Metodológia

Metodológia
Metodológia vedy: môžeme ju vyjadrit:
A, priamo- na toto vymedzenie používame predovšetkým definicný výrok o povahe
metodológie vedy. B, nepriamo- –//–
enomeráciu základných problémov or otázok, ktorými sa táto konkrétna veda má
zaoberat or ich bude riešit. Metodologické problémy sa u nás a v zahranicí reflektujú
prinajmenšom na 5 rovinách.
1, je to najužšie chápanie. Tento prístup redukuje metodologické vedy na metodológiu
empirického výskumu or dokonca na metodiku jeho realizacnej fázy, takže metodológia
vedy je zužovaná iba na teóriu metód získavania empirických dát. Takýto prístup volí
napr. Kerlinger.
2, ide o pomerne úzke chápanie. Toto chápanie rozširuje pojem výskumu o jeho
metodológiu a o neempirické skúmanie ja u (napr. Nickovic , Danilov, Boldyrev ,
Skalkova). 3, stredná, porovnávacia kategória chápaní a predstavitelia zahrnujú ju do
svojich koncepcií metodologického výskumu ale aj metod. exp. vývoja.
V ich prístupoch vidiet dialektickú spätost vedy, technológie a techniky (Štefan Švec).
Druhy výskumu:
A, základný výskum: - volný (cistý)- na ide o výskum, kt. je zameraný na
komplexnejšie bádanie neviaže sa urcitý (praktický) úcel. Plnšie poznanie javov na
objavovanie nových oblastí
- - orientovaný – 1, odborovo centrický
- 2, profilový
1, sústreduje sa na nejakú tému, kt. je vo všeobecnosti spojená s javom širokého
rozsahu táto téma je orientovaná na dobre definovaný špec. ciel. 2, ten sa zameriava
na zvýšenú precíznost vedeckého poznania v istom ciastkovom odbore a to najmä
zberaním a systematizovaním podstatných empirických dát prostredníctvom
pozorovania, meraním a inými exaktnými postupmi. B, aplikovaný výskum: urcitý
výskum kt. sa realizuje v snahe získat isté praktické, špecifické informácie o istej
oblasti sociálnej reality. Casto krát s sním stretávame v oblasti priemyslu, školstva,
zdravotníctva, polnohospodárstva.
C,, pokusný vývoj- je to proces systematického využívania výsledkov aplikovaného
výskumu ale aj iných zdrojov poznania na tvorbu a uplatnenie nových materiálov,
techník, metodík a systémov.
4, relatívne širšie chápanie metodológie vied: - také koncepcie vedy, kt.
reflektujú aj cast tematiky filozofie vedy, najmä epistomológie, akceptujú taktiež logiku
vedy, etiku vedy, prípadne využívajú aj cast poznatkov z nefilozofických disciplínnajmä
histórie, sociológie, psychológie vedy.
5, najširšie chápanie- teórie, kt. približujú metodológiu vedy k politickej ideológií alebo
ju s nou stotožnujú (metodológia vedy = oficiálny svetonázor)
Uvedených 5 rovín pohladu chápania M.V sa vzájomne nevylucuje (hovoríme, že
nie sú striktne disjunktívne – vyucujúce sa).
Neexistuje jednotne prijímané stanovisko k metodológií vied, niektorý hovoria, že M. V.
je „teógia metód objektívneho poznávania“.
Podla dalších autorov M.V. je „veda o metódach objektívneho poznávania“,
„je technológia produkcie poznatkov o vybranom
úseku alebo aspekte
objektívnej reality“,
„ je metodika vedeckého výskumu
Štefan Švec:
Metodológia vied je „urcitá veda o princípoch, stratégiách, procedúrach, nástrojoch a
normách fungovania a rozvoja, objektívneho poznávania a praktického pretvárania
objektívnej reality. Je to meta vedný odbor, kt. svoju poznatkov sústavu zakladá a
filozofií vedy, psychológií sociológií vedy a na dalších meta vedných disciplínách. Ako
prevažne aplikatívny odbor meta vedy je v interaktívnom vztahu s ostatnými
disciplínami vedy o vede, kt. plnia fciu jeho teoretického fundamentu alebo základu.
