MEDZINÁRODNÉ INTEGRAČNÉ ZOSKUPENIA

MEDZINÁRODNÉ INTEGRAČNÉ ZOSKUPENIA
EÚ, OECD, EZVO, IBRD, MMF, WTO

EURÓPSKA ÚNIA .

- snaha o zjednotenie Európy je veľmi stará, mnohí myslitelia v nej videli prostriedok na zachovanie mieru
- po 1.sv. vojne boli snahy o vytvorenie spojených štátov európskych podľa modelu USA, ale zlyhali

- francúzsky politik Jean Monet /1888-1979/ v liste z 5.augusta 1943 napísal ako predísť ďalšej vojne:
„Nebude mier v Európe, ak sa štáty obnovia na základe národnej suverenity... Európske krajiny sú príliš malé na to, aby
ľuďom zabezpečili prosperitu. Potrebujú väčšie trhy. Ich prosperita a rýchly sociálny rozvoj nie sú možné bez sformovania
európskych štátov do federácie alebo európskej pospolitosti, ktorá by z nich utvorila ekonomickú jednotku. Ostatní,
Angličania, Američania, Rusi majú svoje vlastné svety, do ktorých sa môžu na čas uzavrieť. Francúzsko je zviazané
s Európou, nemôže z nej uniknúť. Od riešenia európskeho problému závisí život Francúzska.“

- francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman /1886-1963/ prišiel s myšlienkou uskutočniť integráciu
postupnými krokmi, pričom by sa nemalo začať na politickej úrovni, ale ekonomickej
- jeho myšlienky nadväzovali na myšlienky Jeana Monneta
- tento Schumanov projekt sa nazýva ako Schumanov plán
- vo svojej knihe Za Európu napísal:
„Šťastný alebo nešťastný údel jedného národa nemôže nechať ostatné národy ľahostajné. Rozmýšľajúci Európan sa nemôže
škodoradostne tešiť z nešťastia svojho suseda, všetci sme spojení v dobrom i zlom.“


- medzi ďalšie osobnosti, ktoré sa pričinili o vznik európskej integrácie boli prvý kancelár Spolkovej republiky
Nemecko Konrád Adenauer /1876-1967/ a britský premiér Winston Churchill /1874-1965/ - prejav na univerzite
v Zűrichu v roku 1946

- 10 x 10 dialóg s prezidentom Roosveltom

- hneď po skončení vojny začali prebiehať procesy, ktoré mali vplyv na formovanie Európskych spoločenstiev:
1947 – Marshallov plán - USA prispieva k obnove vojnou zničenej Európy
- túto pomoc pomohla zrealizovať Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu
OEEC /v roku 1961 premenovaná na OECD/

1949 – založenie Rady Európy, rozvinula politickú spoluprácu medzi členmi, jej pôvodné ciele neboli úplne
naplnené – studená vojna, neochota členských krajín vzdať sa časti svojej suverenity


- na základe týchto všetkých uvedených podnetov sa vytvorili v západnej Európe v 50-tych rokoch tri
Európske spoločenstvá, ktoré boli tvorené:

Európske spoločenstvo uhlia a ocele ESUO nazývané tiež Montánna únia

- bola založená v roku 1951 v Paríži – Parížska zmluva na podnet Schumanovho plánu
- cieľ: vytvorenie spoločného trhu uhlia a ocele, železného šrotu a koksu, uskutočňovanie spoločnej národnej
kontroly, plánované využívanie týchto zdrojov
- členské štáty: FR, TAL, NEM, BENELUX /zároveň aj zakladajúce štáty/
- Jean Monet sa stal prvým predsedom Vysokého úradu ESUO

Európske spoločenstvo pre atómovú energiu EURATOM
Európske hospodárske spoločenstvo EHS

- obe spoločenstvá vznikli podpísaním Rímskych zmlúv v roku 1957
- EURATOM – využívanie jadrovej energie výlučne na mierové účely
- EHS – vytvorenie spoločného trhu a colnej únie /voľný obeh tovaru, služieb, kapitálu a osôb, prvé 3 môžu
úplne voľne obiehať od 1. januára 1993/ neskôr od 1993 ES


- protiváhu k týmto trom spoločenstvám sa stalo Európske združenie voľného obchodu EZVO, ktoré sa vytvorilo
na základe štokholmskej konvencie v roku 1959
- členské štáty: VB, Dánsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Portugalsko
- na rozdiel od ES, ktoré mali skôr nadštátne postavenie, medzištátne EZVO nepočítalo s postupnou politickou
integráciou, ale len s voľným obchodom
- po odchode niektorých štátov z EZVO do ES zostali v EZVO v súčasnosti len štyri štáty: Nórsko, Island,
Lichtenštajnsko a Švajčiarsko
- medzi EZVO a ES vznikla v roku 1977 Dohoda o pásme voľného obchodu a v roku 1994 sa vytvorilo Európsky
ekonomický priestor

