Menšiny v Lotyšsku

Menšiny v Lotyšsku
1. Úvod
Otázka menšín je v súcasnosti asi najvypuklejší kultúrny a politický problém Lotyšska.
Napriek tomu, že tento štát nie je pre Slovákov príliš zaujímavý, vybrali sme si ho,
kedže postavenie menšín v Lotyšsku a riešenie problematiky zo strany lotyšských
autorít tvoria v Európe nevídaný precedens V našej práci sa chceme zamerat na príciny
dnešného stavu, pohlady jednotlivých strán na túto problematiku, reálne
uskutocnovanie vládnej menšinovej politiky a jej dôsledky. Zaráža nás totiž, ako málo
priestoru venujú slovenské médiá tomuto problému, kedže je predmetom mnohých
kritík a odporúcaní ako Európskej Únie, tak aj Rady Európy a Organizácie pre
bezpecnost a spoluprácu v Európe.
Rovnako je táto téma pre nás mimoriadne zaujímavá, kedže aj na Slovensku boli v
minulosti posielané mnohé nóty zo strany spomenutých organizácií vo vztahu k
potlacovaniu práv menšín na Slovensku. Aj na Slovensku totiž žije velká národnostná
menšina Madarov. Informácie sú výhradne z internetových zdrojov, kedže neexistuje
iný relevantný zdroj informácií žiadaného druhu.
2. Definovanie problematiky
História tejto problematiky siaha do roku 1940 kedy bola sovietskou armádou násilne
obsadená krajina a pripojená k Zväzu sovietsky socialistických republík. V
nasledujúcich dekádach sa v rámci politiky premiešavania národov muselo z krajiny
odstahovat velké množstvo Lotyšov a pristahovalo sa vela obyvatelov iných
sovietskych republík, hlavne tej ruskej. Výsledky tejto politiky sú šokujúce: z 2,4
milióna obyvatelov Lotyšska až 42 percent je príslušníkov národnostných menšín. V
hlavnom meste Lotyšska, Rige, je pomer dokonca opacný- etnických Lotyšov tu žije len
približne 39 percent. Lotyši sa nezmierili s krutostou a krivdou, ktorá na nich bola
páchaná a rozhodli sa odnat obcianstvo všetkým obyvatelom, ktorí sa pristahovali do
Lotyšska v období, ked bolo castou Sovietskeho zväzu a aj všetkým ich potomkom,
ktorí sa narodili v danom období. 3. Základné informácie
Na pochopenie problematiky je nevyhnutné poznat štatistické informácie o pocetnom
stave menšín, o tom, kolko z nich je obcanov, kedže obcianstvo v Lotyšsku zdaleka
nemajú všetci tí, ktorí on majú záujem. Nasledujúca tabulka tieto informácie ukazuje:
Národnost Obcania Lotyšska Neobcania Cudzí obcania Spolu Percent z pop.
Lotyšska
Lotyši 1 356143 2 660 905 1 359 708 58.5%
Litovci 16 804 14 035 1 312 32 151 1.4%
Estónci 1 470 812 306 2 588 0.1%
Bielorusi 25 419 63 692 1 785 90 896 3.9%
Rusi 323 233 330 536 19 107 672 876 29.0%
Ukrajinci 10 350 46 397 3 581 60 328 2.6%
Poliaci 40 097 16 977 473 57 547 2.5%
Židia 6 468 3 299 310 10 077 0.4%
Iní 17 503 15 911 4 598 38 012 1.6%
Spolu 1 7 97 487 4 94 319 3 2 377 2 3 24 183 100,00%
1 Takéto rozvrstvenie obyvatelstva je dedicstvom z cias existencie Sovietskeho zväzu.
Scasti za ne zodpovedajú samotní Lotyši, ktorí sa snažia problém riešit asimiláciou
obyvatelstva. Na druhej strane, zo strany menšín po rozdelení bolo cítit velkú nevôlu
ku vzniku samostatného Lotyšska. Predovšetkým Rusi, ktorí boli takmer výhradne v
úradoch riadiacich štát, sa nechceli vzdat svojho postavenia a to napriek tomu, že
mnohí z nich v case vzniku Lotyšska neovládali lotyšský jazyk. Nechut Lotyšov je daná
predovšetkým útlakom, ktorý v tejto pobaltskej republike vytvorili po obsadení
vodcovia Sovietskeho Zväzu. Takýto tlak bol typický pre všetky neruské sovietske
republiky. Na vysokých školách v Lotyšsku sa vyucovalo takmer výhradne v ruskom
jazyku a tiež, kedže ruština bola štátnym jazykom vo všetkých republikách ZSSR, bola
hojne využívaná na úradoch. A lotyština rozhodne nie je slovanským jazykom.
