Živelný vývoj v oblasti meracích jednotiek priniesol so sebou značnú rozmanitosť, ktorá sťažuje orientáciu v tejto oblasti a zvyšuje možnosť nedorozumenia. V praxi sa u nás prelínajú rôzne sústavy mier a váh, ako napr. sústava mkps, CGS a SI, v zámorí sústava anglo-americká.
V súčasnosti však prakticky na celom svete dochádza k postupnému zjednocovaniu meracích jednotiek používaných vo vede, technike, zdravotníctve, školstve a vo všetkých oblastiach hospodárskeho života. V súhlase s týmto unifikačným trendom a s postupujúcou vedecko-technickou revolúciou odporučila uznesenie medzinárodných Generálnych konferencií pre váhy a miery, ktoré dali základ jednotnému systému meracích jednotiek SI.
Pozostáva zo:
*
zo základných jednotiek SI: meter (m) - dĺžka, kilogram (kg) - hmotnosť, sekunda (s) - čas, ampér (A) - elektrický prúd, kelvin (K) - termodynamická teplota, mól (mol) - látkové množstvo, kandela (cd) - svietivosť.
*
2 doplnkových jednotiek SI: radión (rad) - rovinný uhol, sterodián (sr) - priestorový uhol.
*
odvodených jednotiek SI: odvodzujú sa pomocou definičných vzťahov zo základných, resp. doplnkových jednotiek SI: niektoré z nich majú zvláštny názov - coulomb (C) - elektrický náboj, farad (F) - elektrická kapacita, henry (H) - indukčnosť, hertz (H) - frekvencia, joule (J) - energia, práca, teplo, lumen (lm) - svetelný tok, lux (lx) - osvetlenie, newton (N) - sila, ohm (?) - elektrický odpor, pascal (Pa) - tlak, siemens (S) - elektrická vodivosť, tesla (T) - magnetická indukcia, volt (V) - elktr. potenciál, watt (W) - výkon, žiarivý tok, weber (Wb) - magnetický indukčný tok.
*
(dekadických) násobkov a dielov jednotiek SI - sú tvorené z jednotiek základných, doplnkových a odvodených pomocou normalizovaných predpôn SI, buď podľa tretej mocniny desiatich (tera, giga, mega, kilo, mili, mikro, nano, piko, femto, atto) alebo v odstuňovaní po jednom dekadickom ráde (hekto, deka, deci, centi).
*
vedľajších jednotiek - pripúšťajú sa z praktických dôvodov, hoci nie sú jednotkami SI.