1. Charakteristika firmy
1.1 Vízia a ciele firmy
Tlačiareň vznikla v roku 1869. Samotná akciová spoločnosť Neografia bola založená v Martine dňa 21. apríla 1943. Podnik má rozmer kultúrneho dedičstva, pretože jeho zakladateľom bol Jozef Cíger Hronský - správca Matice slovenskej. Majoritným vlastníkom Neografie je Matica slovenská, ktorá má 84-percentný podiel na základnom imaní a zvyšok vlastnia manažéri a zamestnanci firmy. Objemom produkcie patrí Neografia k prvým štyrom tlačiarňam na Slovensku. Export, prevažne do štátov Európskej únie, predstavuje 43% celkovej produkcie. Najvyšší podiel na exporte majú knihy. Z celkového vyrobeného objemu kníh sa vyvezie až 85 % z toho vývoz do Nemecka predstavuje 47%. Spoločnosť má uzatvorený výrobný cyklus počínajúc pre-pressom, cez kvalitnú ofsetovú kotúčovú a hárkovú tlač a končiac náročným knihárskym spracovaním. Výrobný sortiment tvoria 4 hlavné skupiny produktov :
Knihy 41%
Časopisy 32%
Komerčná tlač 24%
Obaly 3%
Spoločnosť okrem tlače poskytuje nasledovné služby:
poradenstvo v oblasti polygrafie,
vydavateľské služby,
prepravu tovaru,
distribučný servis,
predaj vybraných polygrafických materiálov.
Spoločnosť Neografia, a.s., Martin v dôsledku investícií a modernizačných projektov za posledných šesť rokov zdvojnásobila tržby za vlastné výrobky pri stálej ziskovosti. K ultimu júna 2004 dosiahli objem 727,8 mil. Sk. Neografia hospodárila v prvom polroku so ziskom pred zdanením 15,6 mil. Sk. Neografia je držiteľom certifikátu kvality podľa ISO noriem rady 9001:2000 od spoločnosti Lloyd's Register Quality Assurance. Kvalita produkcie Neografie je každoročne oceňovaná oceneniami Zväzu polygrafie na Slovensku Zlatá pečať (každoročne), Najkrajšia kniha Slovenska (každoročne), ocenenia z Moskvy, Peterburgu (Rusko), Almaty (Kazachstan).
V minulom roku firma uviedla do činnosti moderný tlačový stroj Heidelberg M-600 C24. Táto investícia za 220 mil. Sk je druhou najväčšou v histórii podniku. Neografia v posledných šiestich rokoch vedie v rozsahu inovatívnych investícií v strojových aj informačných technológiách na Slovensku.
V roku 2002 došlo k modernizácii prípravy tlače najmodernejším systémom CTP (Computer to Plate).
1.2 Chronológia vývoja firmy
1869 vznik tlačiarne
1943 transformácia na NEOGRAFIA, a.s.
1957 začiatky exportu
1965-1973 modernizácia tlačiarenských stredísk (prvé štvorfarbové ofsetové tlačové stroje), reprodukcie a knihárne
1978-1993 modernizácia novými kotúčovými štvorfarbovými strojmi, doplnenie fotosadzby, knihárskej výroby. Úspešné ukončenie cieľa - technologický postup výroby až po expedíciu v jednej budove
1998 sprevádzkovanie digitálneho satelitného spojenia Martin - Praha a modernizácia prípravy tlače o CTF (Computer to Film)
1999 modernizácia tlače o moderný štvorfarbový kotúčový ofsetový stroj Lithoman IV a vytvorenie nového reprografického centra v Bratislave
2000 sprevádzkovanie digitálneho satelitného spojenia Martin – Bratislava
2001 modernizácia prípravy tlače o CTP (Computer to Plate)
2002 inštalácia nového hárkového ofsetového 6-farbového tlačového stroja Roland 706 LV, nového hárkového ofsetového 4-farbového tlačového stroja Roland 904-5 a novej knihárskej linky Kolbus
2003 inštalácia nového kotúčového ofsetového stroja Heidelberg M 600
1.3 História tlače vo svete
Johan Guttenberg vynašiel tlačiarenský stroj v polovici 15. storočia, asi v roku 1450.
