Mestá juhoslovenskej kotliny

Mestá juhoslovenskej kotliny
Novohrad
Región Novohrad leží v južnej casti stredného Slovenska a Banskobystrického kraja.
Sever tejto oblasti je hornatý a tvoria ho pahorkatiny s typicky lazníckym osídlením,
južná cast má naopak nížinatý charakter. Geografickým centrom Novohradu je okres
Lucenec, ale historický Novohrad zasahuje aj okresy Poltár a Velký Krtíš. / Bohatá
história tohoto regiónu zanechala svoje stopy najmä v podobe pevností a hradov, ktoré
boli súcastou protitureckej obrannej línie. Medzi najznámejšie hrady patria Šomoška,
Divín a Filakovský hrad. Aj na mieste dalšej kultúrno-historickej pamiatky Novohradu –
Halicského zámku stál pôvodne hrad. No kedže bol postavený bez královského
povolenia, v roku 1544 musel byt zbúraný./ Pre Juhoslovenskú kotlinu, ktorej
významnú cast región Novohrad zaberá je charakteristické teplé a suché podnebie.
Vysoké hodnoty slnecného svitu sa odrážajú aj v dlhom bezmrazovom období, ktoré tu
trvá 280-300 dní z roka. Takéto podnebie vytvára velmi dobré podmienky pre rozvoj
letnej turistiky, ktorá sa sústreduje najmä v okolí vodných nádrží. / Obyvatelstvo
Novohradu tvoria predovšetkým Slováci, ale v regióne žijú aj iné národnosti.
Najpocetnejšou je madarská národnost, ku ktorej sa hlási okolo 20% obyvatelov. / .
Okrem typickej letnej rekreácie vytvárajú prírodné a kultúrno-historické danosti
regiónu priaznivé podmienky pre rozvoj agroturistiky a turistiky poznávacieho
charakteru. Poloha Novohradu v jazykovo zmiešanej oblasti pri hraniciach s Madarskom
ponúka do budúcnosti využitie možností cezhranicnej spolupráce a podstatnejší nárast
cestovného ruchu z obidvoch strán štátnej hranice. Ved práve na južnej hranici
Novohradu sa nachádza jedna z najnavštevovanejších turistických lokalít - Štátna
prírodná rezervácia Šomoška v Cerovej vrchovine. A návštevou jednotlivých zastávok
náucného chodníka zriadeného v tejto rezervácii môžete aj vy svoju návštevu
Novohradu zacat.
Lucenec
Lucenec je kultúrnym, hospodárskym strediskom Novohradu a prirodzeným
geografickým centrom Južnej casti stredného Slovenska. Územie okolia Lucenca bolo
obývané už v dobe kamennej i bronzovej. Lucenec (názov od riecky) vznikol zo starej
slovenskej osady. Prvá kultúrno-historická správa z Lucenca pochádza z roku 1128
(postavenie kaplnky).
Od konca 21. storocia tu bol kláštor na križovatke obchodných ciest. Prvý listinný
dokument o Lucenci je z 3. augusta 1247 - LUCHUNCH (listina krála Bela IV.). Mesto
Lucenec vošlo aj do literárnej histórie bitkou pri Lucenci v roku 1451, v ktorej zvítazili
vojská Jána Jiskru z Brandýsa nad pocetnejšou armádou Jána Hunyadiho.
Rimavská Sobota
Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy. Jeho priemyselnú
bázu predstavujú hlavne potravinárske závody. Výchovu a vzdelávanie mladej
generácie mesta, bližšieho a vzdialenejšieho okolia zabezpecuje šest
plnoorganizovaných základných škôl, tri odborné ucilištia (strojárske, polnohospodárske
a služieb) a štyri odborné školy (Gymnázium, Obchodná akadémia, Stredná
polnohospodárska technická škola a Stredná potravinárska škola). rímsko-katolícky
kostol Sv. Jána Krstitela, vybudovaný na základoch pôvodnej gotickej baziliky,
mimoriadne vzácny je centrálny obraz "Statie sv. Jána Krstitela. Mestská galéria, ktorá
vo svojej expozícii a pocas leta aj na námestí, prezentuje súcasné umenie.
Filakovo
Mesto Filakovo má bohatú historickú minulost, na ktorú budujeme budúcnost. Prvá
písomná zmienka o meste pochádza z roku 1246. Pevný hrad s osadou v podhradí už aj
v tom období odolával tatárskym nájazdom. Jeho prvým známym majitelom bol Matúš
Cák Trenciansky. V roku 1423 Filakovo ako Oppidum Fylek získava mestské privilégiá.
Hrad vlastnili Perényiovci, Ján Jiskra z Brandýsa a neskôr František Bebek. V roku 1554
hrad dobyli Turci, mesto sa stalo sídlom sandžaku, - okupácia trvala 39 rokov. V 16.
storocí bolo Filakovo remeselníckym centrom regiónu. Najslávnejším obdobím mesta je
pravdepodobne 17. storocie, ked sa hrad stal sídlom komitátov Novohrad, Hont, Heveš
a Pešt a mal takých slávnych kapitánov ako Tomáš Bosnyák, František Wesselényi a
Štefan Koháry II. Hrad aj mesto dal v roku 1682 vypálit Imrich Thököly. V 18. storocí
bolo Filakovo polnohospodárske mesto. V 19. storocí sa stalo okresným mestom, v
ktorom sídlili stolicné úrady. Zaciatkom 20. storocia bola postavená medzinárodne
uznávaná smaltovna, ktorá priniesla velké zmeny do života obyvatelov regiónu.
Koncom storocia bol podnik pretransformovaný na menšie spolocnosti. V súcasnosti sa
pripravuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta súbežne s Územným
plánom zóny pre centrum, ktoré je totožné s chráneným územím Národných kultúrnych
pamiatok (Filakovský hrad a Františkánsky kláštor s kostolom). Mesto Filakovo chce v
budúcnosti svoje historické a kultúrne dedicstvo zviditelnit aj v rámci Európskej únie,
chce sa aktívne zapojit do cestovného ruchu. Samotné mesto - s celkovou výmerou
katastrálneho územia 1645,90 ha - sa nachádza v južnej prihranicnej oblasti
Banskobystrického samosprávneho kraja, v krásnom prírodnom prostredí na okraji
Chránenej krajinnej oblasti - Cerová vrchovina. Pocet obyvatelov mesta -so zmiešaným
národnostným zložením - je 10198.
Velký Krtíš
Prvá písomná zmienka o meste Velký Krtíš pochádza z roku 1245. štatút mesta získal v
roku 1968 a stal sa okresným mestom. Po roku 1993 sa rekonštruovala hlavná ulica,
postavili sa nové budovy i nový park s fontánou. Velký Krtíš je rodiskom viacerých
osobností, najznámejšou je spisovatel a národný buditel A.H. Škultéty. Blízko je hrad
Modrý Kamen.