Pritom súcasný stav je už ovplyvnený politikou Lotyšska zo zaciatku devätdesiatych
rokov. Vláda sa totiž usilovala zvýšit pomer Lotyšova v celkovej populácii, co sa nedalo
dosiahnut inak, ako odchodom mnohých (hlavne Rusov) z Lotyšska do svojej pôvodnej
vlasti. Samozrejme treba pripomenút, že dôležitým faktom pri zvažovaní masívnej
reemigrácie z Lotyšska je, že v tomto období získali samostatnost tiež dalšie dve
sovietske krajiny- Ukrajina a Bielorusko. Preto mnoho lotyšských obyvatelov, etnických
Ukrajincov ci Bielorusov, zamierilo do týchto krajín, kedže život v nich im poskytoval
ovela lepšie podmienky pre spolocenský a kultúrny život. Nic menej: v roku 1991 z
Lotyšska odišlo o 11 200 ludí viac ako sa pristahovalo a roku 1992 toto císlo vzrástlo už
na 47 200. Emigrácia z Lotyšska sa ukázala byt aj demografickým problémom, kedže z
krajiny odchádzali (a táto tendencia z casti pretrvala dodnes) prevažne mladí ludia.
Zatial co pocet imigrantov vo veku 30-44 rokov a pod 18 rokov tvoril 32 percent
celkového poctu imigrantov, rovnaké skupiny tvorili až 61 percent emigrantov z roku
1993. 4. Právny rámec
V Lotyšsku, rovnako ako vo väcšine civilizovaných krajín, je zákonom zakázaná
diskriminácia na základe národnostnej príslušnosti. Paradoxne, práve lotyšské zákony
do znacnej miery diskriminujú svojich obyvatelov.
V prístupe ku vzdelaniu, politickej participácii, informáciám a mnohých dalších
oblastiach, ktoré sú od týchto priamo ci nepriamo závislé.
4.1 Obcianstvo
Po vzniku samostatnej Lotyšskej republiky roku 1991 sa vynorila principiálna otázkakedže
v tom case až 40 percent obyvatelov Lotyšska nebolo pôvodne lotyšskými
obcanmi ani ich potomkami , viedla sa diskusia o tom, komu má byt priznané
obcianstvo. Existovali v zásade dva varianty: 1. Obcianstvo získajú všetci, ktorí žili v
Lotyšsku v case obnovenia samostatného Lotyšska. 2. Obcianstvo bude priznané na
základe legislatívy samostatného Lotyšska. Zákon (z roku 1994)pojednávajúci o tom,
kto má právo získat lotyšské obcianstvo, otvorene segreguje ludí na základe etnickej
príslušnosti. Napríklad vraví, že nárok na obcianstvo majú všetci Lotyši, ktorí majú
trvalé bydlisko na území Lotyšska. Nie však Rusi, Bielorusi, Ukrajinci,.. Dalej zákon
velmi podrobne opisuje za akých podmienok môže byt priznané lotyšské obcianstvo
detom (pochopitelne rozlišuje, ci bolo narodené pred alebo po vyhlásení samostatného
Lotyšska, akej národnosti sú jeho rodicia, kde bývajú a pod.). Výhodu majú deti (t.j.
obyvatelia Lotyšska narodení po 4. máji 1990) , ktoré navštevovali stredné školy, kde
bol vyucovacím jazykom lotyšský, alebo predložia dokument, ktorý dosvedcuje, že
plynulo ovládajú Lotyštinu. Takíto obyvatelia majú prakticky istotu, že obcianstvo im
štát prizná.
Kedže v Lotyšsku je velké množstvo obcanov, ktorí nesplnajú vyššie uvedené
podmienky a nie sú teda obcanmi Lotyšska, parlament ustanovil inštitút naturalizácie.
