Mesto Lucenec

Mesto Lucenec
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa
názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný.
V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia
Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej
doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí
Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného
potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na
ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné
úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od
slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae
novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je
bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z
roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych
tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec.
Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní,
zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy
terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského
výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae
historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na
lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247,
kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v
zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa
názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch.
Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa
názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch.
Dokonca v jednej a tej istej listine z roku 1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je
názov uvedený v troch tvaroch - raz ako Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa
názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica.
Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal madarský názov v tvaroch Losonc a
Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa
názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný.
V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného mesta oznacuje ako "Lutetia
Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja), avšak údaje o Lucenci z rímskej
doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období stahovania národov tu starí
Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat názov podla rovnomenného
potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na
ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné
úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od
slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae
novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je
bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z
roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych
tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec.
Niektorí autori uvádzajú za základ madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní,
zhotovený vyhlbením priekopy), avšak nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy
terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy. Iní odvodzujú názov od slovanského
výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele "Notitiae Hungariae novae
historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že okolie Lucenca je bohaté na
lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je listina krála Bela IV. z roku 1247,
kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa názov používal v rôznych tvaroch (v
zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).
Vývoj názvu Mesta Lucenec
Pôvod názvu je nejasný. V starých latinských textoch sa územie a okolie dnešného
mesta oznacuje ako "Lutetia Hungarorum" (podla blatistého a mocaristého kraja),
avšak údaje o Lucenci z rímskej doby neexistujú. Historici predpokladajú, že v období
stahovania národov tu starí Madari našli už osídlenú slovanskú osadu, ktorá mohla mat
názov podla rovnomenného potoka Lucenec. Niektorí autori uvádzajú za základ
madarský výraz "ló-sánc" (val na ochranu koní, zhotovený vyhlbením priekopy), avšak
nikdy tu neboli objavené stavebné úpravy terénu, pripomínajúce takéto ochranné valy.
Iní odvodzujú názov od slovanského výrazu "lúka, lúcina" (napríklad Matej Bel v diele
"Notitiae Hungariae novae historico-geographicae" z roku 1735) vzhladom na to, že
okolie Lucenca je bohaté na lúky a pastviny. Najstarším dokladom názvu mesta je
listina krála Bela IV. z roku 1247, kde sa Lucenec uvádza ako Luchunch. Neskôr sa
názov používal v rôznych tvaroch (v zátvorke je vždy rok doloženej listiny):
Losunc (1262), Lusunch (1271, 1277, 1280, 1299, 1335, 1385, 1696), Losunch (1275,
1386), Lochonch (1302, 1373, 1405, 1437), Luchunoch (1326, 1369), Lucens (1332),
Luchonch (1336, 1395, 1373, 1405), Lochanch (1338), Lochunch (1340), Luchnunch
(1342), Lwchwnch (1352), Losonch (1357, 1373, 1387), Lochonuch (1361), Luchench
(1367), Lochnich (1376), Lochuch (1380), Lossoncz (1383, 1674, 1710), Lossunch
(1387), Lochon (1393), Lwnoch (1405), Lossonch (1405), Losancz (1427), Loshunch
(1440), Losonc (1440), Losoncz (1451, 1502, 1671, 1850, 1869, 1880), Lossoncz
(1451, 1467, 1596), Losontz (1528, 1742), Lucženecz (1773), Lucenec (1786),
Lucsenecz (1837)
Spôsob písania názvu casto závisel od pisára. Preto sa stávalo, že v jednom roku
(napr.1405) sa objavil v štyroch tvaroch. Dokonca v jednej a tej istej listine z roku
1373, kde sa Lucenec spomína devätkrát, je názov uvedený v troch tvaroch - raz ako
Losonch, trikrát Lochonch a pätkrát Luchonch!
V latinských textoch sa Lucenec uvádza ako Lossonczium a Lossontzinum, v
nemeckých Loschontz (1786). Pocas tureckej okupácie v rokoch 1554-1593 malo
mesto turecký názov Lušenica. Do roku 1918 a v rokoch 1938-1944 sa používal
madarský názov v tvaroch Losonc a Losoncz, v rokoch 1919-1938 slovenský názov
Lucenec (od roku 1945 už definitívne).