Meteorologické prvky a pocasie

Meteorologické prvky a pocasie
Pocasie je okamžitý stav atmosféry. Podnebie (klíma) je dlhodobý priebeh,režim pocasí
(typickych meteorologickych situacii) na danom mieste.
Základné meteorologické prvky sú: slnecné žiarenie, teplota vzduchu, tlak vzduchu,
výpar, vlhkost vzduchu, oblacnost a atmosférické zrážky, výška snehovej pokrývky,
smer a rýchlost vetra. Výrazom poveternost sa vyjadruje približne rovnaký ráz pocasia,
ktoré trvá niekolko dní.
Prúdenie vzduchu v troposfére
Z planetárneho hladiska sú významné tlakové rozdiely medzi horúcim rovníkovým
pásmom a studenými polárnymi oblastami, ako aj medzi pevninami a oceánmi. Ich
vyrovnaním vzniká zložitý systém vertikálneho i horizontálneho prúdenia vzduchu
(vetrov), co sa oznacuje ako všeobecná cirkulácia atmosféry. Coriolisova sila
horizontálne prúdenie vzduchu odchyluje na severnej pologuli napravo a na južnej
nalavo (v smere pohybu)
Prúdenie vzduchu v horúcom pásme. Pozdlž rovníka sa vzduch silne ohrieva od
zemského povrchu, v dôsledku coho vznikajú mohutné výstupné prúdy. Tým sa vytvára
z teplotných prícin ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakterické tíšinami
alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahoromadený vzduch sa vo výške
rozdeluje a smeruje k obratníkom ako antipasáty. Coriolisova sila ich postupne vychýli
tak, že v priestore približne pozdlž 30o až 35o severnej a južnej geografickej šírky
prúdia pozdlž rovnobežiek. Hromadením vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu
vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku ako vzduchu ako stále vzduchové prúdy
– pasáty. Aj tie stáca Coriolisova sila, takže na severnej pologuli vanie severovýchodný
a na južnej juhovýchodný pasát.
Prúdenie vzduchu v miernom pásme. Cast vzduchových hmôt zo subtropického pásma
vysokého tlaku vzduchu prúdi aj do pásiem nízkeho tlaku vzduchu miernych šírok
oboch pologúl. Aj tieto prúdy sa stácajú a menia sa na vetry západných smerov, ktoré
v miernych šírkach (a teda aj na Slovensku) prevládajú.
Prúdenie vzduchu v studenom pásme. V polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten
podmienuje vznik (z teplotných prícin) oblastí vysokého tlaku vzduchu
charakteristických východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku
miernych šírok.
Vzduchové prúdy, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a
oceánov a pocas roka menia svoj smer, sa nazývajú monzúny. V zime nad pevninou sa
vytvára oblast vysokého tlaku, takže prúdenie smeruje z pevniny na oceán ako suchý a
studený zimný monzún. V lete sa nad pevninou vytvára oblast nízkeho tlaku, a preto
prúdenie smeruje z oceánu na pevninu ako vlahu prinášajúci letný monzún s velkým
významom pre polnohospodárstvo. Najvýraznejšiu monzúnovú cirkuláciu má južná,
juhovýchodná a východná Ázia.
Aj na pomerne malých územiach sa vytvárajú tepelné, a tým tiež tlakové rozdiely,
ktoré podmienujú vznik miestnych vetrov. V pohoriach za slnecného dna prúdi nahor
dolinový vietor. Vzniká ako dôsledok akoby nasávania vzduchu vyhriatymi južnými
svahmi. V noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor. V prípade,
že prúdenie vzduchu prekoná vysokohorské bariéry (kaukaz, Alpy), na záveternej
strane sa prejaví ako padavý nárazový a teplý vietor – fõhn.
Známe sú tiež brízy, akoby monzúny v malom. Cez slnecný den vanie bríza z
chladnejšieho mora (jazera) na vyhriate pobrežie ako morský vánok. V noci má bríza
opacný smer ako pobrežný vánok .
V kotlinách sa v noci (najmä v zimnom polroku ) hromadí ochladený tažký vzduch z
okolitých pohorí. V dôsledku toho sú v dnách kotlín nižšie teploty ako vo vyšších
výškach. Teda od dna kotlín (kde casto býva hmla) až po spodné casti pohorí s výškou
teplota stúpa. Tento jav sa nazýva zvrat ciže inverzia teploty. Známe inverzie sú v
Podtatranskej kotline pod Tatrami.