Ten umožnuje uchádzat sa a získat lotyšské obcianstvo velkej casti Lotyšských
neobcanov. Aj tu však platia reštrikcie. Nielenže sú stanovené podmienky, kto sa môže
stat obcanom v procese naturalizácie, ale je aj dané, kto v žiadnom prípade lotyšské
obcianstvo nezíska. Tieto podmienky sú stanovené v 11 paragrafe :
- žiadatel neústavne jednal v neprospech existencie samostatného Lotyšska a súd to
uznal
- žiadatel po 4. máji 1990 neústavne propagoval fašizmus, komunizmus, šovinizmus,
nacizmus alebo inú totalitárnu ideológiu a súd to uznal
- žiadatel je štátnym úradníkom alebo zamestnaný v armáde inej krajiny
- žiadatel po 17. júni 1940 ako príslušník ozbrojených síl Sovietskeho zväzu sa pocas
demobilizácie usadil na území Lotyšska a nebol jeho obyvatelom predtým
- žiadatel bol zamestnancom, informátorom, agentom akejkolvek štátnej tajnej alebo
informacnej služby v súlade so zákonom
- žiadatel bol odsúdený v ktoromkolvek štáte svete za cin ktorý je trestný aj v Lotyšsku
v case, kedy tento zákon nadobúda právnu silu
- žiadatel po 13. Januári 1991 jednal v neprospech Lotyšskej republiky v urcitých
(zákonom špecifikovaných) organizáciách.
Z týchto podmienok neexistuje žiadna výnimka.
Dalej sú stanovené podmienky, kto sa môže uchádzat o obcianstvo Lotyšskej republiky.
Žiadatel musí splnat všetky nasledujúce podmienky (paragraf 12) :
- Trvalé bydlisko v den podania žiadosti musí byt minimálne pät rokov na území
Lotyšska.
- Plynulo ovláda lotyšský jazyk.
- Pozná základné princípy ústavy Lotyšskej republiky a ústavného zákona „práva a
povinnosti obcana a osoby“
- Pozná text národnej hymny a históriu Lotyšska
- Zložil slub lojality k Lotyšskej republike
- Predložil potvrdenie, že sa vzdáva predchádzajúceho obcianstva a získal expatriacné
povolenie od štátu, ktorého bol predtým obcanom, alebo získal dokument potvrdzujúci
stratu obcianstva, alebo ak bol obcanom bývalého ZSSR,, ktorého bydlisko dna 4. Mája
bolo na území Lotyšska a nezískal obcianstvo iného štátu
- Nie je predmetom obmedzení a špecifikovaných v 11. paragrafe tohto zákona
Osoby, ktorým bolo z nejakej príciny odmietnuté priznat obcianstvo sa on môžu
uchádzat opät, najskôr však rok po oznámení o odmietnutí. Existujú aj výnimky.
Osoba, ktorá vykonala nejaký výnimocný cin v prospech Lotyšska môže výnosom
parlamentu získat obcianstvo aj ked nesplna všetky podmienky pre získanie obcianstva
prostredníctvom naturalizácie. Takáto osoba podá žiadost o udelenie obcianstva do
lotyšského parlamentu (Saeima), priloží autobiografiu, dôkazový materiál, že takýto
skutok vykonal a vyhlásenie, že sa ho netýkajú obmedzenia špecifikované v paragrafe
11.
Žiadosti a naturalizáciu sú vybavované v poradí podla dátumu podania žiadosti. Ak
žiadatel vyjadrí želanie o urýchlenie tohto konania, môže mu byt vyhovené ak žiadatel
:
- je repatriujúcim sa etnickým Lotyšom, alebo
- bol 4. mája 1940 obcanom Litvy alebo Estónska, alebo
- bol 1. Septembra 1940 obcanom Polska
- je osoba, ktorá je v manželskom zväzku s lotyšským obcanom nie menej ako 5 rokov
má trvalý pobyt na území Lotyšska nie menej ako 5 rokov v den podania žiadosti
Co sa týka detí naturalizovaných rodicov mladších ako 16 rokov, netýkajú sa ich
podmienky stanovené v paragrafe 12 a obcianstvo získavajú automaticky s rodicmi. V
tejto oblasti prejavili lotyšskí zákonodarcovia neobvyklú benevolenciu k detom,
vynahradili si to však na ich rodicoch v nasledujúcich paragrafoch. Druhá hlava zákona
koncí citáciou textu slubu lojality, ktorý je preložený a priložený v prílohe. V tretej
hlave je definované, kto podla zákona ovláda plynulo lotyšský jazyk. Je to taká osoba,
ktorá :
- úplne rozumie informáciám spolocenskej a úradnej povahy
- vie volne rozprávat, konverzovat a odpovedat na otázky týkajúce tém spolocenskej
povahy
- vie plynulo cítat a rozumie akýmkolvek, inštrukciám, smerniciam alebo inému textu
spolocenskej povahy
- vie napísat esej na tému spolocenskej povahy zadanú komisiou
Podobne je zakotvené, kto ovláda na požadovanej úrovni lotyšskú históriu. Sú to
všetci, ktorí absolvovali, základné, stredoškolské, alebo vyššie vzdelanie v lotyšskom
jazyku. Kto tieto podmienky nesplna, absolvuje test, ktorého tézy zadáva komisia.