V rokoch 1450 až 1500 bolo vytlačených vyše 6000 kníh. V tom istom období prudko vzrástol počet tlačiarov. Napríklad v Taliansku sa prvá tlačiareň objavila v Benátkach v roku 1469 a do roku 1500 bolo v meste 417 tlačiarov. V roku 1476 v Miláne vytlačili gréckymi písmenami grécku gramatiku a hebrejskú bibliu vytlačili v roku 1488 v Soncine (Socino). V roku 1476 William Caxton zložil prvý tlačiarenský stroj v Anglicku. Caxton bol produktívny prekladateľ a v kníhtlači videl vynikajúcu možnosť realizovať svoje úsilie v šírení populárnej literatúry. Caxton vytlačil a rozšíril širokú škálu literárnych diel vrátane prvého ľudového vydania Canterburských poviedok Geoffreyho Chaucera (1340-1400). Do Nového Sveta / na americký kontinent / sa tlač dostala o necelých sto rokov neskôr, keď Juan Pablos v roku 1539 založil tlačiareň v Mexiko City. Cambridge Press v Novom Anglicku bola založená v roku 1628.
Tlačiari v severnej Európe vyrábali väčšinou náboženské knihy, Biblie, žalmy a modlitebné knižky. Naproti tomu talianski tlačiari produkovali väčšinou sekulárne diela, napríklad revidovaná grécku a rímsku klasiku, príbehy laických talianskych spisovateľov a vedecké práce renesančných učencov. Dôležitým produktom tlačiarov v tomto období boli pamflety, informačné médiá, ktoré sa vo veľkej miere používali v náboženských a politických sporoch v 16. a 17. storočí…..
Počas 19. storočia sa technológia tlače výrazne zlepšila. Najprv to boli tlačiarenské stroje poháňané parou, potom valcová tlač a rotačná tlač. Už začiatkom 19. storočia rástli nároky na rýchlosť tlače. V roku 1803 bratia Henry a Sealy Fourdrinierovci inštalovali v Londýne prvý stroj na výrobu rotačného papiera, aby boli schopní uspokojovať čoraz väčší dopyt po novinovom papieri. V roku 1811 Friedrich König vynašiel parný tlačiarenský stroj, ktorý zrevolucionalizoval celý tlačiarenský priemysel a výrazné zvýšil jeho kapacitné možnosti. Königov tlačiarenský stroj, ktorým sa tlačili londýnske The Times, dokázal za hodinu vytlačiť 1000 exemplárov novín. Americký vynálezca William A. Bullock si v roku 1837 dal patentovať tlačiarenský stroj, ktorý už nepoužíval papierové listy ale rotačný papier. V roku 1871 americký tlačiar Richard March Hoe zdokonalil rotačku. Jeho stroj dokázal vytlačiť
18 000 exemplárov novín za hodinu.
Ďalším príspevkom k zvyšovaniu a urýchľovaniu tlačiarenskej produkcie bola stereotypia, zhotovovanie duplikátnych tlačových foriem pre tlač z výšky. Čas potrebný na sádzanie písmen skrátili zasa sádzacie stroje. V roku 1884 Američan nemeckého pôvodu Ottmar Mergenthaler postavil prvý model linotypu, riadkového sádzacieho stroja, ktorý do plynulého technologického postupu spája sádzanie, odlievanie a rozmetávanie matríc. V roku 1887 ho doplnil monotyp, sádzací stroj, ktorý odlieva jednotlivé písmená a zostavuje ich do riadkov a stĺpcov. O jeho vynájdenie sa zaslúžil Američan Tolbert Lanston.
