Medzinárodné inštitúcie na ochranu ľudských práv

Úvod
Ľudské práva a základné slobody sú pevne spojené so životom každého človeka. Človek sa s nimi rodí i zomiera. Určujú jeho postavenie v spoločnosti, dotýkajú sa jeho súkromné, rodinného života, postavenia v práci. Bez zabezpečenia určitých minimálnych práv a slobôd môže človek fyzicky existovať, ale nemôže žiť skutočným dôstojným životom.

K výraznému rozvoju medzinárodnej ochrany ľudských práv došlo až po druhej svetovej vojne. Bol to prejav prirodzenej reakcie demokratickej verejnosti na hrubé porušovanie práv. Novú koncepciu ľudských práv charakterizovalo narastajúce presvedčenie, že rešpektovanie ľudských práv úzko súvisí s udržiavaním medzinárodného mieru a bezpečnosti. Štáty, ktoré doma potláčajú ľudské práva, bývajú obvykle agresívne i navonok.

Základné práva a slobody nie sú obsiahnuté iba v Ústave Slovenskej republiky (1992).


Upravujú ich tiež vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy:
1948 – Všeobecná deklarácia ľudských práv
1950 – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
1966 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach
1991 – Listina základných práv a slobôd, a.i.

Ústavné zakotvenie občianskej slobody nestačí. Musí ju doplniť inštitucionálny systém ústavných garancií. V demokratickom štáte pôsobia rôzne štátne inštitúcie, ktoré tvoria štátne orgány, štátne organizácie a neštátne inštitúcie občianskej spoločnosti, nazývané mimovládne organizácie. Ich funkcia spočíva jednak v ochrane práva a slobôd a jednak v zabezpečení iných záujmov verejnosti.

Občianska spoločnosť je protikladom spoločnosti organizovanej vo forme štátu. Organizuje sa podľa záujmov, takže organizačnými útvarmi občianskej spoločnosti sú inštitúcie, ktoré sa vytvárajú a pôsobia na základe záujmov jednotlivcov. Ide najmä o záujmy ekonomické, politické a kultúrne. Občianska spoločnosť a jej inštitúcie majú byť oddelené od štátu. Neštátne (mimovládne) neziskové organizácie vytvárajú v spoločnosti tzv. tretí sektor. Pôsobia tu organizácie orientované na humanitnú a charitatívnu činnosť, vzdelávanie a mládež, ľudské práva, rozvoj slobodných a nezávislých médií.

Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie mimovládne organizácie z medzinárodného hľadiska patria: Amnesty International, Medzinárodná komisia právnikov, International Helsinki Federation for Human Rights. K najaktívnejším vnútroštátnym mimovládnym organizáciám v SR patria: Nadácia Charty 77, Nadácia na podporu občianskych aktivít, Mierová spoločnosť v SR, Helsinské občianske zhromaždenie v SR, Slovenská únia pre mier a ľudské práva, Nadácia pre občiansku spoločnosť, Nadácia Milana Šimečku, Human a iné.

Tému medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv som si vybrala z dôvodu získania nových vedomostí a poznatkov z tejto oblasti. Problematika ma veľmi zaujala a čím viac zdrojov a informácií som získavala, tým obšírnejšie by sa dalo o nej písať. K podrobnejšiemu popisu som si vybrala tie najdôležitejšie a najznámejšie medzinárodné inštitúcie pôsobiace v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd. Na druhej strane, však, každá z organizácií tvorí celok a majú bezpochyby svoj celosvetový význam. No, rozsah práce mi nedovolil venovať sa každej z nich osobitne. Na prvých stranách môjho referátu uvádzam zoznam všetkých medzinárodných inštitúcií a organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou ľudských práv, na ďalších stranách sa Vám pokúsim bližšie popísať význam a činnosť jednotlivých organizácií, pôsobiacich celosvetovo i v rámci Európy.

Medzinárodné inštitúcie a organizácie na ochranu ľudských práv

V rámci sveta:
Organizácia spojených národov (OSN) Vysoký komisár OSN pre ľudské práva (UNHCHR) Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR) UNICEF Detský fond Spojených národov UNESCO Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru Úrad Spojených národov pre drogy a zločiny (UNODC) Rozvojový program Spojených národov (UNDP)
Orgány, ktoré vznikli na základe Charty Spojených národov:
Komisia pre ľudské práva OSN Subkomisia pre podporu a ochranu ľudských právOrgány, ktoré vznikli na základe medzinárodných dohovorov o ľudských právach: Výbor pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva Výbor pre elimináciu rasovej diskriminácie Výbor pre elimináciu diskriminácie žien Výbor proti mučeniu Výbor pre práva dieťaťa Výbor pre práva zamestnancov-migrantov
Medzinárodné súdy:
Medzinárodný súdny dvor v Haagu Medzinárodný trestný súd v Haagu Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu
V rámci Európy:
RADA EURÓPY (RE) Generálne riaditeľstvo pre ľudské práva (DGII) Európsky súd pre ľudské práva Európsky súdny dvor Komisár pre ľudské práva Európska sociálna charta Európsky výbor pre ľudské práva (ECSR) Európsky výbor pre bránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, ponižovaniu alebo trestaniu Sekretariát RE Rámcového dohovoru pre ochranu národnostných menšín Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) Správny výbor pre rovnoprávnosť žien a mužov Ochrana slobody tlače Boj proti obchodovaniu s ľuďmi
V rámci Európskej únie:
Európsky parlament Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví Výbor pre zahraničné veci – subvýbor pre ľudské práva Európsky ombudsman Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE) Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Európske monitorovacie centrum rasizmu a xenofóbie (EUMC) Organizácia amerických štátov (OAS) Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) Európske centrum pre práva Rómov Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva Amnesty International Medzinárodný výbor červeného kríža Hliadka ľudských práv Medzinárodná federácia pre ľudské práva
Organizácia spojených národov (OSN)
OSN vznikla 24. 01.1945 v San Franciscu, mala 51 zakladajúcich členov, medzi ne patrilo aj Československo. Jej cieľom je bojovať za ľudské práva, zabezpečiť mier, hospodársku, sociálnu, kultúrnu a humanitnú spoluprácu vo svete. Sídli v New Yorku, no orgány OSN sa

nachádzajú po celom svete. Má viacero oficiálnych jazykov: angličtina, ruština, francúzština, španielčina, čínština, arabčina. OSN je organizáciou takmer všetkých štátov, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte.

Je to záväzok zničiť vojnu, prehlbovať ľudské práva, rozvíjať sociálny pokrok a priateľské vzťahy medzi národmi a používať túto organizáciu ako stredisko pre sledovanie svojich krokov.

Najvyšší predstaviteľ:

Generálny tajomník Kofi A. Annan z Ghany (od 1.1.1997)
Počet členských krajín: 191
Vstup SR: 19. január 1993
Výška členského príspevku SR: 485 490 USD

Členom OSN sa môže stať každý štát, ktorý prijme záväzky obsiahnuté v Charte. O prijatí nového člena rozhoduje Valné zhromaždenie na odporúčanie Rady bezpečnosti. Najdôležitejšími dokumentmi OSN sú:

Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd

Medzinárodná Charta OSN
Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd bola prijatá v roku 1948 Valným zhromaždením OSN. V roku 1966 boli k tejto deklarácii pridané dva pakty: Pakt občianskych a politických práv a Pakt ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv.

Charta OSN je základný dokument OSN, ktorý vytyčuje ideály a ciele tejto organizácie.

Ciele OSN :
Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť a predchádzať ohrozeniu mieru, odstrániť jeho ohrozenie a potlačiť každý útočný čin alebo iné porušenie mieru. Ďalej mierovými prostriedkami uskutočňovať úpravu alebo riešenie situácií, ktoré by mohli viesť k jeho narušeniu.

Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčovania národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru.

Medzinárodnou spoluprácou riešiť hospodárske, kultúrne, sociálne alebo humanitné problémy a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám bez rozdielu veku, rasy, náboženstva...

Byť strediskom, ktoré by uvádzalo do súladu úsilia národov pri dosahovaní týchto spoločných cieľov.

Zásady OSN:
Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.

Všetci členovia OSN plnia svedomite záväzky, ktoré prevzali podľa tejto Charty, aby tak zabezpečili všetkým práva a výhody vyplývajúce z členstva.

Všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť.

Všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj iných spôsobov, ktoré sú v rozpore s cieľmi OSN.

Všetci členovia poskytnú OSN všemožnú pomoc pri každej akcii, ktorú urobí v súhlase s ustanoveniami Charty, a vystríhajú sa poskytovať pomoc ktorémukoľvek štátu, proti ktorému robí OSN preventívnu alebo donucovaciu akciu.

OSN dbá, aby i štáty, ktoré nie sú jej členmi, konali podľa týchto zásad, ak to je potrebné pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

Nijaké ustanovenie Charty nedáva OSN právo zasahovať do vecí, ktoré patria do vnútornej právomoci štátov.

Členstvo v OSN je otvorené všetkým mierumilovným štátom, ktoré akceptujú záväzky obsiahnuté v Charte, a sú ochotné a spôsobilé tieto záväzky plniť.

Štáty prijíma za členov Valné zhromaždenie OSN na základe odporúčania Bezpečnostnej rady.

Hlavné orgány OSN :
Valné zhromaždenie
Bezpečnostná rada
Hospodárska a sociálna rada
Poručenská rada
Medzinárodný súdny dvor Sekretariát
Všetky sídlia v New Yorku, iba Medzinárodný súdny dvor, má sídlo v Haagu.

Valné zhromaždenie sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov, každý má jeden hlas. Rozhodnutia o dôležitých otázkach sa schvaľujú dvojtretinovou väčšinou, rozhodnutia o bežných otázkach sa prijímajú prostou väčšinou.

Funkcia predsedu Valného zhromaždenia sa každý rok obsadzuje z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinsko-americkej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.

Valné zhromaždenie má právo rokovať a prijímať odporúčania vo všetkých otázkach, ktoré patria do rámca Charty. Dostáva správy od všetkých ostatných orgánov, prijíma nových členov, schvaľuje rozpočet a určuje pomernú výšku príspevkov členských štátov, volí nestálych členov Bezpečnostnej rady, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady. Spoločne s Bezpečnostnou radou volí sudcov Medzi- národného súdneho dvora a na odporúčanie Bezpečnostnej rady menuje generálneho tajomníka. Zaoberá sa najmä otázkami zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti, otázkami odzbrojenia, medzinárodnej politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, výchovnej a zdravotníckej spolupráce, otázkami uplatňovania ľudských práv a slobôd pre všetkých.

Bezpečnostná rada je orgánom OSN, ktorý má hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Má 15 členov: 5 stálych členov Čínu, Francúzsko, Ruskú federáciu, Veľkú Britániu USA a 10 nestálych členov volených na dvojročné funkčné obdobie.

Každý člen Bezpečnostnej rady má jeden hlas. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov, pričom žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti. Vykonáva poručenské funkcie OSN, odporúča prijatie nových členov OSN i vymenovanie Generálneho tajomníka a spolu s Valným zhromaždením volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora. Pracuje nepretržite, predstaviteľ každého jej člena musí byť stále prítomný v sídle OSN. Členský štát, ktorý trvalo porušuje zásady Charty OSN, môže Valné zhromaždenie na základe odporúčania Bezpečnostnej rady z OSN vylúčiť.

Hospodárska a sociálna rada je orgán pre koordináciu hospodárskej a sociálnej činnosti OSN a pridružených odborných organizácií a inštitúcií. Rada má 54 členov. Slúži ako fórum diskusií o medzinárodných hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, výchovných a zdravotníckych otázkach. Vypracúva odporúčania a štúdie na ich riešenie zvoláva medzinárodné konferencie, pripravuje pre Valné zhromaždenie návrhy zmlúv, poskytuje služby členským štátom OSN, vedie konzultácie s príslušnými mimovládnymi organizáciami o otázkach, ktorými sa zaoberá Hospodárska a sociálna rada. Pôvodnou úlohou Poručenskej rady bolo vykonávať správu poručenských území a bývalých kolónií, no v súčasnosti existujú návrhy na jej zrušenie alebo reformu.

Predstavitelia SR vo významných funkciách OSN v súčasnosti:
Brigita Schmögnerová, výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej Komisie

Peter Tomka, člen Komisie OSN pre medzinárodné právo, predseda Ad Hoc výboru OSN pre medzinárodný dohovor proti reprodukčnému klonovaniu.

Od svojho vzniku v januári 1993 sme sa doteraz celkove zúčastnili na 14-tich mierových misiách OSN. Potvrdením serióznosti záujmu a dlhodobej angažovanosti Slovenska na pôde OSN je i naša kandidatúra na miesto nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2006- 2007. Vzhľadom na časté regionálne konflikty a nezhody, ostávajú mierové operácie najviditeľnejšou súčasťou jej aktivít. Angažuje sa aj v oblasti ochrany životného prostredia, napríklad Konferencia OSN o životnom prostredí v Rio de Janiero 1992 a v Johanesburgu 2002, dohody o biodiverzite a zmene podnebia.

Prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu (IAEA) vykonáva OSN dozor nad jadrovými elektrárňami v 90 krajinách, aby zabránila zneužívaniu nukleárneho materiálu na vojenské účely. Poskytuje humanitárnu pomoc obetiam ozbrojených konfliktov.

UNESCO
UNESCO (Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru) prispieva k rozvoju medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, komunikácie a informatiky. Podporuje nezávislú tlač a rozvoj komunikačných systémov. V 81 krajinách sveta, v rátane Grécka, Egyptu, Talianska, Indonézie a Kambodže sa pričinila o ochranu kultúrnych pamiatok. Výsledkom snaženia UNESCO bolo prijatie medzinárodných dohovorov na ochranu kultúrneho dedičstva.


UNICEF v roku 1990 prispel k prijatiu Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý sa stal súčasťou medzinárodného verejného práva. Priamym prispením OSN v súčasnosti 60 % dospelých osôb v rozvojových krajinách vie čítať a písať a 90 % detí v týchto krajinách navštevuje školu. Vzdelávacie programy pre ženy v rozvojových krajinách prispeli k zvýšeniu miery ich gramotnosti z 36 % v roku 1970 na 72 % v roku 2000. V roku 2001 získali spoločne OSN a jej generálny tajomník Kofi Annan (Ghana) Nobelovu cenu mieru za príspevok k riešeniu zásadných ekonomických, sociálnych, ekologických a bezpečnostných problémov súčasného sveta.

UNICEF
UNICEF je detský fond OSN, ktorý vznikol 11.12.1946 a sídli v New Yorku. Je pod záštitou OSN a pôsobí v krajinách, ktoré sú jej členmi. Pomáha deťom vo viac ako 161 krajinách. Hlavnými cieľmi sú lepšia starostlivosť o zdravie a výživu, nezávadná voda a primeraná hygiena, kvalitné základné vzdelanie. Svoju činnosť financuje z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín a nevládnych organizácií. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF.


Činnosť celej organizácie je riadená Výkonnou radou, ktorá je zložená z 36 volených zástupcov z jednotlivých oblastí sveta, a to na obdobie 3 rokov. Súčasnou výkonnou riaditeľskou je pani Carol Bellamy (USA). Organizačnú štruktúru UNICEF tvorí 8 regionálnych úradov, určených pre riadenie činnosti UNICEF v jednotlivých oblastiach sveta, 37 Národných výborov pre UNICEF a 127 kancelárii pre prácu v rozvojových a priemyselne menej vyspelých krajín.

Na 44. Valnom zhromaždení OSN 20. 11. 1989 sa rozhodlo vypracovať Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť k 2. 9. 1990.

Deklarácia práv dieťaťa obsahuje desať zásad:
Nerobiť žiadnu výnimku medzi deťmi, ktorým má byť ochrana ich práv poskytnutá.

Dbať na záujmy normálneho, zdravého fyzického i duševného vývoja všetkých detí.

Pre každé dieťa zaručiť meno a národnosť.

Každému dieťaťu poskytnúť právo na zdravotnú opateru a ochranu vrátane starostlivosti o jeho matku už v tehotenstve.

Zdravotne postihnutým deťom zaručiť osobitnú starostlivosť a výchovu.

Deťom bez plnej rodičovskej starostlivosti poskytnúť rovnocennú štátnu starostlivosť.

Každému dieťaťu zaručiť bezplatnú výchovu a povinné základné vzdelanie tak, aby sa stalo užitočným členom spoločnosti.

Všetky deti bez rozdielu uprednostňovať pri ochrane a pomoci v každej potrebnej situácii.

Uchrániť deti pred každou krutosťou, vykorisťovaním či zanedbávaním i pred zamestnávaním, pokiaľ nedosiahli primeraný vek.

Žiadne dieťa nesmie byť diskriminované pre svoju rasu, náboženstvo, pohlavie alebo iné odlišnosti od iných a všetky deti musia byť vychovávané v duchu porozumenia, priateľstva a mieru medzi národmi.

Vzhľadom na časté regionálne konflikty a nezhody, ostávajú mierové operácie najviditeľnejšou súčasťou jej aktivít. Vysiela mierové a pozorovateľské misie do jednotlivých regiónov sveta a zjednáva mierové riešenie konfliktov. UNICEF sa podieľa na pomoci proti šíreniu AIDS/HIV vo viac ako 20 zemiach, a to aplikovaním sociálnych programov – cez vzdelávanie, každodennú starostlivosť a ďalšiu podporu deťom a ženám. Šíreniu infekčných chorôb UNICEF predchádza pomocou programov, zameraných na čistotu vody a dostatočnú hygienu.

Výraznými zástancami Celosvetového hnutia sú významné svetové osobnosti z oblasti politikov, hercov a športovcov (napr. Mandela s manželkou, M. Douglas, S. Sarandon), podporujú ich milióny ľudí z celého sveta.

Medzinárodný súdny dvor v Haagu
Prvým celosvetovým súdom sa stal Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti ustanovený na základe Paktu SN, sídlil v Haagu v rokoch 1927 – 1940. Dnes je ním MSD v Haagu zriadený po 2. sv. vojne ako jeden z hlavných orgánov OSN. Bol ustanovený podľa charty OSN ako hlavný súdny orgán OSN. Účastníkmi štatútu sú všetky členské štáty OSN, avšak štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami sa môžu stať účastníkmi štatútu po prehlásení, že súhlasia s právomocou dvora a že budú jeho rozhodnutia pokladať za záväzné.

Zloženie súdneho dvora: 15 sudcov vyberaných z osôb vysokej morálnej úrovne, odborne spôsobilých, schopných zastávať najvyššie súdne funkcie vo svojich krajinách alebo uznávaných znalcov MPV, v zbore môže byť zastúpený len jeden príslušník toho istého štátu. Funkčné obdobie trvá 9 rokov, obnoviteľne, každé 3 roky sa volia 5 sudcovia, čím je zachovaná kontinuita dvora, pričom majú byť zastúpené všetky právne systémy a všetky formy civilizácie.

Sudcovia sú nezávislí, nesmú prijímať rozkazy, musia vykonávať svoju funkciu svedomite a nestranne. Funkcia je nezlučiteľná s inou funkciou. Súd zasadá v pléne, kvórum tvorí 9 sudcov, volí na 3 roky predsedu a podpredsedu. Pre určité spory môžu byť menované aj senáty, najmenej trojčlenné (dopravné). Každý rok je zriadený 5-členný senát, ktorý na žiadosť sporových strán rozhoduje spory v skrátenom konaní.

Rada Európy
Rada Európy je najstaršia európska politická organizácia, založená 5. mája 1949 pre medzivládnu a medziparlamentnú spoluprácu 41 členských strán. Je spoločenstvom krajín vyznávajúcich rovnaké hodnoty, ktoré sú zakotvené v štatúte organizácie: pluralitná demokracia, ľudské práva, právny štát. Pôsobí vo všetkých oblastiach, s výnimkou obrany a hospodárskej integrácie. Sídlo má v Štrasburgu (Francúzsko). Jeden z hlavných cieľov je ochraňovať ľudské práva a posilňovať pluralitnú demokraciu.

Základným dokumentom tejto organizácie je Dohoda o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za dobu svojej existencie sa stala najprepracovanejšou a najúčinnejšou zmluvou a o ľudských právach na svete.

Na rozdiel od všetkých ostatných dohôd a deklarácií o ľudských právach, disponuje Rada Európy ochranným mechanizmom, ktorý umožňuje prešetrenie priestupkov proti ľudským právam a zjednanie nápravy alebo odškodnenie. Za uvedeným účelom boli vytvorené nasledovné orgány:

Európska komisia
Európsky súd
Výbor ministrov sídliaci vo franc. meste Štrasburg

Ochranný mechanizmus môže byť použitý proti ktorémukoľvek signatárskemu štátu. Umožňuje jednotlivým členským štátom vzniesť žalobu proti inému štátu, či jednotlivcovi proti členskému štátu.

Európsky ombudsman
Inštitúcia Európskeho ombudsmana bola zriadená na základe Maastrichtskej dohody z roku 1992. V roku 1995 zvolil Európsky parlament prvého Európskeho ombudsmana – pána Jacoba Södermana, bývalého ombudsmana a ministra spravodlivosti Fínska. Do tohoto postu bol vymenovaný aj na nasledujúce obdobie v r.´99.

Európsky ombudsman koná ako sprostredkovateľ medzi občanmi EÚ a jej orgánmi, vyšetruje prípady zlej správy v inštitúciách a orgánoch Eur. spoločenstva, ako napríklad Európskej komisii, v Rade EÚ a v EP, a referuje o nich. Pod jeho jurisdikciu nepatria vzhľadom na svoju nestrannú úlohu len Súdny dvor a Súd prvej inštancie. Je menovaný parlamentom z návrhov jednotlivých členských štátov, na obdobie 5 rokov. Pri výkone tejto funkcie nemôže vykonávať inú profesionálnu činnosť, platenú či neplatenú, jeho postavenie môže upravovať EP po stanovisku EK so súhlasom RE, každoročne predkladá správu o svojich šetreniach EP.

Ombudsman obyčajne koná vyšetrovanie na základe sťažností, avšak môže ho zahájiť aj z vlastnej iniciatívy. Ombudsman má pri vyšetrovaní veľké právomoci. Inštitúcie a orgány Spoločenstva sú povinné poskytnúť mu požadované informácie a sprístupniť mu príslušné dokumenty. Členské štáty mu taktiež musia poskytnúť informácie, ktoré môžu pomôcť pri objasňovaní prípadov zlej správy inštitúcií a orgánov Spoločenstva.

Amnesty International (AI)
- vznikla koncom roka 1961. Bola založená s myšlienkou o základných ľudských právach, ktoré presahujú národné, kultúrne, náboženské a ideologické hranice. Pracuje na zabezpečení urýchlených a spravodlivých súdnych procesoch pre všetkých väzňov, na ukončení mučenia a popráv a stará sa o prepustenie väzňov svedomia. (Väzni svedomia, ako ich definuje Amnesty International sú ľudia uväznení výhradne za svoje politické alebo náboženské presvedčenie, pohlavie, rasu alebo etnický pôvod, ktorí nikdy nepoužili násilie ani sa za násilie nevyslovovali.)

Základ mandátu Amnesty International tvorí Všeobecná deklarácia ľudských práv.
Amnesty International pracuje v prospech jednotlivcov a nie aby zmenila politický systém. Má aktívnych členov na celom svete. Hnutie je otvorené každému, kto súhlasí s jeho cieľmi a odráža sa v ňom široká škála názorov členov, ktorí prichádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev a sú vedení k tomu, aby sa čo najviac podieľali na všestrannej činnosti AI. Väčšina pôvodných princípov zostala nezmenená, hoci sa organizácia rozrástla na viac ako milión členov a podporovateľov vo viac ako 150 krajinách a samosprávnych územiach sveta.

AI je efektívna vďaka svojej precíznosti a nestrannosti. Práve preto prikladá mimoriadny význam objektívnemu a presnému získavania faktov. Jej činnosť sa opiera o dôkladné prešetrenie všetkých prípadov údajného porušovania ľudských práv. Medzinárodný sekretariát v Londýne (kde pracuje 260 zamestnancov asi 40 národností) má študijné oddelenie, ktoré zbiera a analyzuje informácie z najrôznejších zdrojov. Patria k nim stovky novín a časopisov, vládne bulletiny, prepisy rozhlasových vysielaní, správa právnikov a humanitárnych organizácii a listy väzňov a ich rodín. Amnesty International preberá plnú zodpovednosť za správy, ktoré publikuje.

Jej spoľahlivosť je viazaná nezávislosťou od všetkých vlád, politických alebo náboženských sekcii a ekonomických záujmov.

Organizácia sa snaží poskytnúť väzňom, ktorých prípadu sa ujala, skutočne praktickú pomoc. Dôležitá je medzinárodná publicita ich situácie, rovnako i neustály prúd protestných listov a apelov. Oficiálne delegácie Amnesty International často navštevujú väzňov a niekedy sa návštev zúčastňujú i lekári, ktorí vyšetrujú obete mučenia. Lekárske skupiny Amnesty International pomáhajú zlepšiť lekársku starostlivosť pre väzňov a po prepustení im poskytujú nezávislé lekárske ošetrenie a možnosť rekonvalescencie.

Amnesty International nikdy nepožaduje peniaze za prepustenie väzňa. Prepustenie je výsledok viacerých faktorov, v ktorých veľkú časť zohráva činnosť (často riskantná) rodín a priateľov.

Dnes má Amnesty International viac ako 1.000.000 členov, prispievateľov a pravidelných darcov vo viac ako 160 krajinách a územiach. Nervovým centrom organizácie je Medzinárodný sekretariát v Londýne s viac ako 320 stálymi zamestnancami a 95 dobrovoľníkmi z viac ako 50 krajín. Generálnym tajomníkom je Pierre Sané. Prácu Amnesty International riadi deväťčlenný Medzinárodný výkonný výbor (IEC). Pozostáva z ôsmich dobrovoľných členov, ktorých každé dva roky volí Medzinárodná rada, a jedného voleného zástupcu zamestnancov Medzinárodného sekretariátu.

Mandát Amnesty International smeruje k rozšíreniu rešpektovania ľudských práv, vytýčených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, vo všetkých krajinách sveta. Pri napĺňaní tohto cieľa Amnesty International podporuje rozširovanie povedomia o všetkých ľudských právach a ich poznanie, a zároveň sa venuje aktívnej kampani proti porušovaniu určitých občianskych a politických práv. Počas uplynulej dekády si aktivisti AI začali čoraz viacej uvedomovať, že celosvetový boj proti porušovaniu ľudských práv môže posilniť kombinácia s energetickými preventívnymi programami, napr. programy výchovy k ľudským právam (HRE) alebo programy zvyšovania povedomia o ľud.právach (HRA).

Cieľom výchovy k ľudským právam je pomôcť ľudom pochopiť význam ľudských práv a sprostredkovať im vedomosti, postoje a zručnosti, potrebné k presadzovaniu a ochrane týchto práv.

Amnesty International má špecializované siete - skupiny lekárov, právnikov a iných - ktorí využívajú svoju odbornosť pri kampani za obete porušovania ľudských práv.


Vysoký komisár OSN pre utečencov
Všetky druhy právnej a sociálnej ochrany tvoria “národnú ochranu”, ktorú by mala vláda svojim občanom poskytovať, či sa už nachádzajú na území štátu alebo v zahraničí. Preto bolo potrebné vytvoriť špeciálne normy pre utečencov, ktorí pri pozbavení akejkoľvek formy národnej ochrany nemôžu využívať štandardné normy medzinárodného práva určeného osobám mimo krajín pôvodu.

Vznikom OSN sa zriadila v roku 1947 nová inštitúcia, Medzinárodná organizácia pre utečencov (IRO). Mandát IRO spočíval v ochrane existujúcich skupín utečencov, podobne ako tiež v ochrane novej skupiny takmer 1,2 miliónov utečencov roztrúsených po celom svete v dôsledku druhej svetovej vojny.

Pôvodne bola hlavným cieľom IRO repatriácia, ale politické napätie, ktoré sa začalo studenou vojnou, tieto plány zmenilo. Hľadané riešenia sa naklonili skôr k presídleniu ľudí, ktorí mali “legitímny dôvod”, pre ktorý sa nechceli vrátiť do svojej vlasti. Medzi tieto dôvody patrilo: prenasledovanie alebo strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti alebo politických názorov.

Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) nahradil IRO v roku 1951. Mandát UNHCR jasne stanovuje, že hlavným dôvodom existencie tejto novej organizácie je medzinárodná ochrana utečencov. Štatút UNHCR, prijatý rezolúciou Valného zhromaždenia v r. 1950, definoval hlavné princípy zodpovednosti Vysokého komisariátu, z ktorých najdôležitejšími sú: poskytovanie medzinárodnej ochrany a hľadanie trvalých riešení problémov utečencov.

Konvencia o právnom postavení utečencov z r. 1951 bola vypracovaná súčasne so štatútom UNHCR. Má právnu silu zákona a predstavuje dôležitý krok v medzinárodnom utečeneckom práve. Stanovila všeobecnú definíciu “utečenca”, ktorá sa už nevzťahuje len na špecifické národnostné skupiny.

Utečencom je akákoľvek osoba, ktorá sa nachádza mimo svojej vlasti a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z dôvodov rasových, náboženských alebo národnostných alebo z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania politických názor a ktorá je neschopná, alebo odmieta ochranu svojej vlasti, alebo sa tam nemôže vrátiť zo strachu pred prenasledovaním. Nikto nesmie byť vrátený proti svojej vôli do krajiny, kde mu hrozí prenasledovanie.

V roku 1967 bol prijatý Protokol, známy ako tzv. New Yorský, ktorý zrušil časové obmedzenie pohybu utečencov, a tým poskytol Konvencii univerzálnu pôsobnosť. V júni 1993 už 111 krajín podpísalo Konvenciu z roku 1951 a Protokol z roku 1967, sedem ďalších podpísalo iba jeden z uvedených dokumentov.

V roku 1963 sa Organizácia africkej jednoty (OAU) rozhodla, že vzhľadom k špecifikám situácie v Afrike je potrebné vypracovať Regionálnu konvenciu o utečencoch. OAU rozšírila definíciu utečenca na osobu nútenú opustiť krajinu pôvodu nielen z dôvodu prenasledovania, ale tiež “z dôvodov agresie, vonkajšej okupácie, cudzej nadvlády alebo v prípade vážneho narušenia spoločenského poriadku v časti krajiny alebo v celej krajine pôvodu”. V krajinách Strednej Ameriky, vrátane s Mexikom a Panamou, bola v r. 1984 definícia utečenca rozšírená o prípady “hromadného porušovania ľudských práv”.

Pozmenenie definície pojmu utečenec tak, aby zodpovedalo regionálnym potrebám, prinieslo pružnosť medzinárodných aktivít v prospech ľudí v exile. Ostáva však nevýhoda v tom, že osoba priznaná ako utečenec v jednej krajine alebo oblasti nemusí byť automaticky utečencom inde.

Medzinárodné spoločenstvo neustále pokračuje v hľadaní spôsobov, ako pomôcť osobám, ktoré sa nemôžu spoliehať na ochranu zo strany svojej vlasti. Dnes sa už pravdepodobne nebude vyžadovať, aby tieto osoby najskôr prekročili štátne hranice, než sa im dostane pomoci. Aj keď ide o krok vpred, je dôležité, aby v tomto procese neutrpeli kľúčové princípy systému medzinárodnej ochrany utečencov.

Záver
Ľudia sa rodia úplne rovní, niet medzi nimi rozdielu. Odňatím práv sa mení podstata človeka, môže dôjsť až k jeho zániku. To je dôvod prečo sú práva a slobody neodňateľné. Prioritné miesto v spoločnosti má jednotlivec. Veď štát vzniká len z rozhodnutia jednotlivcov spravovať niektoré veci spoločne. Úlohu realizovať záujmy jednotlivcov majú neštátne neziskové organizácie. Okrem iného sú orientované na ochranu ľudských práv a slobôd. Na zabezpečenie ľudských práv nestačí právo. Právo demokratickej spoločnosti bez právnej a politickej kultúry veľa nezmôže. Dôležitá je aj efektívnosť právneho systému a každej právnej normy, zabezpečovaná zo strany štátu najmä možnosťou donútenia v prípadoch nerešpektovania práva.

V spojitosti s tým majú dôležitý význam štátne inštitúcie zabezpečujúce úlohy ochrany práva, garancií práva a slobôd občanov. Garantovanie základných ľudských práv a slobôd je jedným zo základných znakov demokracie.

Žiaľ, napriek snahám medzinárodných organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv, stále možno pozorovať znaky porušovania základných ľudských práv a slobôd, a to vo forme rasizmu, diskriminácie určitej rasy, náboženstva či pohlavia. Preto každý krok, čo i len ten najmenší, smerujúci dopredu, znamená krok smerom k lepšiemu životu samotného človeka a tým aj celého ľudstva. Je iba na nás, ľuďoch, akú cestu si vyberieme.

Na záver mojej práce uvediem krásnu myšlienku, ktorá vo v mne zanechala dojem, že by sa mohla stať návodom, ako žiť, pre nás všetkých:

“Moc nie je daná človeku, aby utláčal slabého, lež aby ho podporoval a pomáhal mu.”