Z tohto procesu sú vynaté všetky osoby staršie ako 65 rokov.
O obtiažnosti získat obcianstvo najlepšie svedcí fakt, že do roku 1999 získalo na
základe naturalizacného procesu lotyšské obcianstvo len 5000 žiadatelov, zatial co až
685 000 žiadostí bolo odmietnutých. Neobcanom v Lotyšsku plynie z titulu ich statusu
aj niekolko výhod. Nemusia (a ani nemôžu) absolvovat povinnú vojenskú službu a je
pre nich ovela jednoduchšie cestovat po štátoch bývalého Sovietskeho zväzu, kedže sú
držitelmi tzv. pasov pre neobcanov. 4.2 „Integration of society“
Lotyšská vláda, vedomá si problematického stavu v krajine, ktorý vedie ku vzájomnej
nenávisti medzi obcanmi, neobcanmi, rozlicnými národnostami, štátnymi inštitúciami a
podobne vyhlásila štátny plán integrácie spolocnosti. Tento plán má za úlohu zmienené
problémy, spolu s korupciou, sociálnymi a kultúrnymi problémy. Tento plán je v
súcasnosti presadzovaný v Lotyšsku velkou mediálnou kampanou (nie nepodobnou tej,
ktorá mala za úlohu v kandidátskych štátoch „lepšie informovat“ obcanov, aby sa
rozhodli „správne“) a jej forma sa nachádza aj na Internet. Lotyšská vláda vydala
prírucku, ktorá nesie názov- 10 otázok a je prístupná vo formáte pdf. Táto v strucnosti
obsiahla všetky dôležité aspekty integrácie spolocnosti. Na zaciatku formuluje, co
presne je cielom integrácie spolocnosti v Lotyšsku.
1. vytvorenie obcianskej spolocnosti
2. prekonanie nenávisti medzi ludmi a štátnymi inštitúciami
Dalej sa píše, že takáto, integrovaná, spolocnost ako jediná môže viest ku stabilnej
spolocnosti, ktorá štátu prinesie prosperitu. Až bude spolocnost integrovaná, bude to
znamenat, že- všetci obcania sa budú dorozumievat jedným jazykom. Hned v dalšom
odstavci, však táto brožúra odsudzuje násilnú asimiláciu menšín ako neprípustnú.
Tento odstavec tiež popisuje inú ako integrovanú spolocnost takto: Dezintegrácia
spolocnosti hatí rozvoj a pohyb smerom k väcšiemu blahobytu. Dezintegrovaná
spolocnost casto nevyužíva obmedzené možnosti na utváranie vztahov, vyvíjanie
spolocného úsilia proti korupcii, chudobe, zlocinu, porušovaniu ludských práv atd.
Dezintegrovaná spolocnost má tendenciu zmenit sa na spolocnost izolovaných skupín.
Takáto spolocnost je menej demokratická, zle sa bráni provokáciám a prejavom
nenávisti. Dezintegrovaná spolocnost má menej možností bojovat proti hrozbe
totalitarizmu. Hrozba a neistota je charakteristikou dezintegrovanej spolocnosti.
Pochopitelne ani tomuto dokumentu, ako väcšine tých vládnych, nechýba zjavná
tendencia používat komunisticko-demagogickú rétoriku. Ak totiž vraví o nevýhodách
integrácie, tie podla neho zasiahnu takmer výhradne len „tých zlých“.