Prelomom vo vývoji tlačiarenského priemyslu bolo uplatnenie fotosadzby, známej od roku 1894, ale prakticky používanej až od 50. rokov 20. storočia. Pri fotosadzbe sa namiesto liatia kovových písmen vyhotovujú ich fotografické negatívy, ktoré sa presvecujú na litografické platne. Technické zdokonalenia v 50. a 60. rokoch ukončili 500 ročnú éru tlače z výšky. Tlač pomocou liatych kovových písmen však nezanikla, reliéfové tlačiarenské postupy sa stále používajú.
Ofsetová tlač sa objavila začiatkom 20. storočia, keď americký vynálezca G. Hermann v roku 1904 predviedol verejnosti svoj ofsetový stroj. Ofsetová tlač nadväzuje na kameňotlač (litografiu) a využíva princíp vzájomného odpudzovania mastnoty a vody.
Výrazný prelom do tlačiarenskej technológii priniesli počítače. Tie sa najprv uplatnili pri riadení sádzacích strojov. Dnes je ich využitie komplexné, pretože zasahujú do celého výrobného procesu od tvorby rukopisu až po finálny tlačený product.
História tlače je dlhá a zložitá. Bolo by prehnané tvrdiť, že tlač bola jedinou príčinou masívnych spoločenských, politických a psychologických zmien, ktoré jej rozvoj sprevádzali. Jednako mala tlač obrovský vplyv na všetky aspekty európskej kultúry. Niektorí historici sa domnievajú, že tlač prispela k uskutočneniu všetkých podstatných zmien vo vede, náboženstve, politike a v spôsobe myslenia, ktoré sa spájajú s modernou západnou kultúrou.
Aj vedecká revolúcia, ktorá začala spochybňovať večné "pravdy" šírené cirkvou, bola v značnej miere dôsledkom rozvoja tlačovej techniky. Tlač výrazne urýchlila produkciu a šírenie vedeckých poznatkov. Uľahčená výmena ideí a názorov prispela k rozvoju vedeckej komunity, ktorá mohla vzájomne komunikovať bez geografických bariér. To zároveň umožnilo systematizovať metodológiu a rozvíjať racionálne myslenie. Ľahšie dostupné knihy pomáhali šíriť existujúcu sumu poznatkov. Indexy a odkazy sa ukázali ako efektívny spôsob spracúvania množstva informácií a vytvárania tvorivých súvislosti medzi zdanlivo nesúvisiacimi myšlienkami.
Ľahšia dostupnosť poznatkov a zmeny v štruktúre ľudského myslenia, ktoré sprevádzali rozvoj tlače v Európe, ovplyvnili aj umenie, literatúry, filozofiu a politiku. Prísne vymedzená triedna štruktúra, ktorá determinovala sociálny status ľudí od ich narodenia a ktorá bola založená na rodinnom vlastníctve, zaznamenala vznik intelektuálnej strednej vrstvy. Možnosť zmeniť vzdelaním vlastný status vyvolal v nižší spoločenských vrstvách hlad po vzdelaní. Dramatické reformy v náboženskom myslení a vedeckom bádaní jasne ilustrujú, aké hlboké zmeny priniesol vynález tlače do inštitucionálnej štruktúry. Tlač umožnila sústrediť sa na jasné, uveriteľné pravdy a na ľudskú schopnosť a právo voľby vlastnej intelektuálnej a náboženskej cesty.
1.4 Tlačiarstvo na Slovensku
Patrioticky ladené informácie síce uvádzajú, že Slovensko ako súčasť vtedajšieho Uhorska patrilo ku krajinám, kde sa už niekoľko desaťročí po vynáleze kníhtlače Johanom Guttenbergom začalo tlačiť, avšak skutočnosť bola iná, menej optimistická. Ako dôkazy sa totiž uvádzajú dosť nepresvedčivé zdroje – zachované tlačoviny z rokov 1477-80, pripisované neznámemu bratislavskému tlačiarovi, ktorého národnosť je neznáma. Dôkazy sa vraj zachovali aj o činnosti tzv. kočujúcich tlačiarní, ktoré v nasledujúcom storočí tlačili v Košiciach, Šintave, Komjaticiach, Plaveckom Podhradí a v Hlohovci.
