Medzinárodné podnikanie

1.1 Firemné motivácie k zapojeniu sa do MO

Existujú 4 základné dôvody, pre ktoré sa firmy usilujú zapojiť do MO:
- rozšírenie obratu firmy (veľkosť obratu firmy na národnom trhu je limitovaná počtom zákazníkov, ich kúpyschopnosťou, konkurenciou a kvalitou produkcie či služieb)

- získavanie zdrojov (firma využíva komparatívne výhody jednotlivých národných ekonomík)

- diverzifikácia predaja (podnikateľské subjekty sa snažia eliminovať výkyvy v obrate vhodným načasovaním predaja svojich produktov na národných trhoch)

- znižovanie konkurenčného rizika (využitie komparatívnych výhod upevňuje ekonomickú pozíciu firmy, ktorá je schopná svoj zisk „prelievať“ – kompenzovať straty doma ziskom v zahraničí a zostáva tak konkurencieschopná na domácom aj na zahraničnom trhu)



1.2 Prostredie pre medzinárodné podnikanie


Prostredie – ekonomický priestor, podmienky v ňom

Z hľadiska medzinárodného podnikania rozoznávame prostredia:
I. Vnútroregionálne prostredie (v rámci danej ekonomiky)
Sú to najmä zvláštne hospodárske či slobodné ekonomické zóny, prihraničné oblasti a tzv. offshores, väčšinou tam funguje režim zvýhodnenia (napr. daňového).

II. Národohospodárske prostredie (predstavované celou ekonomikou)
Je dané systémovými podmienkami ekonomiky, legislatívou, hospodárskou politikou, stavom národného hospodárstva, potenciálom trhu a ďalšími faktormi. Zahraniční investori zvažujú „národohospodárske prostredie“, tzv. rating krajiny pre zahraničné investície.

III. Tzv. blízke vonkajšie prostredie (obklopujúce danú ekonomiku, pre SR je to región strednej Európy)
Jeho význam vyplýva z tradície obchodných vzťahov, z menších dopravných nákladov, z prepojenosti infraštruktúr susediacich krajín. Význam tohto prostredia sa zvyšuje oblasťou voľného obchodu a colnou úniou, prihraničným stykom, politickou a hospodárskou spoluprácou.

IV. Medzinárodné ekonomické integračné prostredie (príkladom je EÚ)
Vplyv integračného prostredia závisí od ekonomickej i politickej sily a rozvinutosti integračného zoskupenia. Tento vplyv môže byť priamy (členský štát, pôsobenie firiem v rámci integračného zoskupenia) alebo nepriamy (konkurenčné znevýhodnenie firiem tretích krajín).

V. Prostredie konkrétnych medzinárodných trhov
Ide o jednotlivé tovarové trhy, o obchodné a finančné centrá, ktoré treba vymedzovať nie geograficky ale z hľadiska ekonomického významu a funkčne (napr. ruský trh alebo ázijské trhy).

VI. Svetové hospodárske prostredie (svetové hospodárstvo)
Predstavuje veľmi zložitý komplex väzieb a vzťahov. Prispôsobujú sa mu najsilnejšie ekonomiky (centrá ekonomickej sily) aj menšie a slabšie ekonomiky, veľké aj stredné a malé firmy.


Firmy pôsobiace na medzinárodných trhoch možno rozdeliť do troch skupín:
a) špičkové – vysoko profitabilné, dynamické
b) ostatné – spoluexistujúce so špičkovými, majú sľubný rast i perspektívu
c) „outsideri“ – firmy s malým významom

Niektoré ekonomiky zohrávajú v svetovom hospodárstve až takú rozhodujúcu úlohu, že sa označujú za „motory“ svetového konjunkturálneho cyklu (USA, Japonsko, Nemecko) alebo majú strategický význam vzhľadom na ich možné budúce postavenie (Rusko, Čína, India).