Teda tých ktorí prosperujú na tom, že spolocnost je nejednotná, existuje znacná
chudoba, problémy so vzdelávaním, prístupom ku kultúre a informáciám. Sú to tí, ktorí
svoju popularitu založili na nenávisti k iným a ešte pomocou tohto zmnohonásobujú
svoj majetok. A nakoniec, poškodení budú tí, ktorí, neželajú krajine rast blahobytu,
ktorí sa cítia znevýhodnení úspechmi Lotyšska zvyšovaním bohatstva, a ktorí neveria,
že Lotyšsko sa môže vyvinút na demokratický právny štát s integrovanou komunitou
obcanov tvorenou jednotlivcami rôzneho etnického pôvodu. Dalej vláda ubezpecuje
vystrašených obcanov aj neobcanov, že proces integrácie nebude a ani nemôže mat
žiaden nežiadúci vplyv na Lotyšské ci akékolvek iné menšinové etnikum. Naopak,
vytvorí im netušené možnosti dalšieho kultúrneho a obcianskeho rozvoja. Úcast v
procese integrácie je samozrejme výhradne dobrovolná! Nikoho nemožno nútit aby sa
jej zúcastnoval proti svojej vôli. Každý má možnost zapojit sa do cinnosti politickej
strany, mimovládnej organizácie, dobrovolného školského spolku a pod. V brožúre sa
dalej tvrdí, že s procesom integrácie súhlasí až 75 percent lotyšských obyvatelov. Je to
možné. Ale integrácia sa dá robit aj inak. Podla výskumu „Na ceste k obcianskej
spolocnosti“ až 82 percent neobcanov sa vyjadrilo, že najväcšou prekážkou pri
získavaní obcianstva je pre nich dokonalá znalost (slovom aj písmom) lotyšského
jazyka. V apríli 1997 sa ozvalo aj OBSE. Vysoký komisár OBSE pre záležitosti
národnostných menšín, Holandan Max van der Stoel poznamenal, že v Holandsku by
test z holandského jazyka, histórie a hlavných zákonov, ako ich požaduje lotyšská
vláda, úspešne absolvovalo len zopár Holandanov. Vyzval preto lotyšskú vládu by svoje
požiadavky prehodnotila.
Ak by sme aj tolerovali požiadavky lotyšskej vlády, je zarážajúce, že doteraz neuvolnila
žiadne fondy na vzdelávanie dospelých, aby sa naucili lotyšský jazyk. Až do roku 2002
mohli kandidovat vo volbách len obcania, ktorí mali certifikát o ovládaní lotyštiny typu
3B- to jest najvyššia úroven jeho znalosti.
Napriek všetkým nevýhodám, zavádzaniu, niekedy dokonca aj klamstvám treba
priznat, že bez istého stupna integrácie Lotyšsko naozaj nemá šancu civilizovane a
kultúrne prežit túto tažkú etapu svojej existencie.
5. Prístup k verejným službám.
V Lotyšsku je zákonom zakázané písomne žiadat o informácie alebo ich podávat v inom
ako štátnom jazyku. Výnimkou sú len niektoré krajné situácie, ako je volanie o pomoc
pri zranení, prepadnutí, požiari a pod.
Dokumenty v cudzom jazyku sa prijímajú len ak k nim je priložený preklad, ktorý je
schválený súdnym znalcom a notárom.
Tieto služby sú v Lotyšsku extrémne drahé, preto je pre niektorých obyvatelov
neovládajúcich lotyšskú gramatiku prakticky nemožné dostat sa k požadovaným
informáciám, alebo chránit svoje práva vo vztahu k rôznym inštitúciám. 5. apríla 2001
parlament odmietol schválit dodatky k zákonu, navrhnuté štátnymi úradníkmi a
regionálnymi politikmi, ktoré umožnovali, aby bola možná komunikácia aj v inom ako
štátnom jazyku, ak je tento jazyk zrozumitelný pre obidve strany.
12. mája 2001 renomovaný lotyšský denník „Diena“ (den) priniesol správu o tom, ako
sa narába s písomnými dokumentmi dorucenými na Mestskú radu v Rige. Všetky listy
napísané v ruskom jazyku sa neregistrujú, ale posielajú sa na adresu odosielatela s
poznámkou v lotyštine, aby boli prepísané do štátneho jazyka. Avšak listy napísané v
anglickom, francúzskom, nemeckom jazyku sú preložené prekladatelmi Mestskej rady.
Pre Mestskú radu oficiálne nepracuje žiadny prekladatel z ruského jazyka. V Rige žije
(r. 2000) 43,8 percenta zástupcov ruskej menšiny.
V meste Daugesvils, kde ruská populácia tvorí 95 percent obyvatelstva, sa tento zákon
jednoducho ignoruje, kedže úradníci rusky rozumejú.
Podla trestného zákonníka môžu byt svedectvá o spáchaní trestného cinu spísané v
rodnom jazyku. Avšak podla spomenutého zákona o štátnom jazyku všetka
dokumentácia poskytnutá prokurátorovi musí byt v lotyšskom jazyku. V rokoch 2000 a
2001 nemal policajný rozpocet žiadnu položku, ktorá by slúžila na financovanie
prekladatelských služieb. Preto sa casto stáva, že dokumenty sú súdu poskytnuté v
ruskom jazyku. Proces však normálne pokracuje, kedže prokurátori aj sudcovia
dokumentom rozumejú.
Koalicná rada bývalej vlády sa uzniesla, že nedostatok penazí na preklad nie je
dôvodom na novelizáciu zákona o štátnom jazyku.
5.1 Médiá
Mediálna prezentácia v menšinovom jazyku je v Lotyšsku predmetom rôznych sporov.