Metodológia vied = metodológia výskumu, vývoja a vyhodnocovania = evalvácia
Hlavnou úlohou výskumu bude opis reality tz. deskripcia. Pri vývoji pôjde o
preskripciu (predpisovanie toho, co je žiadúce) a evalvácia (vyhodnocovanie) bude plnit
fciu spätnej väzby a všetky tieto proces (t.j. výskum, vývoj a vyhodnocovanie) sú
dynamické org. formy, kt. majú svoje špecifické charakteristiky – ide o špecifické
metodologické prístupy
- jazykové prostriedky
- cielové funkcie
- predpokladané ale i neocakávané výsledky
- inštitucionálno – org. štruktúra
- metodické postupy – techniky
Rozlíšenie týchto 3 dynamických org. foriem sa zakladá na filozoficky
aspektovanom pojme ludskej potreby:
- potreba bytia- je napnená vo filozofií bytia (antológií)
- potreba poznávanie- (prejavuje s v teórií poznávania a poznania - gnozeológií)
- potreba hodnotenia- (chce byt uznaný a uznávat, premieta sa do filoz. hodnotenia a
hodnôt, do axiológie)
- potreba pretváracieho konania- táto teória sa spája s procesom adaptácie, je
naplnená filozofiou úcinného konania cinov tzv. praxológiou.
- potreba komunikovat- (táto potreba sa realizuje v rámci filozofického
dorozumievania a komunikacných znakov – senialógia)
Základný výskum v SR sa realizuje v Akadémií vied a na Vysokých školách.
Aplikovaný výskum a vývoj tiež v najväcšej miere zabezpecujú vysoké školy ústavy
rezortu školstva a výskumu a iné rezortné pracoviská.
Vedecké vyhodnocovanie má nízky stupen profesionalizácie a intitucionalizácie a z
hladiska organizacného je väcšinou priclenené k tým inštitúciám, kt. realizujú výskum a
vývoj.
Rozdiely medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom:
Kvantitatívny výskum- ide o výskum císelný alebo numerický, v rámci ktorého
skúmame, v akej miere, frekvencií a intenzite isté javy soc. Reality existujú alebo ako
sa vyvíjali (napr. zamestnanost Rómov na SVK).
Kvalitatívny výskum- tu pôjde o zistovanie kvality soc. javov, kvality vztahov a situácií,
holistický (celkový a úplný) obraz. Kvantitatívna M: V. sa zaraduje medzi analytické
metodologické orientácie (spolu s elementaristickou a objektívnou). Kvalitatívna M.V.
sa chápe ako syntetická metodologická orientácia spolu s holistickou a subjektívnou.
Kvantitatívna M. V. vychádza z dominancie novopozitivizmu a prakticivizmu a
kvalitatívna M. V. vychádza z plurality filozofií: napr. (z fenomenológie, inpretetavizmu,
konštruktivizmu, humanizmu).
Kvantitatívna metodológia sa orientuje na predmety tzv. NOMETETICKÝCH VIED – ich
úlohou je stanovovat všeobecné zákony. Kvalitatívna metodologia sa orientuje na
predmety IDIOGRAFICKÝCH VIED – majú objavovat jedinecnost.
Funkciou kvantitatívnej metódy je explanácia prícin a predikcia následkov (objavenie,
predpovedanie).
Funkciou kvalitatívnej metódy je interpretácia a porozumeniu významu.
Cielom kvantitatívnej metódy býva z pravidla verifikovanie (overenie) alebo
fabrifikovanie (poopravenie, vyvrátenie hypotéz, teórie).
Cielom kvalitatívnej metódy je konštruovanie (vytvorenie) hypotézy, teórie
V kvantitatívnom výskume sa kladie dôraz na:
1. presné meranie: pohybujeme sa v termínoch množstva, intenzity, frekvencie =
castosti
2. rozbor prícinných vztahov medzi jednotlivými premennými
3. hodnotovo –nezatažené problémy bádanie
V kvalitatívnom výskume sa kladie dôraz na:
1. kvalifikovanie významov
2. charakterizovanie prípadu- realizuje sa v termínoch vzoru alebo modelu
3. spolocensky – konštruovaná povaha skutocnosti, javy sa sledujú v rámci soc reality
4. buduje sa dôverný vztah medzi výskumníkom a predmetom štúdia v istom
hodnotovom rámci
V kvantitatívnom výskume- prevažujú experimentálne a korelacné štúdie
- náhodný výber respondentov zo základného súboru
respondentov.