Realistickejšie zdroje v tejto súvislosti uvádzajú smutnejšiu bilanciu stredovekého Slovenska. Upozorňujú na to, že aj keď hmotná kultúra – architektúra, urbanistika, výtvarné umenie - bola najmä zásluhou (nemecky osídlených) miest na pomerne vyspelej úrovni a svedčila o hospodárskej zdatnosti a relatívnom bohatstve občanov, literárna kultúra bola na tom oveľa horšie. Táto kultúra úzko súvisí nielen s osobnou kultúrnou úrovňou jej tvorcov, ale aj jej adresátov, preto jej rozvoj oveľa viac závisí od všeobecnej úrovne vzdelanosti, gramotnosti voja školského systému. A práve z tohto hľadiska nebola situácia v Uhorsku v 15.-16., ale i 17. storočí ružová. Negramotnosť nebola zriedkavým javom ani medzi šľachtou. Je známe, že napríklad veľký vojvodca a správca krajiny Ján Huňady, otec Mateja Korvína, nevedel písať.
Keď sa historik Ján Čaplovič vo svojej štúdii Kniha a vzdelanosť na Slovensku koncom stredoveku pokúšal odpovedať na otázku, prečo v celom niekdajšom Uhorsku bolo práve Slovensko posledným územím, kde sa tlačiarstvo udomácnilo a zapustilo trvalé korene, dospel k záveru, že to boli práve celkové kultúrno-spoločenské podmienky. Tie sa vyznačovali nízkou úrovňou vzdelanosti, spôsobenej nerozvinutou a nízkou úrovňou stredovekého školstva. Vysoká miera negramotnosti spôsobovala, že iba málo ľudí mohlo mať záujem o tlačené knihy…..
2. Knižný trh na vybraných trhoch
2.1 Knižný trh v Slovenskej republike
Polygrafický priemysel na Slovensku má bohatú, vyše dvestoročnú históriu, na ktorej má veľkú zásluhu i martinská tlačiareň, neodmysliteľne spojená s históriou Matice slovenskej. Práve táto tlačiareň zohrala mimoriadnu úlohu v minulých storočiach, v dobách nírodného obrodenia, stála pri revolučných, v histórii národa prelomových udalostiach a má veľký význam i v súčasnom období.
Neografia, a.s. patrí medzi štyroch hlavných hráčov v slovenskom polygrafickom priemysle a to spolu so Slovenskou Grafiou Bratislava, Grafobalom Skalica a Chemosvitom Svit. Treba však podotknúť, že pokiaľ tieto podniky končia svoj výrobný cyklus s výrobou kníh, Neografia figuruje ako ich popredný producent pre Slovensko i zahraničie a tým významne presahuje z čisto priemyselného rezortu i do sfér národnej kultúry.
Neografia, s ohľadom na počet vyprodukovaných zväzkov a na výšku investícií za ostatných päť rokov, zastáva prvenstvo v slovenskom polygrafickom priemysle.
2.2 Knižný trh Nemeckej spolkovej republiky
Objem nemeckého polygrafického trhu v oblasti knižnej produkcie za rok 2004 predstavoval hodnotu 1,055 mil.EUR, čo je oproti roku 2003 pokles o 4,46 %.Objem dovozov kníh do Nemecka bol zrealizovaný v hodnote 695 mil.EUR.
Objem maloobchodného knižného trhu dosiahol v roku 2004 výšku 4,254 mil.EUR.