Zákon totiž upravuje podiel, aký môže v audiovizuálnych súkromných a štátnych
médiách predstavovat menšinové vysielanie. V minulom roku bol tento pomer v
súkromných médiách 30 percent, bol však upravený na 25 percent z celkového casu
vysielania. Do tohto sa pocítajú napr. aj filmy v menšinovom jazyku s lotyšskými
titulkami. Na Slovensku by TV JOJ skrachovala asi okamžite.
Co sa týka štátnych audiovizuálnych médií, ich prvý kanál môže vysielat len v
Lotyštine, neexistujú žiadne výnimky. Druhý kanál môže vysielat v menšinovom jazyku
do 20 percent celkového casu vysielania. Obsah menšinového jazyka v tlacených
médiách zákon neupravuje, a je teda neobmedzený. Jedinou povinnostou je preklad
názvu média na titulnej strane v Lotyštine. V Lotyšsku vychádza niekolko novín v
menšinovom jazyku.
Z nich najväcšie sú ruské „Panorama Latvii“.
5.2 Vzdelávanie
Roku 1995 vstúpil do platnosti zákon o vzdelávaní menšín, ktorý, ako deklarovala
vtedajšia vláda, mal za úlohu zlepšit ich vzdelávanie a integráciu do spolocnosti. Tento
zákon vyvolal znacnú nevôlu medzi menšinami, kedže znacne zredukoval možnosti ich
štúdia v materskom jazyku, a to tak, že stanovil kvóty na minimálny cas vyucovania v
štátnom jazyku. V skutocnosti je zjavné, že jeho úlohou bolo potlacit vzdelávanie
menšín a v konecnom dôsledku presadit asimiláciu menšín. Tento zákon bol
novelizovaný tohto roku, kedže Lotyšsko chce uplatnit tzv. „switch policy“, ktorá
umožní ovela lepšiu integráciu menšín v spolocnosti. Upravený bol takým spôsobom, že
od 1. septembra 2004 je v štátnych školách vyucujúcich v menšinovom jazyku
minimum 60 percent vzdelávania v lotyšskom jazyku, nepocítajúc do toho lotyšský
jazyk a literatúru (tieto predmety sú povinné na všetkých stredných školách), pricom
cas vyucovania v štátnom jazyku nesmie klesnút pod 70 percent, opät nerátajúc do
toho vyucovanie spomenutých predmetov.
Celkom inak ako vláda sa pozerá na reformu vzdelávania Lotyšská asociácia na
podporu škôl s ruskojazycným vzdelávaním (LAShOR). Na ich poslednom 36. zjazde sa
uzniesli na vyhlásení. V nom obvinujú lotyšskú vládu, že reforma nemá slúžit na
posilnovanie konkurencie schopnosti menšín na trhu práce a pod., ale jej cielom je
posilnit Lotyšsko na úcet Rusov obmedzením pola pôsobnosti ruského jazyka. Tvrdí, že
reforma môže zhoršit udržiavanie ruskej kultúry a ekonomickú konkurencieschopnost
Rusov. Dalej protestujú proti ignorácii doporucení, na ktorých sa dohodlo zhromaždenie
Rady Európy v rezolúcii c. 1236. Protestuje proti odmietaní dialógu zo strany úradov
udržiavat dialóg s organizáciami združujúcimi rodicov. Upozornuje na to, že v Lotyšsku
funguje dobrý systém menšinového vzdelávania, ktorý fungoval už v samostatnej
Lotyšskej republike z roku 1919. Upozornuje, že reforma vzdelávania menšín
poškodzuje predovšetkým menšinu ruskú, kedže 98,6 percent celkového poctu
študujúcich v menšinovom jazyku je Rusov. Na záver hodnotí reformu celkovo ako
zdroj spolocenského napätia a perspektívne najkritickejší zdroj vnútorných problémov
Lotyšska. 5.3 Volby a politická participácia
Problém volieb vychádza v Lotyšsku jednoznacne z obmedzeného udelovania
obcianstva. Parlamentných volieb sa ako všade na svete smú zúcastnit len obcania
štátu. V com sa líši lotyšský volebný zákon od väcšiny ostatných európskych je, že
neobcania ci cudzí štátni príslušníci nemôžu volit ani v komunálnych volbách .
Dalšou kapitolou lotyšského volebného zákona je pasívne volebné právo.
Okrem podmienky obcianstva musí obcan kandidujúci v regionálnych alebo
celoštátnych volbách splnat dalšie podmienky. Podla zákona osoby, ktoré sú
umiestnené na kandidátskych listinách, nie sú volitelné, ak :
- boli zákonom uznané ako nesvojprávne
- si odpykávajú trest vo väzení
- boli usvedcené zo zámerného spáchania trestného cinu, ktorý je trestným cinom aj v
Lotyšsku v case, ked volebný zákon nadobudol právnu moc a ich predchádzajúce
trestné záznamy neboli vymazané alebo zmiernené a osoby taktiež neboli
rehabilitované
- spáchali trestný cin v akomkolvek štáte sveta alebo mentálne ochoreli po spáchaní
zlocinu a sú neschopné vykonat vedomý cin, alebo ho kontrolovat a na základe tohto
im bola uložená povinná liecba, alebo im boli takéto povinné prostriedky odpustené
- patria alebo patrili k platenému personálu Sovietskej, Lotyšskej sovietskej alebo inej
cudzej štátnej bezpecnosti, rozviedke alebo kontrarozviedke
- po 13. januári 1991 boli aktívnymi clenmi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu
(Komunistickej strany Lotyšska), Medzinárodného frontu pracujúceho ludu Lotyšskej
sovietskej socialistickej republiky, Rady pracujúcich, Organizácie vojenských a
pracovných veteránov, Celolotyšského výboru spásy alebo jeho regionálnych výborov
Následkom nízkeho poctu príslušníkov menšín s lotyšským obcianstvom je v súcasnom
parlamente len 16 percent zástupcov menšín zatial co tvoria 42 percent celkovej
populácie .
Dodatky k lotyšskému volebnému zákonu z mája 2002 zrušili kontroverznú požiadavku
o ovládaní štátneho jazyka zo zoznamu reštrikcií pre volitelných zástupcov do Saeimy.
Stávali sa totiž prípady, ked boli kandidáti vyškrtnutí zo zoznamu volitelných
kandidátov, ked sa zistilo, že ich skutocná znalost lotyšského jazyka je nižšia, než na
akú im bol vystavený certifikát.
Zdôvodnením niektorých reštrikcií je, že Lotyšská republika legálne existovala aj pocas
sovietskej okupácie. Preto osoby, ktoré jednali v záujme okupacných úradov a proti
obnoveniu lotyšskej nezávislosti by nemali byt volení do legislatívnych orgánov
Lotyšskej republiky.
Volebný zákon tiež vyžaduje, aby niektorí cinitelia (prezident štátu, hlavný kontrolór,
clen národnej rady kontrolného alebo auditného ústavu, zvláštny zvrchovaný
ambasadór, sudca, prokurátor, policajný dôstojník alebo vojak) rezignovali zo svojich
úradov ci služieb, ak boli oficiálne nominovaní ako kandidáti do volieb.
Nedostatocná participácia menšín v rozhodovacom procese je však daná aj inými
okolnostami.
Aj ked sú niekedy zástupcovia menšín prizývaní na jednania, na ktorých sa rozhoduje o
záležitostiach, ktoré priamo ovplyvnujú menšiny, sú prizývaní len ako konzultanti. Ich
námietky zvyknú delegáti pri konecnom hlasovaní ignorovat.
Nadácia na integráciu spolocnosti, ktorá bola vytvorená, a ktorej úloha je a bude
klúcová pri presadzovaní integrácie menšín do spolocnosti, nemá žiadneho zástupcu z
radov menšinových organizácií. Na základe výskumov politológov sa zistilo, že v
niektorých sférach štátnej správy je podiel Lotyšov až 90 percentný. Možným
vysvetlením je, že väcšina ministerstiev bola zriadená v rokoch 1991-1993, kedy bola
pri moci nacionalistická strana Front lotyšského ludu. Dalším dôvodom je, že mnohí
obyvatelia sa o možnom zamestnaní v štátnej správe nedozvedeli, kedže všetky
oznámenia o výberových konaniach boli umiestnené len v lotyšsky písanej tlaci a
vysoká nedôvera menšín voci štátnej správe v tomto case. Volebný zákon do
celoštátneho parlamentu je teda celkom štandardný a nevykazuje nejaké zvláštne
vybocenia zo zvycajného udelovania aktívneho volebného práva. Lotyšský neobcania sa
ovela viac stažujú na to, v akej forme bol prijatý zákon o regionálnych volbách. Tento
zákon totiž nepriznáva aktívne ani pasívne volebné právo cudzím štátnym príslušníkom
ani neobcanom žijúcim v Lotyšsku, na strane druhej ho priznáva obcanom Lotyšska
žijúcim kdekolvek na svete. Výsledkom všetkých zmienených prícin je, že aj v
lokalitách, kde podiel ruského obyvatelstva vysoko prevyšuje 50 percent, je v
samosprávnych orgánoch len velmi málo etnických Nelotyšov.