Cielom náhodného výberu je podla možnosti zovšeobecnit poznatky na co najširšiu
populáciu.
V kvalitatívnom výskume- štúdium jednotlivých prípadov, orálna ústna história
- úcastnícke pozorovanie (výskumník je priamo úcastný na pozorovaní).
- zdokumentovanie istého priebehu, istých okolností na skúmaný jav, zachytenie
jedinecnosti, špecifík javu v nezvycajných situáciách a prostrediach
Pri kvantitatívnom skúmaní sa javy charakterizujú všeobecnejšie v kategóriách a pri
kvalitatívnom skúmaní vo svojej neopakovatelnej zmene. Dalším rozdielom je casové
fázovanie a orgnizacno – procesná štruktúra.
ORGANIZÁCIA VÝSKUMU
Výskum: systematický spôsob riešenia problémov, ktorými sa rozširujú hranice
ludských vedomostí.
Cielom výskumu: potvrdit alebo vyvrátit doterajšie poznatky, ktoré sú zakomponované
v tórií alebo získat nové poznatky.
Fcia výskumu: objavovat, korigovat
- konecné a definitívne riešenie výskumu nejestvuje
Pri empirickom výskume sa uskutocnuje práca s faktormi, ktoré sa:
zaznamenávajú, spracúvajú, interpretujú; výskumná práca je zväcša prácou TÍMOVOU;
- závery výskumu sa publikujú vo výskumných správach a zverejnený výskum podlieha
verejnému posúdeniu.
- verejné posúdenie plní fciu istej kontroly a môže nadobúdat rôzne formy: DISKUSIA,
OPONENTÚRA, OBHAJOBA, POSÚDENIE, ŠTÚDIE CLÁNKU RECENZIAMI.
- ak je publikovaný v odbornom casopise – štúdia sa dáva posudzovat viacerým
recenzentom.
- aby mal výskum profesionálnu úroven.
- výskumnou prácou sa zaoberá pomerne široké spektrum ludí – profesionálni
výskumníci, študenti na stredných a vysokých školách, ucitelia z praxe (SAV, v rámci
ministerstiev).
- Výskum môže mat 2 roviny – cl. zamestnaný
- osobný individuálny rozmer vnút. Vec cl.
Etapy (fázy výskumu) na seba nasledujú alebo sa môžu vzájomne prekrývat.
Výskumná cinnost je casovo nárocná a aby výskum prebiehal co najaktuálnejšie,
vyžaduje sa, ako ho budeme plánovat a organizovat.
- od rozsahu výskumu záleží dlžka jeho konania
- pre ludí, kt. vo výskumu zacínajú pracovat, môžu byt problematickými 2 skutocnosti:
1. zaciatocníci majú tendencie casovo podcenit jednotlivé etapy výskumu
2. údaje sa zozbierajú (terénny zber), zacínajúci výskumník nevie spracovat údaje
(usporiadanie, vyhodnotenie, interpretácia).
Výskum zacína: 1. stanovením výskumného problému- co chceme skúmat?, od neho sa
odvíjajú dalšie skutocnosti. 2. objekt výskumu
Koho chceme skúmat? Kto budú naši respondenti? Aký bude náš základný a výberový
súbor?
Základný súbor – je rozsiahlejší
Výberový súbor – je menší
Vždy musí byt popísané ako výber robíme
3. casový harmonogram
Kedy ho budeme realizovat?. Robit predvýskum, v rámci ktorého si overujeme
správnost výskumu
4. situácia
V akých situáciách chceme skúmat náš problém
- naštudovat množstvo informácií o tom kto skúma našu problematiku, co zistia – naše
východisko
- komparácia so zahranicím
- do úvahy berieme aspekty rôznych disciplín (právo, psychológia...).
informacné zdroje: knižnice- urobíme si rešerš t. j.
heslá rozvodovost, SR, prícina, veková kategória, téma, územie, casopisecká literatúra,
štatistické údaje
archívy
Internet
5. metódy – analýza, syntéza, výskum od stola, generalizácia,..
6. výskum – hypotézy sa odvíjajú od istých cielov
hlavný ciel hlavné hypotézy
ciastkový ciel ciastkové hypotézy
- urcíme si METODIKU aké metódy a techniky použijeme
- zvolíme optimálnu metódu i optimálne techniky
- dotazníky, anketa, rozhovor- informácie zozbierame a analyzujeme ich – rozklad i
syntéza inf.
- môžu trvat rôzne dlho
Fázy výskumného procesu
PLÁNOVANIE VÝSKUMU
a, vytvoríme si predstavu o tom, co chceme skúmat
b, premysliet si spôsob, akým chceme výskum urobit
c, koho chceme skúmat
d, zamyslíme sa nad tým, ako budeme zbierat výskumné údaje
5, ako tieto výskumné údaje spracujeme
V tejto prípravnej fáze budeme študovat literatúru a iné informacné zdroje,
prípadne budeme konzultovat so školitelom, odborníkom o probléme
So školitelom- lebo podpisujeme zmluvu s ním, na prácu na niekolko rokov
S odborníkmi- ako môžeme my profitovat z tejto spolupráce
- navrhneme našu predstavu o spracovaní témy
Príprava výskumu:
- práca doma
- premýšlame nad témou, premýšlame nad témou, písanie poznámok
- práca v teréne
Tieto prípravné fázy sú relatívne stabilné
1, fáza- výskumný projekt je písomný plán výskumu, úcelný a dohladný plán výskumu,
slúži ako osnova, o kt. sa môžeme opierat, Slúži na kontrolu pre školitela a pre
sebakontrolu
Vymedzenie výskumnej témy a jej odôvodnenie
- zdôraznit záujem o tému, dôvody preco ma zaujala
- mali by tam by zadefinované základné pojmy
- mal by sa tu vyskytnút prehlad skúmania o danej téme (akí autori a co písali o danej
téme, zahr. slov. lit.).
- mali by sa tu objavit výskumné otázky a výskumné hypotézy
- je tu výskumná vzorka
- organizácia výskumu
- predpokladanie výsledkov výskumu
- bibliografické údaje k téme – odborná literatúra, casopisecká literatúra, zákony,
štatistiky, archívne materiály
- rozsah výskumného projektu môže byt rôzny- od 3-4 strán až 30-40 strán
Serióznejšie projekty obsahujú charakteristiku školitela a tých co spolupracujú na
projekte.
- zoznam bibliografií
2. fáza PREDVÝSKUM
- výskum musí mat náležitosti hlavného výskumu, uskutocnuj sa s malým poctom
respondentov, umožnuje výskumníkovi menšie korekcie – úpravy
3. fáza HLAVN´Ý VÝSKUM
- kvantitatívny výskum
Základné znaky H.V: I. Výskumná téma V. Výskumné
metódy
II.
Výskumné otázky VI. Organizácia výskumu
III. Výskumné hypotézy VII. Spracovanie údajov
IV. Výskumná vzorka VIII. Interpretácia údajov
I. Výskumná Téma:
- rozumieme oblast, problematiku na ktorú sa chce skúmatel zamerat a pri plánovaní
výskumu sa vymedzuje ako prvá
- bud si túto tému výskumník vyberie sám
- pri volbe témy musíme uvažovat ako budeme túto tému skúmat (bud bola skúmaná
or sa nedá skúmat)
- pred volbou témy diplomovej práce je dobre prekonzultovat témy so školitelom, aby
téma nebola velmi úzka or široká.; UMBERTO EKO ( taliansky profesor).
II. Formulovanie výskumných otázok:
- tým, že vymedzujeme tému, vymedzujeme si oblast, v rámci ktorej sa budeme
pohybovat. Stanovit si výskumný problém, kt. sa najlepšie formuluje vo výskumných
otázkach.
- opytovacie vety
- budeme hladat odpovede – od casového fondu a hlbky problémy – pocet otázok
- erudícia (kolko má nacítané o tomto probléme a ako sa nanho pozerá).
III. Formulovanie výskumných hypotéz
V.H – predpokladaná odpoved na výskumnú otázku
- majú prediktívnu (predpovede) funkciu
- ak je otázok viac tak aj hypotéz
- formulácia v oznamovacej vete, jednoducho, aby sa s nou dalo pracovat.
- aby sme sa vyhli zložitej situácií – z 1 základnej hypotézy vela ciastkových hyp. -
Hypotéza by mala byt ocíslovaná H1 H2..
- Podstatnou vlastnostou je možnost ju potvrdit alebo vyvrátit – TESTOVANIE a na
záver uviest, ci sa nám H1 po.
________________________________________ __________________________
Zdroje: