Medzinárodné rozhodcovské konanie

Medzinárodné súdnictvo v širšom zmysle je spôsob mierového urovnávania sporov, keď na základe dohody strán je spor vyriešený rozsudkom nestranného orgánu splnomocneného stranami. Je realizované buď ako rozhodcovské konanie alebo ako vlastné súdne konanie.


Rozhodnutie arbitrážneho alebo súdneho tribunálu je pre strany právne záväzné a konečné, na rozdiel od záverov sprostredkovateľov, vyšetrovateľov, ktoré sú vždy len nezáväznými odporúčaniami. Rozhodcovské alebo súdne orgány vynášajú rozsudky, ale nemajú právomoc vynucovať ich plnenie, sú spravidla výsledkom aplikácie práva, z toho dôvodu je tento spôsob vhodný na tzv. právne spory. Takéto urovnanie sporou sa nazýva urovnanie právnou cestou , na rozdiel od urovnanie rokovaním alebo diplomatickou cestou


Výnimkou je keď sú tieto orgány poverené rozhodovať na základe spravodlivosti, ekvity, pričom môžu byť poverené prihliadať aj na politické momenty, čo znamená že hľadajú kompromisné riešenie nezaložené na platnom práve. Štáty nemajú povinnosť riešiť spory touto cestou, právomoc orgánov je fakultatívna, môžu začať konanie len ak na to dajú sporové strany súhlas. Štáty môžu dať súhlas už na konkrétny, existujúci spor, alebo na spory ktoré vzniknú v budúcnosti. Súhlas môže byť vyjadrený výslovne v zmluvách alebo konkludentne, tým že sa štáty pripoja k existujúcemu súdnemu konaniu, hoci na to nie sú povinné. Rozdiel medzi arbitrážou a súdnym konaním nie je zásadnej povahy, odlišujú sa stálosťou, zložením , procedúrami a kompetenciami.

Medzinárodné rozhodcovské konanie ( arbitráž)
Sú orgány zriaďované zväčša pre konkrétny spor, ale môžu byť ustanovené i ako stále orgány alebo komisie predpokladané v zmluvách. Strany majú väčší (rozhodujúci) vplyv na menovanie sudcov, aplikujú právne pravidlá, ale sporové strany môžu určiť, ktoré pravidlá majú byť použité. Uplatňuje sa tu voľba sporových strán, orgán môže pokračovať v konaní len potiaľ, pokiaľ sa ho zúčastnia obe strany a spolupôsobia, nemôže vyniesť svoj nález pokiaľ jedna zo strán odmietla spor pred arbitrami prerokovať. Príslušnosť na prerokovanie je daná výlučne súhlasom sporových strán


Hlavné zásady sú kodifikované v Haagskom d o pokojnom urovnávaní sporov z 1907. Arbitráž definuje ako urovnávanie sporov medzi štátmi prostredníctvom rozhodcov, ktorých si štáty zvolia, a podľa práva.

Súhlas strán môže mať podobu:

dohody ad hoc



špeciálnej arbitrážnej dohody



kompromisnej doložky obsiahnutej v zmluve



konkludentného súhlasu


Ad 1. štáty sa môžu vopred uzniesť na dohode ad hoc o tom , že konkrétny spor sa odovzdá na riešenie rozhodcom, takáto zmluva sa nazýva dohoda o rozhodcoch (kompromis) a vymedzuje spor, spôsob menovania rozhodcov a procesné zásady, ktorými sa majú arbitri riadiť


Ad.2 Jediným obsah špecifickej dohody (arbitrážna, alebo tiež rozhodcovská zmluva) je záväzok zmluvných strán riešiť svoje budúce spory prostredníctvom arbitráže, môže byť bilaterálna alebo multilaterálna.


Ad.3 v niektorých prípadoch štáty začleňujú do zmlúv rôzneho obsahu tzv. kompromisnú doložku, v ktorej sa zaväzujú predkladať arbitrom spory ktoré by vznikli z celej zmluvy alebo niektorých ustanovení.


Ad. 4 ide o prípady keď sa štát pustí do prerokovania sporu pred arbitrami, pričom neuplatní námietku nepríslušnosti.


Výrok je konečný, neexistuje odvolanie na vyššiu inštanciu ani iný opravný prostriedok, nevylučuje to však, aby sa strany dohodli opačne, Štáty môžu žiadať revíziu v prípade, že sa objavila nová skutočnosť.