6. Možné alternatívy vývoja v budúcnosti
I ked je situácia v Lotyšsku mimoriadne komplikovaná, je v zásade možných niekolko
scenárov dalšieho vývoja, ktoré sme si dovolili ako perspektívni študenti politológie
nacrtnút. Zvažovali sme pri tom aj existujúce precedensy v histórii iných krajín (napr.
aj madarskú otázku na Slovensku). Treba tiež poznamenat, že akýkolvek vývoj v
Lotyšsku treba brat s ohladom na situáciu v susednom Estónsku, ktoré sa stretáva s
podobnými problémami. Je teda pochopitelné, že obe strany (štátotvorný národ a
menšiny) v oboch krajinách sú zainteresované vo vývoji v susednej krajine, kedže
akékolvek riešenie bude predstavovat dôležitý precedens.
6.1 „Tichý“ scenár
Otázka v Lotyšsku nebude uspokojivo vyriešená, ale menšiny sa neodvážia uskutocnit
radikálne kroky, ktoré by mohli riešit tento problém.
Spolocnost bude nadalej rozdelená na Lotyšov a Nelotyšov, problémy pretrvajú ešte
pocas niekolko generácií, pocas ktorých si menšiny zachovajú svoju etnickú príslušnost,
kultúru aj jazyk.
Menšiny sa zmieria s diskrimináciou v krajine, rôzne inštitúcie budú nadalej vyvíjat
platonický tlak na lotyšské orgány, ale ten nenájde u ústavných cinitelov odozvu.
6.2 Asimilacný scenár
Menšiny v Lotyšsku podlahnú tlaku vlády a zákonov. Na základe vzdelania v lotyšskom
jazyku sa integrujú s väcšinovou populáciou a pocas niekolkých generácií sa budú
identifikovat ako Lotyši. Tento scenár sa nám javí ako najpravdepodobnejší, kedže v
Lotyšsku neexistuje perspektívny priestor na tvorbu mimovládnych organizácií, ktoré
by podporovali zachovávanie kultúrnej identity menšín. Rovnako neexistencia
alternatívnej komunikácie so štátnymi orgánmi bude mat zhubný vplyv na
zachovávanie etnickej identity.
V štáte zostanú len osamotené, izolované enklávy etnických Rusov, ktorí casom
nebudú mat vôbec žiadnu oporu v centrálnych štátnych orgánoch.
6.3 „Revolucný“ scenár
Príslušníci menšín otvorene vystúpia so svojimi požiadavkami vo forme demonštrácií,
neustále budú bombardovat medzinárodné inštitúcie s upozorneniami na kritickú
situáciu v Lotyšsku. Lotyšská vláda tomuto tlaku nebude chciet podlahnút a napätie
dosiahne eskaláciu nevídaných rozmerov, ktorá môže vyústit do bojkotu štátnych
orgánov menšinami. Nelotyši založia vlastné školy ignorujúc právne podmienky platné
pre vzdelávanie v Lotyšsku. Spolocnost v tomto prípade zostane rozdelená na dva
extrémne znepriatelené tábory. V úplne extrémnom prípade možno dokonca ocakávat
ozbrojený konflikt, v tomto prípade nemožno vylúcit, že sa do konfliktu zapletie aj
Ruská federácia. Jej predstavitelia už dnes casto obtažujú lotyšských cinitelov rôznymi
nótami a protestmi. Rusko tiež drží palec na energetickom tepe Lotyšska, ktoré je
závislé od importu energetických surovín z Ruskej federácie.
Ak lotyšské orgány tlaku podlahnú a zmiernia zákony v mnohých sférach, priznajú
väcšie práva menšinám na urcitých územiach, kde majú výrazné zastúpenie, môže byt
konecne otázka menšín v Lotyšsku uspokojivo vyriešená.
7. Záver
Riešenie menšinového problému v Lotyšsku je mimoriadne nárocná záležitost a nemá
šancu na úspech, ak sa obe znepriatelené strany nedohodnú na vzájomnom dialógu a
vzájomnom rešpektovaní argumentov. Problém urcite nebude vyriešený v najbližších
rokoch, ale je to otázka niekolkých generácií.
Nepriatelstvo, historické aspekty konfliktu sú totiž hlboko zakorenené v mysliach
obyvatelov, rovnako Lotyšov aj Nelotyšov.
________________________________________ __________________________
Zdroje: