebol jednoduchý. Suchá južná rovina bola závislá od zavlažovania. Prevažnú väčšinu ranno dynastického obdobia (3. tisícročie pr. n. l.) vedľa seba existovala rada miest, ktoré zjednotil až Sargon z Akkadu (pravdepodobne v r. 2300 pr. n. l.). Písmo je doložené už okolo r. 3 300 pr. n. l. - malo 400 znakov, ryté do tabuliek (vzorom boli pravdepodobne Sumeri).
Každé mesto bolo pod ochranou určitého boha a kňažstvo bolo najmocnejšou kastou v krajine. Náboženstvo bolo vlastne zmeskou predstáv semitských a sumerských, najvyšším boh bol Bel (pán), bohyňa Ištar a v Babylone aj Marduk. Z vied vieme o matematike a astronómii. Chrám bol aj finanančnou inštitúciou, takže kžaz bol vlastne aj finančníkom. Ako platidlo fungovali cenné pliešky alebo prúty drahého kovu, ktoré sa pri predaji vážili.
Z miest vieme napr. o Tutube, Ešnunne a samozrejme Uruku, Akkade či Babylone. Mezopotámci boli priemyselno - obchodne zameraný národ (umelecký priemysel, výroba jemných látok, spracovanie kovov, brúsenie drahých kameňov, vonných mastí, výrobky zo skla, kovu, pečatné valčeky, ihlice náramky, prstene, náhrdelníky...). Z plodín pestovali obilie, strukoviny, ďatle, figy, víno. Z dobytka to boli ovce, kozy, osly, ťavy a neskôr aj kone.
Súčasťou mezopotámskej histórie boli aj Babylončania. Písmo svojich predkov prebrali aj Babylónčania v období roku 3 000 pr. n.l. Objavuje sa prvá literárna tvorba - motlitby, piesne, povesti, písomnosti ekonomicko - hospodárskeho charakteru ako kvitancie, účtovné záznamy, zmluvy... Dochovali sa legendy o pôvode sveta, epos o Gilgamešovi a legendárny zákonník Chammurapiho (cca 1 770 pr. n.l.). Babylónčania mali rok, kt. mal 364 dní, delili rok na týždne, deň na 24 hodín, hodinu na 60 minút, kruh na 360 stupňov, dvojlakeť na 60 palcov (tzv. sexagesimálna sústava); nemali k dispozícii kameň, napriek tomu stavali paláce a chrámy so stupňovitými vežami (zikkuraty) z tehál polievaných sklovinou, hrádze a vodné stavby.
Ich následovníkmi ("dedičmi") boli tzv. Novobabylončania. Ide o dobu cca od 7. st. pr. n. l.. Veľký dôraz kládli hlavne na vedy. Legendárny panovník Nabuchodonozor urobil z Babylonu centrum východnej vzdelanosti a vzdelancov, svetlo sveta uzrel zoznam hviezd, určených už bolo 7 planét, dokázali vypočítať zatmenia slnka, vdecky študovali prírodu. Panovník dal opevniť Babylon, zriadené boli visuté záhrady, v Nabu postavili stupňovitý chrám boha Nabu (tzv. "veža babylonská").