Podľa tovarovo- žánrovej klasifikácie bola realizácia knižnej produkcie v roku 2004 nasledovná:
Beletria a odborná literatúra 1 308 220 EUR
Obrazové knihy, kreslené a maľované 44 953 EUR
Detské knihy 189 589 EUR
Duchovná a sociálna literatúra 316 825 EUR
Prírodné vedy a technická literatúra 310 303 EUR
Učebnice 558 314 EUR
Adresáre, telefónne zoznamy 1 119 268 EUR
Knihy vo voľných listoch 406 114 EUR
Knihy celkom 4 253 586 EUR
TOP 10 nemeckých vydavateľstiev podľa objemu v mil. EUR predstavujú:
1. Springer S+B Media 530,0 mil. EUR
2. Klett-Gruppe 329,4 mil. EUR
3. Vogel Medien Truple 252,0 mil. EUR
4. Suddeutscher Verlag Huethig 250,0 mil. EUR
5 Westermann Verlagsgruppe 206,5 mil. EUR
6. Cornelsen Verlagsholding 196,0 mil. EUR
7. Weka Firmegruppe 193,3 mil. EUR
8. Ullstein Heyne listopad 193,2 mil. EUR
9. Wolters Kluwer Germany 185,0 mil. EUR
10.Weltbild 161,6 mil. EUR
V TOP 100 sa v roku 2004 umiestnilo 6 nových vydavateľstiev a to Elsevier Muenchen na 25.mieste. Stark Verlags Freising na 88. mieste, Koesel Muenchen na 97. mieste, Heel Verlag Koenigswinter na 98.mieste, Gebr. Gerstenberg z Hildesheimeu na 99. mieste a Brunnen Verlag Giessen na 100.mieste.
Vývozy Neografie do Nemecka sa vyvíjali nasledovne:
Rok Objem vývozu / mil.Sk / Podiel na exporte Index
________________________________________ ________________________
2000 142,8 30,5 293,2
2001 217,1 37,1 152,0
2002 215,7 35,8 99,3
2003 154,5 24,3 71,6
2004 181,6 24,9 117,5
Medzi najväčších konkurentov popri domácich tlačiaroch patria tlačiari z Talianska, Singapuru, Belgicka, Španielska, Českej republiky a Slovenska.
V roku 2004 viacero nemeckých vydavateľov zadávalo tlač do Číny a do Indie.
Trhové príležitosti spočívajú v získavaní objednávok na farebné publikácie od vydavateľov z TOP 100 s urýchleným oslovením vydavatľstiev s najvyššími nárastami.
2.3 Knižný trh vo Veľkej Británií
Britský polygrafický trh v oblasti knižnej produkcie v roku 2004 tvoril objem
1.436,4 mld.GBP z britskej produkcie a 1.290 mld.GBP z importu, čo spolu predstavuje objem
2.726,4 mld.GBP.
Objem vydavateľského trhu dosiahol v roku 2004 výšku 2.240 mld.GBP.
TOP 10 britských vydavateľstiev podia realizovaného predaja tvoria:
1. Oxford University Press 392,4 mil. GBP
2. Macmillan 350,0 mil. GBP
3. Random House Group 316,0 mil. GBP
4. Penguin Group UK 307,8 mil. GBP
5. Harper Collins Publisher 184,6 mil. GBP
6. Hodder Headline 144,0 mil. GBP
7. Pearson Education 143,9 mil. GBP
8. Taylor and Francis 137,3 mil. GBP
9. Cambridge University Press 129,2 mil. GBP
10. Blackwell Publishing 105,5 mil. GBP
Vývozy Neografie do Veľkej Británie sa vyvíjali nasledovne:
Rok Objem vývozu / mil.Sk / Podiel na exporte Index
________________________________________ ________________________
2000 99,9 21,4 72,4
2001 124,5 21,3 124,6
2002 139,0 23,1 111,6
2003 205,4 32,3 147,8
2004 138,7 19,1 67,5
Produktovo na britskom trhu konkurujú dovozové knihy najmä z USA a Kanady. Polygrafická konkurencia je z Honkongu, Singapúru, Číny, Talianska, Nemecka, Španielska a domáca polygrafia. Na trhu sa začínajú presadzovať aj maďarské a poľské tlačiarne.
