Medzinárodnoprávna ochrana ľudských práv na pôde Rady Európy

Rada Európy podrobnejšia a pokrokovejšia regionálna úprava ochrany ĽP

Európsky dohovor o ĽP a ZS 1950
medzinárodná zmluva, ktorú môžu podpísať len členské štáty Rady Európy. Dohovor, ktorý zriaďuje Súd a stanovuje pravidlá jeho činnosti, obsahuje zoznam práv a záruk, ktoré sa štáty zaviazali rešpektovať
katalóg ĽP a ZS

Dohovor chráni najmä:

právo na život,
právo na spravodlivé súdne konanie v občianskych a trestných veciach,
právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,
slobodu prejavu,
slobodu myslenia, svedomia a náboženstva,
právo na účinný prostriedok nápravy,
právo pokojne užívať svoj majetok a
právo voliť a byť volený.

Dohovor zakazuje najmä:
mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie,
svojvoľné a nezákonné pozbavenie slobody,
diskrimináciu v užívaní práv a slobôd priznaných v Dohovore,
vyhostenie alebo odmietnutie vstupu do krajiny vlastnému občanovi,
trest smrti a
hromadné vyhostenie cudzincov.

systém ochrany ĽP – najskôr E Komisia pre ĽP (zmierovacia úloha) a ESpĽP (rozsudky a posudky) + Výbor ministrov (opatrenia) à neskôr:

1994 nový ESpĽP – jediný, ktorý vykonáva funkciu oboch predošlých, Štrasburg

ESpĽP uplatňuje Európsky dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania sťažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadiť sa im.

Zloženie ESpĽP

počet sudcov = počet zmluvných strán RE
6 rokov aj viackrát
zasadá v pléne, vo veľkom pléne, v senátoch, trojčlenných výboroch
nominácia štátom à 3 kandidáti à Parlamentný výbor vyberie jeden

všeob. predp. - bezúhonnosť
spôsobilosť
nestrannosť
súd sa môže dať sporným stranám k dispozícii na zmierovacie urovnanie záležitosti

rozsudok à spravidla konečný, zmluvné strany sa zaviazali, že sa nim budú riadiť, na výkon dozerá výbor ministrov

Európska sociálna charta 1961 (MOP)
katalóg európskych hospodárskych a sociálnych práv

ciele + práva a zásady (19)
konkretizované práva a zásady: právo na praću, právo na BOZP, na spravodlivú odmenu za prácu, právo kolektívne vyjednávať, odbory, voľba povolania, sociálna starostlivosť,..
záväzky pre zmluvné strany
kontrolný mechanizmus
vzťah ESCH a štát

európska ochrana menšín

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov 1992
regionálne a menšinové jazyky = jazyk tradične používaný na území štátu jeho občanmi, ktoré tvoria skupinu početne menšiu, ako je zvyšok obyvateľstva štátu, odlišný od úradného jazyka, nezahrňujúci dialekty úradných jazykov štátu ani jazyk migrantov

územie, na ktorom sa používa reg. alebo menšinový jazyk = geografická oblasť, v ktorej rečový jazyk je spôsob vyjadrenia určitého počtu ľudí, oprávňujúcich prijatie rôznych ochranných a podporných opatrení, predvídaných v tejto charte

neúzemné jazyky = jazyky používané občanmi štátu, ktoré sa líšia od jazykov užívaných zvyškom obyvateľstva štátu, ktoré však, aj keď sú užívané tradične na území štátu, nemôžu byť identifikované s jeho zvláštnou oblasťou
kontrola plnenia posielaním 3 správ à Výbor ministrov

Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín 1994
prístup nielen členským štátom RE, ale aj iným, ktorí budú pozvané výborom ministrov
každá osoba prislúchajúca k národnostnej menšine má právo slobodne si vybrať či sa má s ňou zaobchádzať ako s takou, alebo nie
rovnosť pred zákonom, rovnaká ochrana zákonom, slobodne sa zhromažďovať, združovať, prejavovať a sloboda názorov
príslušníci národnostných menšín povinný rešpektovať národné zákonodarstvo a právo iných, hlavne tých, ktorí patria k väčšine alebo k inej národnostnej menšine
realizácia oslabená: „pokiaľ to dovoľujú podmienky,...““podľa skutočnej potreby“

správy výboru ministrov
Protokol o individuálnych ĽP osôb patriacich k národnostným menšinám

Zvláštny protokol k EDoĽPaZS
podrobne stanovil práva príslušníkov nár. menšín, možnosť priameho dovolania sa nápravy pred nezávislými orgánmi
národnostná menšina = skupiny osôb v štáte, ktoré sa zdržiavajú na jeho území a sú jeho občanmi, udržujú dávne, pevné a trvalé putá s týmto štátom, majú odlišné etnické, kultúrne alebo jazykové znaky, sú dostatočne reprezentatívne, i keď sú početne menšie ako zvyšok obyv. tohto štátu alebo jeho oblasti a sú motivovaní záujmom uchovať intaktné to, čo zakladá ich spoločnú identitu, kultúru, tradície, jazyk