Metodológia pedagogického výskumu

Výskum
Posúva vedomosti ľudí smerom dopredu.
Je to systematický spôsob riešenia problémov, ktorým sa rozširujú hranice vedomostí ľudstva.
Výskumom sa potvrdzujú, vyvracajú doterajšie poznatky ľudstva alebo získavajú nové poznatky.
Nikdy sa netýka jedného človeka
Skúmať môže hocikto pre prínos niečoho nového pre ľudstvo
Výskum robí učiteľ, študent, jednotlivec, celé tímy
Akčný výskum – sám si zvolí problematiku, oboznámi s výsledkami

Príprava a organizácia výskumu
Riziko – 1. stanovíme si krátky čas (predpokladaný čas vynásobíme 3x)
2. pri zozberaní údajov – zozbierame, ale nevieme si s tým poradiť- nevieme spracovať veľa materiálov (stačí 1-2)

Etapy výskumu
1. Začína stanovením problému- presne formuluje, čo ide skúmať,- základom je výskumný problém
2. Informačná príprava výskumu- prečítané knihy, musíme byť zorientovaný
3. Príprava výskumných metód- premyslieť, čím bude na výskumnú otázku odpovedať,- vybrať vhodnú metódu, nástroj
Metóda: - pozorovanie, interview, dotazník, dobré je urobiť predvýskum na menšej skupine ľudí( ak rozumejú, je to dobré, pochopili o čo ide)
4. Zber a spracovanie údajov- to, čo zistíme, zapisujeme
5. Písanie výskumnej správy- trvá najviac, písanie, grafické znázornenie, tabuľky

Informačná príprava výskumu
Umožňuje skúmateľovi orientáciu v problematike( aj to, čo sa už s výskumom, s problematikou robilo)

Kde hľadať informácie
1. knihy, časopisy, dizertačné práce, diplomové práce, bakalárske práce
Primárny prameň – autor spracúva vlastné výsledky
Sekundárny prameň – autor spracúva výsledky iných skúmateľov
2. prehľadné príručky – či už niekto niekedy s problémov robil
3. cudzojazyčné slovníky, pedagogické slovníky


Vyhľadávanie literatúry
1. Knižnice – najväčšia je v Martine- vedecká, univerzitná v Bratislave
2. Univerzitné pracoviská –Ústav informácií a prognóz školstva –
3. Časopisy – Pedagogické revue, Pedagogické spektrum, Efeta, Vychovávateľ
V Martine je možné požiadať o rešerš – vypísanie literatúry (zadať kľúčové slovo)
4. Databázy – obsahujú údaje spracované počítačom – DATAPED(slov.), DPS(cz), ERIC
Deskriptory = hlavné pojmy

Ako pracovať s literatúrou
Radšej menej kníh – vypísať autora, dôležité strany, body
Chyby začiatočníkov pri informačnej príprave výskumu:
1. povrchný prehľad – nedostatočné pochopenie problematiky
2. nedostatočná úzka preštudovaná literatúra – málo literatúry
3. nesystematické štúdium literatúry
4. skúmateľ uvádza iba slovenskú a českú literatúru ( má problém s cudzím jazykom)
5. neporiadok v bibliografických údajoch – musí byť presne nadpis, autor, rok vydanie...)
Výskumný problém – nespracovaný široký zámer

Nedostatky pri formulovaní výskumného problému
1. Autor stanovil tému, ale nie výskumný problém
- nezamieňať názov článku s výskumným problémom
2. Výskumný problém nie je hodnotný a zmysluplný- neprináša nič nové
3. Výskumný problém je veľmi jednoduchý,áno alebo nie, len všeobecné informácie

Typy výskumných problémov
1. deskriptívne ( opisné ) hľadajú odpoveď: Aké to je ?, zisťujú a opisujú určitú situáciu
2. relaxačné ( vzťahové )- pýtame sa, či existujú vzťahy medzi skúmanými javmi
3. kauzálne - zisťujú príčinné vzťahy, zisťujú príčinu, ktorá viedla k problému výsledku

Kvalitatívne alebo kvantitatívne orientovaný výskum
Kvantitatívny narába s číslami- zisťuje množstvo, rozsah javov,- javy možno sčitovať, násobiť, deliť, urobiť priemer

Kvalitatívny výskum
Uvádza zistenia v slovnej, nečíselnej podobe

Výber osôb
Vyberáme také osoby, aby čo najlepšie reprezentovali istú populáciu
( žiaci ZŠ, žiaci gymnázia ...)

Kvantitatívne orientovaný výskum
Premenná
Sa definuje, identifikuje, meria- vysvetľujú sa vzťahy medzi nimi(napr. vek, inteligencia, správanie dieťaťa)
1. merateľné – určujeme počet, mieru určitého javu ( písanie diktátu, chyby)
2. kategoriálne – majú dve hodnoty ( muž – žena, urobil – neurobil)- niektoré majú 2 premenne – dichotomické,- niektoré majú viacej hodnôt

Hypotézy
Je to vedecký predpoklad, bola vyvodená z vedeckej teórie, z toho, čo je známe,- vzniká aj na základe vlastnej skúsenosti ( opísať rodinné prostredie )

Formulovanie hypotéz
Základnou vlastnosťou hypotézy je, že vyjadruje vzťah medzi premennými
napr. Dobrý učiteľ používa na hodine humor – vetu doplníme o ďalšie hodnoty
V hypotézach sa medzi premennými vyjadrujú rozdiely, vzťahy, následky.( napr. či žiaci dosahujú lepšie výsledky )

Tri zlaté pravidlá pre tvorenie hypotézy
1. hypotéza je tvrdenie, vyjadruje sa oznamovacou vetou
2. hypotéza musí obsahovať vzťah medzi dvoma premennými
3. hypotéza sa musí dať testovať


Vážna chyba – formulujú sa zbytočne dlhé hypotézy- veľa premenných, veľa skúmaných javov

Výskumný súbor
Predmetom výskumu sú javy – osoby, veci, procesy.
Ľudia, ktorí sa zúčastňujú na výskume tvoria subjekty výskumu – tvoria základný súbor.
Ak je veľa ľudí – robí sa náhodný výber ( vyberáme menšiu skupinu)
Tabuľka náhodných čísel – je zostavená počítačom ( náhodne vyberáme )

Stratifikovaný výber
Sa robí vtedy, keď nie je možné zostaviť náhodný výber zo základného súboru.Základný súbor rozdelíme na menšie časti (mestá, sídliská, časti, školy)

Mechanický výber
Skúmateľ vyberá každú n – tú osobu ( napr. každý 5., 10., )

Zámerný výber
Keď sa nedá urobiť náhodný, uskutočňuje sa na základe relevantných znakov ( vek, pohlavie, kvalifikovaný uč.), nedostatok zámerného výberu je,že ani jeho zväčšovaním sa nezlepšujú jeho vlastnosti

Výskumné metódy
Je všeobecný názov pre procedúru, s ktorou sa pracuje vo výskume, možno vytvoriť výskumný nástroj
Výskumné metódy: pozorovanie, škálovanie, dotazník, obsahová analýza textu, experiment

Validita – schopnosť výskumného nástroja zisťovať to, čo má.

1. Obsahová validita – stanovuje, do akej miery je obsah výskumného nástroja zhodný s obsahom zisťovanej oblasti ( text )
2. Konštruktová validita – vedomosť, zručnosť, inteligencia, postoje dieťaťa
3. Kritériová validita – miera zhody medzi výsledkami výskumného nástroja a výsledkami iného- môže byť a) súbežná – porovnaním výsledkov dosiahnutých výskumným,nástrojom s nejakým kritériom
b) predikčná – predpoveď výsledku pri zisťovaní budúcnosti
4. Interná validita – vlastnosť výskumného nástroja
5. Externá validita – do akej miery možno výsledky výskumu uskutočneného v jednej situácií zovšeobecniť na iné situácii


Reliabilita – je presnosť a spoľahlivosť výskumného nástroja ( opakovanie, meranie )