Trhové príležitosti sú v kontaktoch s ďalšími TOP vydavateľmi a to najmä s tými, ktorí majú primerané nárasty.
3. Ekonomické, geografické, demografické, sociálne a politicko-právne
prostredie polygrafických trhov Nemecka a Veľkej Británie
3.1 Trh Nemeckej spolkovej republiky
Názov: Nemecká spolková republika
HDP na hlavu: 22 700 USD
Obyvateľstvo: 82,8 milióna
Hlavné mesto: Berlín
Mena: Euro
Etniká: Nemci-91,5%, Turci-2,4%, Srbi, Chorváti, Dáni a iné
Jazyk: Nemčina
Náboženstvo: Protestanti-38%, Rímsko-katolícke-34%, Moslimovia-1,7%
Zriadenie: Spolková republika vo forme dvojstupňovej federácie
Ekonomické prostredie
NSR patrí medzi hlavné priemyselné krajiny. Podľa hospodárskych výkonov je na štvrtom mieste, vo svetovom obchode dokonca na druhom. Od roku 1975 pôsobí v G-7. Hospodársky systém v NSR sa vyvinul k sociálnemu trhovo-hospodárskemu poriadku s globálnym riadením hospodárskeho vývoja.
Geografické prostredie
Nemecko leží v strednej Európe a zasahuje od Severného a Baltského mora až na juh k Alpám. Susedí s deviatimi štátmi. Celková dĺžka hraníc je 3786 km a pobrežie má dĺžku 2390 km. Na západe je to Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko, južnú hranicu tvorí Švajčiarsko a Rakúsko, na východe je to Česká republika a Poľsko, na severe Dánsko.
Demografické a sociálne prostredie
Počet obyvateľov Spolkovej republiky Nemecko je 84 068 216 a hustota obyvateľstva je 241 obyvateľov na km2. Najväčšiu hustotu obyvateľstva má Severné Porýnie-Vestfalsko ( 520 obyvateľov / km ). Hlboko pod priemerom je Bavorsko ( 175 obyvateľov / km ), Dolné Sasko ( 100 obyvateľov / km ) a Meklenbursko-Predné Pomoransko ( 80 obyvateľov / km ). Prirodzený prírastok obyvateľstva je 0,1 % ročne.
V priemere sa muži dožívajú v Nemecku 73 rokov, ženy 79 rokov. Podiel obyvateľstva na veku pod 15 rokov je 16,4 %.
Politicko-právne prostredie
NSR je demokratický a sociálny štát. Vychádza z dvojstupňovej organizácie štátnej moci, ktorú vykonávajú spolkové federálne (Bundes-) orgány, ako aj orgány jednotlivých krajín (Landes-). Obce (Gemeinden) a zväzy obcí (Gemeindeverbände) sú súčasťou štruktúry jednotlivých krajín, pričom majú zachovanú vlastnú samosprávu. Spolkové krajiny majú v nemeckej federácii postavenie nezávislých a suverénnych útvarov. Majú vlastnú ústavu, zákonodarstvo, výkonné a súdne orgány.
3.2 Trh Veľkej Británie
Názov: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
HDP na hlavu: 31 860 USD
Obyvateľstvo: 59,5 milióna
Hlavné mesto: Londýn
Mena: Britská libra
Etniká: Angličania-80%, Škóti-10% a iné
Jazyk: angličtina, walesčina, gaelčina
Náboženstvo: Anglikáni-56%, Protestanti-15%
Zriadenie: Parlamentná monarchia
Ekonomické prostredie
Spojené kráľovstvo je jednou z najväčších svetových obchodných mocností a finančných centier a kapitalistická ekonomika štátu patrí medzi 4 najväčšie v západnej Európe. Pred 17 rokmi vládnuci Toriovia zredukovali osobné vlastníctvo. Poľnohospodárstvo je veľmi intenzívne, vysoko mechanizované a jeho produktivita sa radí nad európsky štandard. Produkuje okolo 60 % z celkového množstva potravín.
Británia má obrovské zdroje uhlia a zemného plynu, a taktiež rezervy ropy, inak sú zásoby nerastných surovín nedostatočné. GDP je až 3.9 % (1.9 % poľnohospodárstvo, 34.1 priemysel a 64 % služby), inflácia takmer zanedbateľná (2.6 %). Ako platidlo sa používajú libry, 1 libra šterlingov = 100 pencí. Výnosy tvorí asi 421.5 miliárd amerických dolárov a náklady 474.9 miliárd dolárov. Prevažuje vývoz, rôzny tovar, stroje palivá, chemikálie polotovary a dopravné prostriedky. Anglicko vyváža najmä do partnerských štátov Európskej uníe, ktorej je tiež členom. Štátny dlh sa odhaduje len na 16.2 miliárd dolárov.
Je členom mnohých medzinárodných organizácií. V Bezpečnostnej rade OSN patrí medzi 5 stálych členov. Je takisto členom Európskej únie, NATO, OECD, štátov G7 a iných.
Geografické prostredie
Nachádza sa v západnej Európe, severozápadne od Francúzka v podobe siedmych ostrovov a zaberá plochu 244 820 km2, z čoho 3230 km2 zaberá voda. Pobrežná čiara je dlhá 12 429 km, ak zahrnieme aj Rockallské a Shetlandské ostrovy. Z celkovej plochy je 25 % orná pôda,
46 % tvoria pasienky, 10 % lesný porast. Zavlažovaná plocha je 1080 km2. Teritoriálne moria sú 12 námorných míľ od pobrežia a exkluzívna zóna pre rybolov je 200 námorných míľ od pobrežia.
Demografické a sociálne prostredie
Počet obyvateľov samotného Anglicka je približne 49 miliónov. Zo všetkých oblasti Veľkej Británie je práve Anglicko najhustejšie zaľudnené, približne 376 obyvateľov na km2. Približne 80% všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku.
Urbanizácia je 89%-ná a nezamestnanosť sa pohybuje okolo 6,2%. V priemere sa muži dožívajú 74 rokov a ženy 79 rokov.
Politicko-právne prostredie
Veľká Británia je parlamentná monarchia s demokratickou formou vlády. Súčasnou hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II. Kráľovná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci veľmi obmedzené. Kráľovná jedná podľa doporučení vlády, ktoré nemôže ignorovať. Parlament má povinnosť informovať ju o všetkých dôležitých otázkach. Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa.
4. Motívy internacionalizácie Neografia, a.s.
V dnešnom globálnom prostredí je zrejmé, že každý, či už malý, stredný alebo veľký podnikateľslý subject, má záujem pôsobiť na medzinárodnom resp. multinacionálnom trhu.
Dôvodov na uberanie sa týmto smerom môže byť mnoho. Avšak základné teoreticko-praktické poznatky nám vykresľujú štyri základné aspekty, pre ktoré sa firma rozhoduje podnikať a byť úspešná na zahraničných trhoch.
Jedným z nich je rozširovanie resp. zvyšovanie firemného obratu , nakoľko národný trh je limitovaný počtom zákazníkov. Takisto môže ísť o stratégiu znižovania konkurenčného rizika, čo vstup a úspešné zvládnutie všetkých prekážok vstupu na zhraničné trhy zabezpečí.
V neposlednom rade sa podnikateľské subjekty svojimi analýzami prostredí trhov snažia využívať komparatívne výhody, ktoré jednotlivé krajimy poskytujú.
V prípade podnikov, pôsobiacich v polygrafickom resp. papierenskom priemysle, je dôležité zvládnuť faktor sezónnosti predaja výrobkov, ktorý vysokou mierou vplýva na výkyvy v obrate. A teda musia vyvíjať snahu o elimináciu tohto nežiadúceho faktora postupnou diverzifikáciou predaja svojej produkcie.
V prípade Neografie bolo rozhodujúcim faktorom pre vstup na zahraničné trhy situácia v polygrafickom priemysle v celoeurópskom meradle. Firma si svojími neustálymi analýzami postupne nachádzala nedostatky na trhoch jednotlivých krajín a to napríklad na trhu Nemeckej spolkovej republiky či Anglicka. Takisto ďalším významným dôvodom pre vstup bolo uvedomovanie si nutnosti prehlbovania konkurenčnej pozície na trhu a tým postupné znižovanie konkurenčného rizika. Súčasnosť je dôkazom úspechu. Neografia patrí k popredným resp. k prvým štyrom najväčším producentom v polygrafickom priemysle na Slovensku..
Prvá zakázka pre Neografiu sa uskutočnila v roku 1956, kedy Londýnske vydavateľstvo Hamlyn-Group prejavilo záujem o služby martinskej tlačiarne. Za krátk čas podnik získal objednávky na výrobu kníh aj pre nemecké vydavateľstvá ako Xenos, Inter Verlag a ďalšie. Tieto prvé obchody boli sprostredkované českými ale neskôr aj slovenskými sprostredkovateľskými firmami ako Artia Praha či Slovart Bratislava.
Začiatky exportu boli náročnéa preto bolo potrebné sledovať konkurenciu v plnej miere a to hlavne v oblasti technologickej vybavenosti , kvality a produktivity práce. Náklady pre zabezpečenie modernizačných procesov boli financované formou devízových úverov.
Po zvládnutí náročných začiatkov sa potvrdila pozícia Neografie a takisto si podnik upevňuje pozíciu svojou komparatívnou výhodou, ktorou je vysoká kvalita dreva na Slovensku. Taktiež nezanedbateľná je kvalita celulózy a papiera.
Postupným zvyšovaním exportu sa naplno umožnilo využiť potenciál Neografie a tým aj determinovať neustálu modernizáciu, nevyhnutnú pre uspokojovanie vysokých nárokov hlavne nemeckých a anglických zákazníkov.
Neografia, zhruba po sto ročnom pôsobení v odvetví, začína reálne napĺňať myšlienku rozsiahlej modernizácie a postupne v priebehu piatich na seba nadväzujúcich etapách sa v Martine vytvoril moderný polygrafický komplex schopný plniť i tie najnáročnejšie úlohy svojej doby.
Stratégia prispôsobovať sa náročným podmienkam na svetových trhoch začiatkom 90.-tych rokov znamenala vytvorenie vlastného zahranično-obchodného oddelenia a odboru marketingu.
Vzťahy so zákazníkmi / vydavateľstvami / sa skvalitňujú a to neustálej modernizácií, hlavne čo sa týka informačných technológií, rotačnej i hárkovej tlače a skvalitňovania knihárskej väzby. Tu treba jednoznačne spomenúť investíciu do inštalácie nového kotúčového ofsetového stroja Heidelberg M 600, ktorá dosiahla rekorne druhú najväčšiu investíciu firmy a to vo výške dvesto miliónov slovenských korún. T bolo potrebné zvládnuť inováciu polygrafických materiálov – papierov, lepenky, farieb, fólií, lepidiel atď. Výsledkom celej tejto stratégie je, že v roku 2004 predstavoval vývoz Neografie v sortimente publikácií až 85%, z toho vývoz do Nemecka 47%.
- firma je „skúseným exportérom“
- spomenúť 2., 3. a štvrtú fázu filtrácie