Stály rozhodcovský tribunál bol predvídaný Haagskym d o mierovom urovnávaní sporov, ktorý určil aj zásady jeho konania. Stála je iba kancelária súdu a zoznam arbitrov, z ktorých si môžu strany vybrať rozhodcu pre konkrétny spor. Kancelária súdu je v Haagu, jej úlohou je udržiavať archívy, obstarávať administratívne práce a stály zoznam arbitrov. V zozname sú uvedení znalci medzinárodného práva, ktorých menovali zmluvné štáty, pričom každá môže menovať 4 znalcov. Pracuje pod dohľadom správnej rady, zloženej z diplomatických zástupcov štátov.


Je príslušný pre spory, ktoré mu predložia štáty. Tribunál sa zostavuje tak, že štáty menujú po dvoch arbitroch, pričom iba jeden môže byť štátnym príslušníkom, takto menovaní 4 arbitri zvolia 5, vrchného rozhodcu, ak sa nedohodnú menuje ho 3. štát určený sporovými stranami, ak sa sporové strany nedohodnú menujú ho 2 ďalšie štáty, pričom každý je štát je navrhnutý sporovou stranou. Sporové strany sa môžu dohodnúť aj na inom spôsobe ustanovenia súdu, podobne aj ustanovené procedurálne pravidla platia , len pokiaľ sporové strany nepredpísali iné procedurálne pravidlá. Jeho činnosť po zriadený MSD upadla.

Rozhodcovský tribunál pre morské právo (RTMP)
D o morskom práve predpokladá zriadenie dvoch typov tribunálov a to1. pre spory o výklad a aplikáciu morského práva všeobecne a 2. pre špeciálne otázky morského práva.



1. z tribunálov je zriaďovaný na žiadosť ktorejkoľvek sporovej strany, ak spor týkajúci sa morského práva je urovnaný priamym vyjednávaním alebo zmierovacím konaním. Vtedy dôjde k zriadeniu Rozhodcovského tribunálu pre morské právo zloženého z piatich rozhodcov zo zoznamu vedeného u GT OSN. Každá strana do zoznamu navrhuje max 4 svojich občanov. Každá strana do tribunálu menuje jedného svojho občana ostatný sú menovaný dohodou sporových štátov, musia byť občanmi iných štátov. O jednom z nich sa dohodnú ako o predsedovi, pokiaľ sa štáty do 60 dní nedohodli predseda Medzinárodného tribunálu pre morské právo vymenuje zvyšných troch členov a jedného z nich za predsedu.


RTMP je oprávnený: nariadiť predbežné opatrenie na ochranu práv sporových strán alebo na predídenie vážnym škodám , kým nebude vynesený rozsudok. Rozhodnutia prijíma väčšinou hlasov. Neprítomnosť alebo zdržanie sa menej než polovice členov neprekáža prijatiu uznesenia. Pri rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu.


Výrok sa má obmedziť na podstatu sporov a na dôvody ktoré k nemu viedli, je konečný a nemožno proti nemu podať odvolanie, ibaže by sa strany dohodli ináč.


2 z tribunálov je zvláštny rozhodcovský tribunál. Môžu byť ustanovované pre špeciálne spory týkajúce sa rybolovu, ochrany a uchovávanie morského prostredia, vedeckého výskumu mora, plavby. Tieto zvláštne arbitrážne konania sa začínajú písomným oznámením jednej strany druhej, v ktorom musí byť špecifikovaný nárok a dôvody, na ktorých sa zakladá. Sú zložené z 5 sudcov, menovaných zo zoznamu odborníkov, ktoré sú vedené pokiaľ ide o rybolov v OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, pokiaľ ide o ochranu morského prostredia v Programe OSN pre ochranu ŽP atď. Každá sporová strana navrhne dvoch členov, pričom jeden môže byť jej štátnym príslušníkom a spoločnou dohodou je menovaný piati člen, ktorý je predsedom, pokiaľ sa nedohodnú menuje ho GT OSN. Konanie je rovnaké ako pri RTMP. Výrok je konečný a záväzný. Tribunál môže navyše vykonávať vyšetrovanie skutočností, ktoré sú predmetom sporu, ak ho o to strany požiadajú, jeho nález má potom povahu nezáväzného odporúčania.