- ESUO, EURATOM a EHS mali vlastné samostatné inštitúcie
- 8.apríla 1965 bola podpísaná Zlučovacia zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 1967
- na jej základe vznikli spoločné orgány (inštitúcie) pre všetky tri spoločenstvá (EP, EK) , čím sa zvýraznila ich spätosť


Fouchetove plány (francúzska iniciatíva ) v 60-tych rokoch boli snahou o ďalšie zjednocovanie, hlavne
koordinácie politík členských štátov – tieto plány však stroskotali
Spinelliho plán - návrh zmluvy na založenie Európskej únie z roku 1984 Európsky parlament prijal, ale členské
štáty tento plán ešte neprijali

ES sa rozširuje: 1973 – VB, Dánsko a Írsko
1981 – Grécko
1986 – Portugalsko a Španielsko = 12 členov
1995 – Rakúsko, Fínsko, Švédsko
2004 – SVK, Slovinsko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus
(plánované pristúpenie v roku 2007 – Bulharsko, Rumunsko
krajiny usilujúce sa o vstup do EÚ – Turecko, Chorvátsko)

- výsledkom niekoľkoročného úsilia bolo prijatie Jednotného európskeho aktu v roku 1987, ktorý dopĺňal
zakladateľské dohody Európskych spoločenstiev, hovoril o vybudovaní jednotného trhu, voľnom pohybe tovaru,
služieb, kapitálu a pracovných síl a to do konca roka 1992, upravil kompetencie orgánov EU - viď kniha EÚ 4

Maastrichtská zmluva – Zmluva o európskej únii .

- v decembri 1991 sa v Holandskom meste Maastricht konal summit, na ktorom bol predložený návrh Zmluvy
o EÚ, ktorá bola podpísaná vo februári 1992 a vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 (hlavnú iniciatívu
vytvorilo Francúzsko a Nemecko)
- stala sa vznikom EÚ, tri spoločenstvá sa stali jej súčasťou a označujú sa ako európske spoločenstvá
- Obsah: - vytvorenie menovej únie EURO (pôvodne od roku 1999)
- každý občan EÚ má právo voliť a byť volený do EP
- každý občan EÚ má petičné právo a právo odvolať sa k ombudsmanovi
- zvýšenie právomoci EP – spolu rozhoduje o záležitostiach týkajúcich sa jednotného trhu, ochrany
spotrebiteľa, životného prostredia, prijímanie petícií
- v oblasti menovej politiky mala vzniknúť ECB
- mala sa zlepšiť spolupráca v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, justície a vnútroštátnych
záležitostí
- zriadil sa podporný Kohézny fond na podporu ŠP, PORT, ÍR a GR
- zriadil sa Výbor regiónov

- Európska únia vyrástla na troch pilieroch – pozri schéma































1 pilier: spoločné politiky a akcie:

A. spoločná poľnohospodárska, sociálna a obchodná politiky (jednotný trh) – viď schému

B. hospodárska a menová únia (spoločná mena ECU až EURO)
- vstup do menovej únie je podmienený týmito konvergenčnými kritériami:
- ročný deficit štátneho rozpočtu nesmie prekročiť 3% HDP
- zahraničné zadĺženie štátu nesmie prekročiť 60% HDP
- priemerná miera inflácie sa môže prekročiť max. o 1,5%
- menová únia má 12 členov
- VB, Dánsko a Švédsko nemali záujem do nej vstúpiť
- Grécko vstúpilo v januári 2001 – dovtedy neplnilo konvergenčné kritériá
- ESCB – Európsky systém centrálnych bánk mal na starosti zabezpečiť zavádzanie eurobankoviek do obehu –
od 1.1 2002

C. občianstvo Európskej únie
- každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu, je občanom Európskej únie – toto občianstvo
nenahrádza, len dopĺňa
- Z tohto občianstva vyplývajú tieto práva: - každý občan EU má právo slobodne sa pohybovať, pracovať a žiť na
území členských štátov
- každý občan má právo voliť a byť volený vo voľbách do EP a má petič-
né právo k EP /napr. zosúladiť domácu legislatívu s legislatívou EÚ/
- právo občana obracať sa na ombudsmana

2. pilier: spoločná zahraničná a bezpečnostná politika viď schému

3. pilier: justícia a vnútorné záležitosti viď schému

- EUROPOL – Európsky policajný úrad
- Schengenská dohoda - v r. 1985 bola v luxemburskom mestečku Schengen uzavretá dohoda medzi
BENELUXOM, NEM a FR o voľnom pohybe osôb a o hraničných kontrolách
- ratifikácia trvala skoro 10 rokov (ochrana hraničných kontrol, bezpečnostné opatrenia)
- k zmluve sa potom pridali PORT, ŠP, RAK, TAL, GR
- Schengenská dohoda sa včlenila do právneho systému EÚ Amsterdamskou zmluvou
- Island a Nórsko sa stali pridruženými krajinami Schengenského systému
- VB a Írsko sa nezúčastňuje
- Dánsko využíva len výnimky vízovej a azylovej politiky.

ASOCIAČNÉ DOHODY – Európske dohody o pridružení .

- po zásadných politických a spoločenských zmenách v krajinách strednej a východnej Európy, vzrástol u nich
záujem o členstvo v EÚ
- prvá Asociačná dohoda bola podpísaná ešte medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou
a Európskymi spoločenstvami 16. decembra 1991
- novú Asociačnú dohodu medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou podpísali 4. októbra 1993
- Európsky parlament je ratifikoval 27. októbra 1993
- NR SR ju ratifikovala 15. decembra 1993
- platnosť nadobudla 1. februára 1995
- Asociačná dohoda pozostáva z preambuly a 9 oddielov (10 x 10 str. 79), v ktorých sa píše o politických
a obchodných činnostiach, o vytvorení zóny voľného obchodu ako aj kultúrnej spolupráci

- takéto európske dohody uzatvorili: (podpísanie – platnosť)
- Poľsko ( 91-94), Maďarsko (91-94), ČR (93-95), SR(93-95), Rumunsko (93-95), Bulharsko( 93-95), Estónsko (95-98),
Lotyšsko (95-98), Litva (95-95?), Slovinsko (96-99)

- aby sa kandidátske krajiny vedeli pripraviť na prijatie do EÚ, boli na summite v Kodani v roku 1993,
kodanské kritériá, ktoré treba splniť ako predpoklad pre vstup do EÚ:
- dodržiavanie demokratických princípov
- fungujúce trhové hospodárstvo, konkurencie schopnosť
- akceptovanie hospodárskych, menových a politických cieľov EÚ

- program PHARE poskytuje pomoc pridruženým krajinám

- na Essenskom summite v roku 1994 bola vyzvaná Európska komisia, aby pripravila Bielu knihu
- Biela kniha - príprava asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu EÚ .
- bola prijatá v máji 1995
- jej cieľom bolo pomôcť asociovaným krajinám, načrtáva 23 sektorov na ktoré je potrebné sa
zamerať, navrhuje kľúčové opatrenia, obsahuje konkrétne odporúčania, ktoré treba realizovať
čo najskôr
- Zelená a Biela kniha – sú to dokumenty, ktoré majú prezentovať mienku komisie o danom probléme a umožniť
vyjadriť sa k problémom pred začatím legislatívneho procesu
- Zelená kniha – publikuje prvé myšlienky, ktoré sú námetmi do diskusie o špecifickom probléme
- Biela kniha – je podrobnejším objasnením konkrétnej iniciatívy spoločenstva

Amsterdamská zmluva .

- tvorila sa od 29.3.1996 do 17.6.1997
- vstúpila do platnosti 1.5.1999
- upresnila a poopravila každý z troch pilierov, no najmä tretí pilier, ktorí sa presunul do prvého

- ciele: - snaha sa o čo najužší kontakt s občanmi
- zabezpečiť lepšiu akceptáciu európskych požiadaviek vo svete
- konkretizovať akcie podporujúce zamestnanosť
- podporovať sociálnu sféru, ochranu zdravia a životného prostredia
- upevniť spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, drogám a zločinu
- zosúladiť imigračnú a vízovú politiku

- 15. júla 1997 publikovala EK dokument Agenda 2000
- bol to program EÚ na 21.st.: - posilniť politiku spoločenstva tak, aby bola pripravená na rozšírenie únie, hlavne
jednotnou poľnohospodárskou, hospodárskou a sociálnou politikou
- posúdenie asociovaných krajín , hlavne rešpektovanie ľudských práv, ochrana
práv národnostných menšín , fungujúca demokracia, funkčné trhové
hospodárstvo, rešpektovanie legislatívy únie (aproximácia práva)
- stanovenie primeraného rozpočtového limitu, ktorý umožní rozšírenie únie
a zároveň rozvoj spoločenstva do roku 2006

- na Luxemburskom summite v decembri 1997 sa potvrdilo stanovisko EK o zaradení kand. krajín do 2 skupín

1.: ČR, MAĎ, POĽ, SLO,EST a CYPR - s nimi sa mali začať vstupné rozhovory aj rozhovory o vstupe
2.: SR, BULH, RUM, LIT, LOT, MALTA – s nimi sa mali začať len vstupné rozhovory

- na tomto summite sa rozhodlo o vydávaní pravidelných hodnotiacich správ o pripravenosti krajín na vstup do EÚ
- ak budú hodnotenia kladné, krajina môže prejsť z druhej skupiny do prvej
- pre druhú skupinu začala posilnená predvstupová stratégia - Bielu knihu nahradila platforma Partnerstvo pre vstup,
v ktorej sa stanovili prioritné oblasti, v ktorých treba zintenzívniť prípravu na členstvo /1998/
- pre Slovensko boli stanovené krátkodobé a dlhodobé politické a ekonomické ciele
- súčasťou boli aj programy PHARE

Hodnotiace správy:
1998 – pre SR nepriaznivá
1999 – EK odporučila začať rozhovory o vstupe so SR, Litvou, Lotyšskom, Maltou
2000 – vyslovuje sa kriticky o našom oneskorení v reforme verejnej správy
2001 – oveľa priaznivejšia

- Helsinský summit v decembri 1999
- skončil s delením krajín na 2 skupiny a avizoval začiatok rokovaní o vstupe so všetkými12 krajinami /okrem TUR/
- rokovania o vstupe prebiehali na 3 úrovniach:
1. na ministerskej – raz za pol roka v Rade EÚ
2. na úrovni zástupcov – hlavný vyjednávač SR pre EÚ /Ján Figeľ/ - stretával sa s veľvyslancami členských
2. na úrovni zástupcov – krajín EÚ 2x za pol roka
3. na úrovni expertov – podľa potreby

- bolo 30 kapitol, ktoré boli predmetom rokovaní
- posudzoval sa súlad legislatívy krajiny s legislatívou EÚ
- SR...................................... ................

Summit v Nice v decembri 2000 vytvoril priestor pre rozšírenie EÚ
Zmluva z Nice .

- nahradila Amsterdamskú zmluvu a predpokladá sa, že je poslednou reformou EÚ pred rozšírením
- umožnila rozšírenie EÚ
- rokovania s kandidátskymi krajinami sa ukončili v decembri 2002, ratifikačné procedúry začali podpisom
prístupovej zmluvy v Aténach /apríl 2003/ a k prijatiu nových štátov príde 1. mája 2004
- každý nový štát bude mať po jednom komisárovi v EK ???
- dohodlo sa o prerozdelení hlasov v Rade EÚ
- výsledkom summitu bola aj Charta základných práv, ktorá sa však nestala súčasťou Zmluvy z Nice, teda
z právneho hľadiska nie je záväzná, je len politickou deklaráciou, uvádzajú sa v nej prvý krát nové práva
v oblasti životného prostredia, právo na dobrú štátnu správu, ochrana duševného vlastníctva, zákaz klonovania
ľudských bytostí
- zmluva bude platiť od januára 2005
Summit v Laekene v decembri 2001 Belgicko
- Slovensko definitívne patrí do skupiny kandidátskych krajín, s ktorými sa počíta v prvom kole rozširovania, na
tomto zozname sa neobjavilo Turecko, Bulharsko a Rumunsko
- Európska rada konštatovala, že EÚ dospela k rozhodujúcemu okamihu svojej existencie a zvolala Európsky
konvent o budúcnosti Európy
- Konvent – je to nový orgán, v ktorom členské aj kandidátske krajiny rokovali o budúcej podobe EÚ
- budeme mať právo prednášať návrhy, ale nebudeme mať aktívne hlasovacie právo /právo veta/, ale už samotná
účasť je úspechom /Prvé zasadnutie bolo 1. marca 2002/
- kandidátske krajiny vyslali po 3 zástupcoch, dvoch deleguje parlament – Irena Belohorská a Pavol Hamžík /po
voľbách ho vystriedal Boris Zala/ a jedného vláda – Ján Fígeľ – hlavný vyjednávač pre vstup SR do EÚ
- v oficiálnom dokumente po ukončení činnosti konventu boli mená: Korčok, Martináková, Zala
- jednanie Konventu nakoniec vyústilo k vypracovaniu návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, text, ktorý na plenárnom
zasadnutí 13. júna 2003 dosiahol široký konsenzus
- predsedom Konventu sa bol Valéry Giscard d´Estaing
- veľa zmien bude platiť až od roku 2009
- EP – priznáva väčší vplyv
- EK by mala mať max. 15 členov s hlasovacím právom, ktorých by doplnili zástupcovia ostatných členských štátov bez
oprávnenia hlasovať
- je tu zakotvená funkcia ministra zahraničných vecí EÚ /ktorá vznikne personálnym prepojením agendy súčasného
Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku – J.Solana a komisára pre vnútorné?? vonkajšie
vzťahy – Ch. Patten/
- kvalifikovaná väčšina znamená väčšinu tvorenú aspoň 50% ktoré zároveň reprezentujú aspoň 60% obyv. EÚ
- návrh európskej ústavnej zmluvy, ktorý vzišiel z Konventu a je koncipovaný ako jednotný dokument bez variantných riešení, je
východiskom pre jednanie Medzivládnej konferencie, ktorá bola zahájená v Ríme 4. októbra 2003 a jej cieľom je prejednať
doposiaľ nevyjasnené otázky /hlavne inštitúcie EÚ, ich podoba a vzájomné väzby/ a schváliť definitívny návrh novej zákl. zmluvy
- po ratifikácii 25 členských štátov by európska ústavná zmluva mohla vstúpiť do platnosti v roku 2006 alebo 2007


Rozpočet EÚ .

- EÚ sa financuje výhradne z vlastných zdrojov
- príjmy do rozpočtu: výnosy z colných poplatkov za tovar prevážaný na územie únie, odvody
z poľnohospodárskych produktov importovaných do EÚ, príspevok z príjmov z DPH z jednotlivých členských
krajín /42% zdrojov/ a príspevok z HNP /40% zdrojov/
- jednotlivé štáty prispievajú v súlade s ich platobnou schopnosťou
- výdavky z rozpočtu: necelá polovica ide do poľnohospodárstva, 1/3 do hospodárskej a sociálnej oblasti /hlavne
prostredníctvom fondov – Európsky regionálny rozvojový fond, Európsky sociálny fond,.../, 20% na vedecký
výskum, 5% na administratívu
- výdavky z rozpočtu kontroluje EP a Dvor audítorov
- predbežný rozpočet pripravuje EK, rozhodovacie právomoci má Rada EÚ a EP

Menová únia .

- znamená zavedenie jednotnej meny EURO
- výhody: jednotná mena stimuluje ekonomický rast, odstránia sa náklady spojené s výmenou jednej meny na
druhú, vzrastie menová suverenita, bude menšia byrokracia v bankách, lepší prístup na trhy, urýchlenie platieb,
prekonanie špekulačných menových praktík
- mimo menovej únie stojí VB, Dánsko, Švédsko
- EURO /skratka EUR/ začalo reálne existovať od 1.1. 1999 v podobe cenných papierov v medzinárodnom
obchode
- od 1.1. 2002 boli dané do obehu bankovky a mince

Právo EÚ .

Právne akty únie - Európsky zákon – je legislatívny akt so všeobecnou pôsobnosťou
- Európsky rámcový zákon – je legislatívny akt, ktorý je záväzný pre každý členský štát,
ktorému je určený, štáty si môžu zvoliť formu a prostriedky ich realizácie
- Európske nariadenie – je nelegislatívny akt so všeobecnou pôsobnosťou určený k realizácii
legislatívnych aktov a niektorých zvláštnych ustanovení Ústavy, môže byť buď všeobecne
záväzný, alebo môže zaväzovať jednotlivé členské štáty, ktorým je určený, štáty si môžu
zvoliť formu a prostriedky ich realizácie
- Európske rozhodnutie – je nelegislatívny akt, ktorý je záväzný v celom rozsahu buď pre
všetky alebo len pre jednotlivé štáty
- Doporučenia a stanoviská prijaté orgánmi nie sú záväzné
Legislatívne akty na návrh EK prijíma spoločne EP a ER v súlade s obvyklým normotvorným postupom
Nelegislatívne právne akty prijímajú Rada ministrov a EK, môže ich prijímať aj ECB

Právne normy - nariadenia – majú všeobecnú platnosť, platia pre všetky členské štáty
- smernice – sú záväzné pre všetky čl. štáty, ale štáty si môžu zvoliť spôsoby a metódy ich realizácie
- rozhodnutia – sú reakciou na konkrétne prípady, sú adresované jednému alebo viacerým štátom
- odporúčania – nemajú záväzný charakter
- najväčšiu silu majú zmluvy = primárne právne normy

Symboly EÚ .

- od roku 1986 používajú Európske spoločenstvá vlajku, ktorú prijala Rada Európy, s kruhom 12-tich zlatých hviezd
na modrom podklade /počet hviezd nemá nič spoločné s počtom členských krajín, predstavuje dokonalosť/
- od Rady Európy si vypožičala aj Ódu na radosť Beethovenovej 9. symfónie, ktorú používa ako hymnu
- Európsky deň je 9. mája

EÚ krajinám pripravujúcim sa na vstup poskytuje finančné prostriedky z fondov:
PHARE – rozvoj výroby, podnikania, budovanie infraštruktúry
SAPARD – rozvoj poľnohospodárskej výroby, vidieka
ISPA – životné prostredie, doprava

Povstupová pomoc
Kohézny fond – finančné projekty pre štát v oblasti životného prostredia a dopravnej infraštruktúry s investičným nákladom nad 10 mil. EUR.






Členský stát Súčasný stav od roku 2004 Členský stát Súčasný stav 1.5.-31.10.2004 od 1.11.2004
Nemecko 99 99 Nemecko 10 10 29
Veľká Británia 87 78 Veľká Británia 10 10 29
Francúzsko 87 78 Francúzsko 10 10 29
Taliansko 87 78 Taliansko 10 10 29
Španielsko 64 54 Španielsko 8 8 27
Holandsko 31 27 Holandsko 5 5 13
Grécko 25 24 Grécko 5 5 12
Belgicko 25 24 Belgicko 5 5 12
Portugalsko 25 24 Portugalsko 5 5 12
Švédsko 22 19 Švédsko 4 4 10
Rakúsko 21 18 Rakúsko 4 4 10
Dánsko 16 14 Dánsko 3 3 7
Fínsko 16 14 Fínsko 3 3 7
Írsko 15 13 Írsko 3 3 7
Luxembursko 6 6 Luxembursko 2 2 4
Poľsko 54* 54 Poľsko - 8 27
Česká republika 24* 24 Česká republika - 5 12
Maďarsko 24* 24 Maďarsko - 5 12
Slovensko 14* 14 Slovensko - 3 7
Litva 13* 13 Litva - 3 4
Lotyšsko 9* 9 Lotyšsko - 3 4
Slovinsko 7* 7 Slovinsko - 3 4
Estónsko 6* 6 Estónsko - 3 4
Cyprus 6* 6 Cyprus - 2 4
Malta 5* 5 Malta - 2 3
Celkom 626 +162* 732 Kvalifikovaná väčšina: 67/82 88/124 232/321

*Do vstupu sú nové členské státy v EP zastúpené tzv. pozorovateľmi

Pojmem Evropská rada se označují pravidelná setkání hlav států nebo vlád členských zemí Evropské unie.
Byla zřízena společným prohlášením vydaným k závěru Pařížského summitu v prosinci 1974 a poprvé se sešla v roce 1975 (10. a 11. března v Dublinu). Předtím,v letech 1961–1974, se konaly tzv. konference evropského summitu. Existence Evropské rady byla právně uznána Jednotným evropským aktem, přičemž oficiální status jí byl udělen až Smlouvou o Evropské unii.
Evropská rada se nesmí zaměňovat s Radou Evropy, která je samostatnou mezinárodní organizací, nebo s Radou Evropské unie.
Evropská rada se schází alespoň dvakrát do roka v zemi, která momentálně předsedá Radě. Zasedání se jako plnoprávný člen účastní rovněž předseda Evropské komise. Tato pravidelná setkání všech patnácti představitelů států EU se stala nedílnou součástí politického života Unie, tradicí se staly „rodinné“ fotografie zachycující atmosféru jednotlivých summitů.
Posláním Evropské rady je dávat Evropské unii podněty pro další rozvoj a určovat její všeobecné směřování. Závěry všech zasedání jsou veřejné

Předsednictví: od 1. července 1998 se střídá každých šest měsíců,
od roku 1998 v tomto poradí: RAK, NEM, FÍN, PORT, FR, ŠVE, BELG, ŠP, DÁN, GR, TAL
2004: Írsko, Nizozemsko 2005: Luxembursko, Británie 2006: Rakúsko, Fínsko

poznámka pomimo: 16.-17. mája ´03 sa konalo referendum: 93,7% občanov SR sa vyjadrilo za vstup SR do EÚ
INŠTITÚCIE EÚ .

Európska rada .

- pozostáva z 15 šéfov vlád, po rozšírení 25
- všetky európske normy prijíma Rada, bez nej nemôže rozhodnúť nikto iný
- rozhodnutia prijímajú buď jednomyseľne /pri najzávažnejších otázkach/, alebo kvalifikovanou väčšinou
- každý štát má určitý počet hlasov podľa veľkosti
- Slovensko bude mať 7 hlasov /Nem, Fr, VB, Tal 29/  menšie štáty sú zvýhodnené oproti väčším
- kvalifikovanou väčšinou je 258 hlasov  veľké štáty nemôžu odhlasovať nič bez podpory menších
- koordinuje presadzovanie záujmov a cieľov EÚ medzi jednotlivými štátmi

Európsky parlament .

- má dnes 626 poslancov, po rozšírení bude mať 732 poslancov
- voľby sa konajú každých 5 rokov končiacich sa číslicami 4 a 9 /najbližšie jún 2004/
- Slovensko bude mať 14 europoslancov /Nem 99, Fr, VB, Tal 78/  aj tu sú zvýhodnené menšie štáty
- právomocou parlamentu je spolurozhodovať s Radou o väčšine otázok
- v EP nesedia poslanci podľa štátov, ale podľa politických strán
- dnes sú v parlamente najsilnejší kresťanskí demokrati /Európska ľudová strana 232, Strana európskych
socialistov 181, liberáli 52, zelení 46,.. /
- predsedom EP je Pat Cox
- zodpovedá za legislatívu EÚ, schválenie rozpočtu a kontrolné funkcie
- miesto zasadania: Štrasburg pre mesačné plenárne zasadnutie, Brusel pre zasadnutia výborov a mimor. schôdze
- generálny sekretariát má sídlo v Luxemburgu

Európska komisia .

- dnes má 20 komisárov, po rozšírení by EK by mala mať max. 15 členov s hlasovacím právom, ktorých by
doplnili zástupcovia ostatných členských štátov bez oprávnenia hlasovať /uzniesol sa na tom Konvent/
- komisári nesmú uprednostňovať záujem „svojho“ štátu, ale záujem Európy
- komisári majú rozdelené rezorty, jeden z nich je predsedom /Romano Prodi/
- komisárom pre rozšírenie je Gűnter Verheugen /v dnešnej komisii je 5 žien/
- Komisia o ničom nerozhoduje, ale predkladá Rade návrhy noriem, ktoré pripravujú odborníci
- je iniciatívnym, výkonným a správnym orgánom EÚ

Európsky súdny dvor .

- skladá sa z 15 sudcov, po rozšírení ich 10 pribudne
- všetci sú nezávislí a nezodpovedajú sa štátu, z ktorého prišli
- úlohou súdu je porovnávať právo Únie s právom členských štátov
- vyššiu platnosť má právo Únie
- je najvyššou inštanciou práva EÚ

Európsky dvor audítorov .

- kontroluje narábanie s financiami Únie

EUROPOL .

- vznikol na základe Maastrichtskej zmluvy
- bojuje proti medzinárodnému zločinu, drogám, terorizmu
- je efektívnejší než Interpol a má viac kompetencií

Európska banka pre obnovu a rozvoj EBRD .

- vznikla 1991 v Londýne
- poskytuje pôžičky najmä na podporu prechodu k voľnej trhovej ekonomike v budúcich členských štátoch

Európska investičná banka EIB .

- sídli v Luxemburgu
- podielnikmi sú členské štáty EÚ
- poskytuje výhodné pôžičky obciam a firmám, ktoré podporujú ciele Únie najmä v oblasti budovania infraštruktúry
a ochrany životného prostredia


Výbor pre regióny .

- je poradným zborom, ktorý tiež požaduje vlastné právomoci
- hoci mnoho programov EÚ, najmä štrukturálne fondy, sa orientuje na regióny, ktoré z nich dostávajú významnú
finančnú podporu
- tento výbor zatiaľ nemá veľký vplyv

Rada Európskej únie obvykle nazývaná Rada ministrov
Iné organizácie

CEFTA (Central Europe Free Trade Association) (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode)

- bola založená v Krakove v roku 1992 ako ekonomické fórum pre krajiny V4, ktorého cieľom bolo postupne
liberalizovať vzájomné obchodné vzťahy a do roku 2001 vytvoriť oblasti voľného obchodu. Od septembra 1995
je CEFTA otvorenou organizáciou. Môže do nej vstúpiť každá krajina pod podmienkou, že je členom WTO.
Členmi sú: Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko

EZVO (Európske združenie voľného obchodu)

- Hospodárske integračné zoskupenie západoeurópskych štátov. Konštituovalo sa na základe Štokholmskej
konvencie z roku 1959. Sídli v Ženeve. Dnes má už len 4 členov ?: Nórsko, Island, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko.
Voľný obchod sa netýka poľnohospodárskych výrobkov.

G8

- skupina 7 najvyspelejších krajín sveta: USA, KAN, JAP, VB, SRN, FR, TAL + Rusko! Prvá konferencia sa konala
v roku 1975.

GATT (General Agreement on Trade and Tariffs) (Všeobecná dohoda o clách a obchode)

- vznikla v roku 1947 v Ženeve na základe podpísania multilaterálnej medzinárodnej dohody 23 štátov. Členské
štáty sú povinné uplatňovať vo vzájomnom styku rovnaké obchodné bariéry a doložku najvyšších výhod.
Základnými princípmi jej činnosti sú princípy nediskriminácie, reciprocity a liberalizácie svetového obchodu. SR
sa stala členom 16.3. 1993 (pozri WTO).

IBRD (International Bank for Reconstrucion and Development) (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj)

- (Svetová banka) Vznikla súčasne s MMF v roku 1944 na konferencii v Breton – Woods (USA). Platnosť
nadobudla v roku 1945. Sídli vo Washingtone. Je to medzinárodná úverová inštitúcia. Jej hlavným cieľom je
pomáhať členským štátom OSN pri rozvoji a štrukturálnej prestavbe ekonomík. Poskytuje dlhodobé úvery
s relatívne nízkou úrokovou mierou. Jej pridružené organizácie sú IDA, IFC. Česko-Slovensko bolo jedným
z pôvodných členov. V rokoch 1945 až 1990 nebolo členom. SR sa stala členom IBRD 16.1. 1993.

MMF = IMF (International Monetary Fund) (Medzinárodný menový fond)

- pridružená organizácia OSN založená v roku 1944, svoju činnosť začala v roku 1946. Sídli vo Washingtone.
Vykonáva dozor nad medzinárodným menovým systémom, podporuje jeho stabilitu a rozvoj. Poskytuje služby
technickej pomoci, ako aj devízové úvery na podporu platobnej bilancie. MMF má 178 členov, ktorí sa rozhodli
spolupracovať pri vytváraní stabilného systému nákupu a predaja svojich národných mien. Najvyššie postavenie
v MMF má rada guvernérov, kde sú guvernéri a ich zástupcovia zo všetkých členských štátov. Sú to ministri
financií a guvernéri národných bánk. Druhý orgán je výkonná rada. Navrhované riešenia MMF sú pre členské
štáty odporúčaniami. V roku 1954 z MMF vystúpilo bývalé Č-S, členom sa opäť stalo v roku 1990.
SR je členom od 15. 1. 1993.

OECD (Organization for Economic Cooperation and Development) (Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj)

- vznikla 1.10. 1961 prebudovaním OEEC. Cieľom OECD je dosiahnuť čo najvyšší hospodársky rast
a zamestnanosť, zvýšiť životnú úroveň v členských štátoch, finančná stabilita a rozvoj svetového obchodu.
Sídlo má v Paríži. Členmi sú väčšina hospodársky najvyspelejších štátov sveta. Slovensko sa v roku 2000 stalo
30-tym členom OECD.

SEI (Stredoeurópska iniciatíva)

- vznikla premenovaním Hexagonály po pripojení Slovinska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny (Viedeň, júl 1992).
V marci 1993 v Budapešti ako zatiaľ posledná krajina vstúpilo Macedónsko. Okrem týchto krajín sem patrí ešte
Taliansko, býv. Juhoslávia, Rakúsko, Maďarsko, ČR, SR. Cieľom tejto organizácie je ekonomická a politická
kooperácia štátov medzi Adriatickým a Baltským morom.

V 4 (Višegrádska štvorka)

- je to politické zoskupenie Maďarska, Poľska, Česka a Slovenska. Do rozdelenia ČSR to bola V3. Vznikla na
základe dohody podpísanej 15. 2. 1991 na zámku Višegrád v Maďarsku. Spoločnou deklaráciou sa štáty
zaviazali harmonizovať spoločné postupy s cieľom vstúpiť do EÚ a NATO. Neskôr však boli uzavreté iba
bilaterálne zmluvy (ČSFR – Poľsko: Krakov 1991, ČSFR – SRN: Praha 1992, SR – Maďarsko: Paríž 19. 3.
1995). Ekonomickým fórom V4 je CEFTA.

WTO (World Trade Organization)

- vznikla na základe rokovania členských štátov GATT-u v Marrákeši (15.4. 1994). Na základe podpísaných zmlúv
vznikli predpoklady na širšie otvorenie svetových trhov, následné 40-percentné zníženie colných taríf
a vytvorenie WTO. Súbor zmlúv podpísalo 124 krajín vrátane SR. Od 1.1. 1995 nahradila GATT. Sídlo má v Žen