MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY

Medzinárodné vzťahy
-zahŕňajú sféru existujúcich vzájomných medzištátnych vzťahov /vzťahy medzi štátmi a skupinami štátov/ ako aj vzťahy presahujúce rámec jednotlivých štátov, t.j. vzťahy medzi národmi, medzi jednotlivými územnými kultúrami, spoločnosťami a ich inštitúciami.
-sú rozsiahlym komplexom kontaktov, konfliktov a väzieb medzi teritoriálne oddelenými skupinami ľudí.
-vedný odbor "medzinárodné vzťahy" vznikol až v 20-tych rokoch 20. stor. a jeho formovanie ako samostatnej vednej disciplíny nie je dodnes ukončený; jeho jadrom /predmetom/ sú politické vzťahy medzi štátmi.
-hlavnými subjektami MV sú jednotlivé štáty, ktoré sa zároveň stávajú objektami pôsobenia iných štátov a tak medzi nimi vznikajú rôzne väzby.Vznikajú dvojstranné /bilaterálne/ alebo mnohostranné /multilaterálne/ zväzky,veľmi často vyjadrené zmluvami. Majú rôzny počet účastníkov, rôzny obsah i formy.
-predstavujú medzinárodné dianie dané jednak zahranično-politickými aktivitami jednotlivých štátov, ako aj činnosťou medzinárodných a nadnárodných inštitúcií, organizácií. Výsledkom je vytvorenie určitých regionálnych situácií, ale i celkovej svetovej konštelácie, ktorá má svoju logiku a samopohyb a pôsobí spätne na politické možnosti alebo vývoj jednotlivých štátov.

Etapy vývoja medzinárodných vzťahov
1. Westfálsky mier po tridsaťročnej vojne /1618-1648/.
2. Viedenský kongres po napoleónskych vojnách v r. 1815. Obdobie rokov 1815-1914 sa nazýva obdobím "európskeho koncertu", keď rovnováhu určovalo 5 hlavných mocností GB, F, Rusko, N, Rakúsko-Uhorsko.
3.Vznik bipolárneho rozdelenia sveta po I. a najmä po II. svet. vojne. Svet sa rozdelil na dva nepriateľské bloky, socializmus - kapitalizmus. Východ - Západ, ktoré trvalo až do konca 80-tych rokov.
4. Rozpad bipolárneho rozdelenia sveta koncom 80-tych rokov a utváranie novej strategicko-politickej rovnováhy.

Teórie medzinárodných vzťahov
-existuje veľké množstvo vzájomne sa doplňujúcich, ale i vylučujúcich sa teórii.
-Ich obsahom sú vysvetlenia podstaty a charakter medz. vzťahov.
-odlišujú sa svojím obsahom, rozsahom, vedeckosťou i analytickou hodnotou, svojimi autormi i dobou svojho vzniku.

Idealizmus - je zmesou názorov a návodov na to, ako usporiadať medz. vzťahy ideálnym spôsobom, t.j. tak, aby bol zaistený mier a spolupráca medzi národmi. V idealistickom chápaní je človek buď vo svojej podstate dobrý alebo aspoň chopný konať dobro. Charakteristické pre idealistov sú reformátorský zápal, dobrá vôľa, viera v ľudský potenciál. Významnou postavou moderného idealizmu bol Woodrow Wilson, am. politik a historik, prezident USA v rokoch 1913-21. Wilsonova predstava mierovej budúcnosti spočívala v slobode, demokracii, práve, sebaurčení národov, čestnej a otvorenej politike. Formálne bola stelesnená v projekte Spoločnosti národov. Medzi jeho zástancov patril i Tomáš Garyk Masaryk.

Realizmus - je poznanie a popis reálnych medzinárodných vzťahov, t.j. takých, aké by mali byť. Je protikladom idealizmu. Realisti kladú dôraz na štát ako tvorcu politiky, hl. a rozhodujúceho aktéra medz. vzťahov. Ostatní aktéri - najmä medz. organizácie - hrajú len vedľajšiu úlohu, závislu od politiky najsilnejších štátov. Štáty sú medzi sebou v medziištátnych, t.j. politických vzťahoch. Politika štátu je v prvom rade rozhodovanie o vojne a mieri, jeho hl. nástrojmi sú diplomacia a vojenská moc. S ich pomocou robí štát "vysokú" zahraničnú politiku, ktorá zabezpečuje jeho prežitie a posilnenie. "Nízka" politika zahŕňa ekonomické a ostatné záležitosti. Vysoká politika je voči nízkej v trvale dominantnom postavení. Medz. vzťahy sú značne konfliktné, čo realisti vysveľujú dvojakým spôsobom. Pre jedných je východiskom túžba po moci, ktorú považujú za ľudskú prirodzenosť a celá politika je podľa nich bojom o moc, pričom túžba tvorí základ štátneho záujmu. Pre druhých sú východiskom zákony džungle ovládajúce medz. spoločenstvo. Vychádzajú z empirického pozorovania medz. spoločenstva, ktoré sa podľa nich vyznačuje neorganizovanosťou a chaotičnosťou. Suverénne štáty nepodliehajú jednej centrálnej moci a použitie sily vo vzájomných sporoch považujú za legálne a legitímne. Centrom realizmu sa stali USA. Predstavitelia: angličan Edward Carr, otec moderného realizmu Niebuhr, najvýznamnejší Hans J. Morgenthau.

Marxizmus - zhoduje sa s realizmom /snaha o komplexné vysvetlenie skutočnosti, s dôrazom na konfliktný charakter medz. vzťahov/, ale i s idealizmom /túžba zmeniť svet, viera v pokrok, celosvetova platnosť jeho záverov/. Zkladateľmi marxistickej teórie boli K. Marx a F. Engeles. Špecifikom marxizmu je sociálno-ekonomické chápanie medz. skutočnosti. Marxizmus je ekonomické vyjadrenie všetkých spoločenských javov vrátane politiky. Svet nedelí v prvom rade na štáty, ale na svetovú buržoáziu s proletariát, na vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Základom dynamiky medz. vzťahov je triedny boj vo svetovom meradle. Cieľovým stavom je komunizmus, spoločnosť bez sociálnych rozdielov. Za prínos marxizmu do teórie medz. vzťahov sa považuje len teória imperializmu /V.I.Lenin/.

Nové smery - predstavovali niekoľko pokusov o nový teoretický pohľad na medz. vzťahy v 60-tych rokoch. Vývojovo predstavujú reakciu na dlhú hegemóniu realizmu v medz. vzťahoch. Majú spoločné to, že štátu odnímajú jeho dominantnú úlohu a snažia sa ho podriadiť určitým ekonomickým, sociologickým alebo systémovým závislostiam.

Transnacionalizmus - predstavuje teor. prístupy, ktoré odmietajú realistické zdôrazňovanie úlohy štátu a jeho moci a sústreďujú svoju pozornosť na všetkých neštátnych, teda transnacionálnych aktérov, počínajúc jednotlivcami, cez cirkvi a politické strany až po nadnárodné monopoly a medzinárodné organizácie. Faktormi sú ekonomické, obchodné, sociálne a iné okolnosti medzi. styku. Najvýznamnejší predstavitelia sú profesori Harvardovej univerzity Robet Keohane a Joseph Nye.

Behaviorizmus - predstavuje teóriu, ktorá sa usiluje o pozitivisticky presný a objektívny popis javov medzinárodnej scény. Cieľom je pozorovať správanie, t.j. viditeľné reakcie ľudí na podnety a vplyv okolitého sveta. Usilujú sa o čo najväčšie priblíženie spoločenských vied k vedám exaktným, v ktorých je všetko overiteľné. Najvýznamnejší predstaviteľ je am. sociológ Karl Deutsch.

Pravidlá v medzinárodných vzťahoch
1. Medzi dvoma veľkými a silnými partnermi je prevažne určujúci vzťah práve týchto dvoch, zatiaľ čo úloha menších štátov je v tomto prípade slabšia, al. je dokonca nulová.
2. Vzťah dvoch slabších partnerov možno skúmať izolovane iba v tom prípade, ak problém ich konfliktu sa nedotýka druhých štátov.
3. Vzťah silného patrnera so slabším spravidla neexistuje v čistej podobe ako vzťah len dvoch, ale stáva sa stredobodom záujmu druhých silnejších mocenských skúpín, ktoré majú obavu z porušenia prípadnej rovnováhy v medz. vzťahoch.
4. Vzťahy dvoch štátov prakticky neexistujú, ide väčšinou o vzťahy dvoch skupín štátov - jednotlivé štáty už nerozhodujú o svojej zahran. politike samostatne a izolovane.
5. Štáty prestávajú uskutočňovať samostatnú zahraničnú politiku, už neexistuje priama súvislosť a závislosť vnútornej a zahraničnej politiky jednotlivých štátov a jednotlivých mocenských skupín. Malé, alebo slabé štáty sa stávajú nástrojom alebo objektom politiky silných a neraz aj ich obeťou.

Druhy medzinárodných vzťahov
-existuje veľké množstvo druhov vzájom. vzťahov.
-za najzákladnejšie vzťahy považujeme: politické, ekonomické, kultúrne, právne a vojenské.
-v praxi nepôsobia izolovane, ale majú svoje relatívnu samostatnosť.

Politické vzťahy - /medzinárodná politika/ - celok vzájomného politic. pôsobenia všet. prvkov systému medzin. vzťahov. To znamená pristupovať ku každému javu a procesu medz. života ako k politike jednotlivých účastníkov voči politike ostatných účastníkov medz. života. Najdôležitejšia je zahraničná politika jednotlivých štátov. Na základe svojich politických záujmov vstupuje každý štát do vzťahov s inými štátmi. Tieto vzťahy - ekonomické, obchodné, právne, diplomatické, vedecké, kultúrne a iné - majú politický charakter. Akýkoľvek problém medzištátnych vzťahov, ktorý sa stáva predmetom štátnej politiky vrátane politiky zahraničnej, získava politický charakter a je riešený prostredníctvom medzištátnych politických vzťahov. Všetky ostatné druhy vzťahov - ekonomické, sociálne, vedecko-technické, kultúrne i vojenské, vychádzajú zo vzťahov politických a naopak majú spätný vplyv na vzťahy politické a tým aj na celý systém medz. vzťahov.

Ekonomické vzťahy - /svetová ekonomika/ - zahŕňajú všetky štáty, regióny a kontinenty a najrôznejšie oblasti ľudskej činnosti - vedu a techniku, priemysel, poľnohospodárstvo, dopravu a spoje, obchod i turistiku. Veľkú úlohu zohrávajú medzin. organizácie a inštitúcie. Výsledkom rastúceho vplyvu medzinárodných ekonomických vzťahov je výrazné zosilňovanie tendencie k internacionalizácii ekonomiky a toho plynúce integračné procesy /EU, NAFTA.../ Objavuje sa nový jav "mondializácia ekonomiky" - vnútorne previazaný komplex procesov a väzieb, ktoré umožňujú produkovať, distribuovať a konzumovať produkty i služby, zhodnocovať materiálnu i nemateriálnu produkciu vo svetovom meradle na všetkých trhoch, kde sú v platnosti svestové normy /napr. kreditné karty, SWITCH/.

Kultúrne vzťahy - vzájomná výmena a poznávanie odlišných kultúrnych hodnôt prispieva k vzájomnému chápaniu a zbližovaniu národov a tým i k priaznivému vývoju mez. vzťahov. Kultúrne vzťahy hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní národných spoločenstiev i pri vytváraní nadnárodnýách pospolitostí. Prepojenie jednotlivých kultúr prináša aj určité zápory - predovšetkým vo filme, TV a rozhlase - konkurencia, ktorá poltáča ekonomicky slabšie národné kultúry.

Právne vzťahy - /medzinárodné právo/ - sú výsledkom činnosti subjektov medz. vzťahov, predovšetkým zvrchovaných a nezávislých štátov. Ich špecifikom je regulovanie vzájomných vzťahov medzi účastníki medzinárodného spoločenstva na základe princípov a noriem., na ktorých sa títo účastníci dohodli. Všetky štáty tvoria medzinárodné spoločenstvo a medzinárodné právo upravuje ich politické, hopodárske, technické, kultúrne a iné vzťahy. Vytvorený medzinárodný právny mechanizmus umožňuje a pomáha štátom zaisťovať svoje záujmy, rozvíjať vzájomné vzťahy, odvracať a riešiť konflikty, riešiť sporné otázky.

Vojenské vzťahy - súhrn vojenskopolitických, vojenskohospodárskych a vojenskotechnických vzťahov. Dôležitou súčasťou sú rozhovory, jednania, dohody a zmluvy zamerané na obmedzenie určitých druhov zbraní, kontrétne opatrenia v oblasti vojenského uvoľňovania.


Vplyv medzinárodných vzťahov na vnútorné politické systémy
Medzinárodné vzťahy rozhodujúcou mierou ovplyvňujú vnútornú politiku všetkých krajín a patria v tejto oblasti k najvýznamnejším faktorom. Medzinárodné faktory môžu vplývať na vnútorné politické systémy, na ich fungovanie a tvorbu ich prvkov priamym politickým, ekonomickým alebo dokonca vojenským nátlakom. Vplyv medzinárodných faktorov sa prejavuje aj v členstve jednotlivých krajín v niektorých zoskupeniach, ktoré nepriamo formujú vnútornú politiku svojich členov.

Vnútorný politický systém spätne pôsobí na medz. vzťahy. Vnútorné zmeny politického systému vedú k zmenám v medz. vzťahoch. Vplyvy malých štátov na medzinárodné vzťahy sú veľmi malé. Naopak, veľkým štátom a veľmociam ich postavenie v medz. vzťahoch umožňuje byť tvorcami alebo ničiteľmi medz. štruktúr. Vnútorné politické sily pôsobia na medz. vzťahy alebo priamymi prostriedkami, alebo sprostredkovane cez neštátne organizácie pôsobiace na medz. poli.

Konflikt v medzinárodných vzťahoch
-medzinárodný konflikt je predovšetkým politickým vzťahom dvoch alebo niekoľkých strán a vyjadruje vo vyhrotenej forme rozpory vo vzťahoch medzi účastníkmi medz. vzťahov. Majú podobu ekonomických, politických, náboženských, ideologických, nacionálnych aleo iných rozporov.
-medzinárodná kríza je ďaľším stupňom stretu záujmov.
-medzinárodné konflikty a krízy môžu mať lokálny, regionálny alebo globálny rozsah.
Členenie:
1. Konltikty známe a riešené alebo konflitky v pozadí /doteraz neodhalené/.
2. Konflikty podľa využívaných prostriedkov: konflikty, ktoré možno riešiť pokojnými prostriedkami /ich riešenie je v silách ľudí/ alebo konflikty, ktoré už nemožno riešiť inak ako násilím - vojnou /ich mierové riešenie už nie je v silách ľudí/.

ZAHRANIČNÁ POLITIKA A ORGÁNY ŠTÁTU PRE MEDZINÁRODNÉ STYKY
Podstata zahraničnej politiky
-prostredníctvom nej dochádza k zapojeniu štátu do medz. vzťahov.
-činnosť štátu zameraná na vytvorenie najpriaznivejších podmienok jeho existencie, a to vo vzťahu k iným štátom, ale i iným činiteľom systému medz. vzťahov; dochádza k realizácií štátneho záujmu.
-je pokračovaním vnútornej politiky a je ňou určovaná.
-je realizovaná vládnou garnitúrou prostredníctvom špeciálne vytvorených inštitúcií a nesie za ňu plnú zodpovednosť. Opozícia môže len čiastočne ovplyvňovať tvorbu koncepcie, komentovať a kritizovať jej uskutočňovanie.
-závisí na rôznych prostriedkoch /faktorov/ - ekonomických, geografických, demografických, nacionálnych, historických, kultúrnych a tiež od veľkosti štátu, počtu obyvateľov, polohy, rázu územia, zdrojov, počtu a charakteru susedných štátov a ich vzájomných vzťahov.

Diplomacia
-hlavný prostriedok zahranično-politikej činnosti.
-praktická činnosť štátu, ktorá smeruje k uskutočňovaniu jeho zahraničnej politiky, k realizácii jeho cieľov na medzinárodnej aréne, k hájeniu jeho práv a záujmov v zahraničí.
-diplomacia je súhrnom praktických opatrení, foriem a metód používaných v zahraničnej politike.
-ciele a úlohy diplomacie sú určované konkrétnou zahraničnopolitickou líniou štátu.

Základným právom každého suverénneho štátu je právo na nadviazanie a udržanie diplomatických stykov s inými štátmi. Má právo dať sa zastupovať /legačné právo aktívne a pasívne/ svojim diplomatickými zástupcami u predstaviteľov iných štátov a právo vysielať a prijímať diplomatických zástupcov.
Diplomagické styky sa nadväzujú vzájomnou dohodou. Dohoda o nadviazaní diplomatických stykov je podmienená predchádzajúcim uznaním štátu. Pokiaľ k uznaniu štátu nedošlo osobitným aktom, považuje sa dohoda o nadviazaní diplomatických stykov aj za akt uznania štátu. Nadviazanie diplomatických stykov spravidla v sebe zahŕňa aj nadviazanie konzulárnych stykov /niektoré štáty vyžadujú osobitnú konzulárnu dohodu/. Začiatok diplomatických stykov nastáva de iure aj de facto vzájomnou výmenou diplomatických záujmov. V medz. praxi vo výnimočných prípadoch dochádza aj k prerušeniu diplomatických stykov medzi štátmi. Niekedy sa to používa ako medz. sankcia voči určitému štátu.

Diplomat - splnomocnenec štátu, ktorý tento štát zastupuje v oficiálnych medz. vzťahoch k druhému štátu. Sleduje a ochraňuje záujmy štátu, ktorý ho vyslal, v štáte svojho pobytu. Diplomat má v zahraničí diplomatické výsady a imunity, ktoré určuje medz. diplomatické právo, najmä Viedenský dohovor o diplomat. stykoch z r 1961. Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch z r 1963 a Dohovor o osobitných misiách z r. 1969.

Formy diplomatickej činnosti
-diplomatické kongresy, konferencie alebo porady /t.j. stretnutia predstaviteľov štátov - hláv štátov, šéfov vlád, ministrov zahr. vecí./.
-diplomatická korešpondencia /listy, vyhlásenia, nóty, memorandá/.

Diplomatická korenšpondencia
-nóta: Formálna /osobná/ nóta - písomné oznámenie vo forme listu, kt. si obyčajne vymieňajú vedúci zastupiteľských úradov s hlavou prijímajúceho
štátu, resp. ministrom zahr. vecí. Posiela sa v závažných prípadoch pri kondolencii, blahoželaní, odchode veľvyslanca, pozvaní.
Verbálna - dokument si vymieňajú dve inštitúcie /veľvyslanectvo a ministerstvo zahr. vecí/. Obsahuje určité oznámenie, resumé pol. rokovania
alebo žiadosť.
Kolektívna - niekoľko zastupiteľských úradov chce niečo spoločne oznámiť /napr. ministrovi zahr. vecí/ a dohodnú sa na spoločnomm texte. Používa sa zriedkavo
/demarš/ .
Identická - dok. s rovnakým textom, kt posiela ministerstvo zahr. vecí zatupiť. úradom.
Cirkulárna - posiela ju ministerstvo zahraničných vecí všetkým zastupiteľským úradom.
-memorandum - vysvetľuje faktickú a právnu stránku určitej otázky. Obsahuje námety, požiadavky, návrhy štátu., ktoré by mali byť zahrnuté do vzájomnej medzištátnej zmluvy.
-aide-mémoire - neformálny diplom. dokument. Obsahuje určité informácie, kt. sa adresát predtým dovedel z ústneho podania
-príprava a uzatváranie dvojstranných al. mnhostran. dohôd a zmlúv,
-každodenné zastupovanie št. za hranicami, ktoré sa uskutočnuje veľvyslanectvami, konzulátmi alebo misiami, vedenie politických a iných rokovaní s dipl. úradmi vo
vlastnom štáte,
-účasť predstaviteľov št. na činnosti medz. organizácií,
-vysvetľovanie a výklad stanovísk k rôznym zahraničnopolitickým otázkam,
-zverejňovanie oficiálnych informácií o najdôležitejších medzinárodných udalostiach,
-oficiálne vydávanie dokumentov a medzinárod. aktov.

Vnútorné orgány štátu pre medzinárodný styk
Na riadenie a realizáciu medz. stykov existujú:
-vnútroštátne orgány /pôsobia v rámci štruktúry ústrednych orgánov štátnej správy/
-zahraničné orgány /pôsobia v systéme dipl. zastúpení štátu v zahraničí/

Najvyšší orgán štátu pre medz. styky ja hlava št. - prezident, panovník kolektívna hlava št. /Švajčiarsko/. Má reprezentatívnu povahu a prislúcha jej právo zastupovať štát navonok bez osobitnej plnej moci, kým tento úrad zastáva. Počas oficiálneho pobytu na území iného štátu má výsady a imunity, ktoré majú širší obsah ako výsady a imunity poskytované diplom. zástupcom /napr. slávnostné prijatie, pocty, právo na osobnú bezpečnosť/. Hlavné kompetencie hlavy štátu:
-zastupovať štát navonok,
-dojednávať a ratifikovať medzinárodné zmluvy,
-vysielať a prijímať dipl. zástupcov,
-vypovedať vojnu alebo vyhlasovať vojnový stav,
-uzatvárať medz. mierové vzmluvy,
-udeľovať plnú moc v mene štátu na prerokovanie a uzatváranie medz. zmlúv.

Najdôležitejším orgánom štátu pre medz. styk je vláda, ktorá ako najvyšší orgán št. správy riadi aj zahraničné styky štátu. Má reprezentatívnu povahu, môže viesť rokovania s oficiálnymi predstaviteľmi iných štátov - hlavami štátov, vládami, diplomatickými a inými zástupcami, z ktorých nastanú právne účinky pre štát. Osobiné postavenie má vo vláde jej predseda, ktorý má právo dojednávať medzinárodné zmluvy s cudzími vládami, pozývať a prijímať zástupcov iných vlád a viesť s nimi rokovania bez osobitnej plnej moci. Pri oficiálnom pobyte na území iného štátu požíva predseda vlády a jej členovia výsady a imunity ako diplom. zástupcovia.

Osobitne významné miesto má minister zahr. vecí. Na dojednávanie medz. zmlúv uzatváraných v mene hlavy štátu potrebuje jej osobitnú plnú moc. Počas úradných ciest požíva minister zahr. vecí dipl. výsady a imunity. Hlavné kompetencie:
-výkon zahr. politiky štátu podľa zásad daných parlamentom, hlavou štátu a vládou,
-udžiavanie stykov so stálymi dipl. zástupcami, predstaviteľmi iných štátov a medz. org.,
-riadenie zastupiteľských úradov v zahraničí a pri medz. organizáciach,
-ochrana záujmov štátu a občanov v zahraničí,
-spolupôsobenie pri činnosti iných ústredných orgánov v oblasti medz. stykov.

Určitý rozsah zahraničnej činnosti realizuje štát aj prostredníctvom:
-jednotlivých ministrov. Ich pôsobnosť v oblasti medz. stykov je založená na osobitnej plnej moci alebo nadnárodnej na základe príslušnej medz. zmluvy. Ministri požívajú pri oficiálnych pobytoch v zahraničí výsady a imunity v rozsahu dipl. imunít.
-parlamentu /zákonodar. zboru/. Medzinárodné právo mu nepriznáva postavenie ako orgánu pre medz. styky. Nemá reprezentatívnu povahu. Do pôsobnosti NR SR patrí: -schvaľovať /ústavnym zákonom/ zmluvy o vstupe SR do štátneho zväzku s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,
-pred ratifikáciou medz.zmluvy vysloviť súhlas/nesúhlas,
-uznášať sa na vypovedaní vojny a vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR.

Zahraničné orgány štátu pre mdz. styk
Členenie:
1. Rozsah kompetencie - diplomatické a nediplomatické,
2. Trvanie ich kompetencie - stále a dočasné.

Stále dipl. orgány v zahraničí - sú kompetentné konať za svoj štát v súlade s diplomatickým poslaním orgánu a sú poverené všeob. trvalým zastupovaním štátu. Patria sem: zastupiteľské úrady /dipl. misie/ a stále misie pri medz. organizáciách.
Medzi stále, avšak nediplomatické orgány štátu v zahraničí patria konzulárne úrady, ktoré nevykonávajú politickú funkciu, majú obmedzené výsady a imunity.

Dočasné medzin. orgány štátu - sú poverené len určitými, spravidla časovo obmedzenými právomocami a pôsobia ad hoc. Patria sem: osobitné misie a delegácie na medz. konferenciách.

Diplomatická misia /diplomatické zastupiteľstvo, dipl. úrad/
-má reprezentatívny charakter a všetky jej oficiálne rokovania zaväzujú jej štát,
-zastupuje vysielajúci štát v štáte prijímajúcom,
-chráni záujmy svojho štátu a jeho príslušníkov v štáte prijímajúcom v rozsahu povolenom medz. právom,
-vedie rokovania s vládou prijímajúceho štátu /bez osobitného splnomocnenia - to sa vyžaduje len na dojednávanie a podpisovanie formálnych medz. zmlúv/,
-podáva správy o podmienkach a vývoji v danom štáte,
-rozvíja hosp., kultúrne a vedecké styky.
Vykonáva aj konzulárne funkcie. K ich zriadeniu dochádza na základe dohody medzi štátmi. Môže byť zriadená na úrovni veľvyslanectva alebo vyslanectva.

Kategórie diplomatických misií sú viazané na hodnosti dipl. zástupcov /šéfov misií/. Sú rozdelené do troch tried:
1. Veľvyslanci alebo pápežskí nunciovia, poverení u hláv štátov a iní šéfovia misií rovnocennej hodnosti,
2. Vyslanci, ministri a pápežskí internunciovia poverení u hláv štátov.
3. Chargé d´affaires poverení u ministrov zahr. vecí.

Šéfovi dipl. misie pomáhajú pri plnení úloh ďaľší pracovníci, kt. tvoria personál dipl. misie. Tento sa delí na:
-diplomatický personál - patria sem všetci členovia misie, kt. majú dipl, hodnosti /radcovia veľvyslanca, tajomníci,attaché/
-administratívny a technický personál - /sekretárky,tlmočníci, šoféri/
-služobný personál - slúži na zabezpečenie riadneho chodu misie. ,/upratovačky, záhradníci, domovníci/

Diplomatický personál tvoria v užšom zmysle šéfovia dipl. misií. Personál diplomatickej misie je povinný rešpektovať právny poriadok prijímajúceho štátu, inak sa stáva nežiadúcou osobou (persona non grata) a vysielajúci štát je povinný takúto osobu odvolať alebo ukončiť jej misiu.

Diplomatický zbor tvoria v užšom zmysle šéfovia misí, v širšom zmysle všetci členovia diplomatického personálu zastupiteľských úradov v danom štáte a ich rodinní príslušnici. Keď vystupuje diplomatický zbor ako celok, tvoria ho iba šéfovia diplomatických misí. Na čele diplomatického zboru stojí doyen, ktorý vystupuje v jeho mene. Je ním diplomatický zástupca, ktorý je hodnosťou a poradím funkčne najstarší. Výnimku tvoria pápežskí nunciovia, ktorí sú v katolíckych krajinách doyenmi bez ohľadu na dĺžku akreditácie. Diplomatický zbor sa zúčastňuje na rôznych protokolárnych, spoločenských a ceremoniálnych podujatiach. Pri všetkých týchto príležitostiach platí medzi diplomatickými zástupcami presne určené poradie /hierarchia/ - veľvyslanec, vyslanec, chargé d' affaires. V rámci jednotlivých tried sa poradie určuje dĺžkou ich pobytu v štáte akreditácie, ktorá sa ráta odo dňa odovzdania poverovacích, resp. kabinetných listín.

Pred vyslaním diplomatického zástupcu do prijímajucého štátu sa žiada od hlavy príslušného štátu súhlas s jeho osobou, t.j. agrément. O agrément sa žiada u veľvyslancov a vyslancov. Po udelení agrément dostáva diplomatický zástupca poverovacie listiny podpísané hlavou štátu a ministerstvom zahraničných vecí. Poverovacie listiny sa odovzdávajú osobne hlave prijímajúceho štátu pri nástupnej audiencii. Charge de affairs dostáva pri svojom vymenovaní uvádzací alebo kabinetný list vystavený a podpísaný ministrom zahraničných vecí, ktorý je adresovaný ministrovi zahraničných vecí prijímajúceho štátu. Diplomatický zástupca končí svoju misiu odvolaním hlavou štátu, rezignáciou alebo smrťou, prípadne odvolaním z podnetu vlády prijímajúceho štátu ako nežiadúcej osoby.

Stála misia pri medzinárodných organizáciach - majú trvalé sídlo v mieste príslušnej medzinárodnej organizácie, zastupujú vysielajúci štát ako aj jej člena - rokujú s medzinárodnými organizáciami, informujú vládu svojho štátu o činnosti medzinárodnej organizácie, spolupracujú s ostatnými členskými štátmi pri plnení úloh a cieľov medzinárodnej organizácie. Zastúpenie štátov je podobné diplomatickému zastúpeniu, vrátane výsad a imunít. Vymenovanie vedúceho stálej misie sa uskutočňuje formou poverovacieho listu ministra zahraničných vecí vedúcemu predstaviteľovi takejto organizácie.

Osobitné misie - vysielajú ich štáty na prerokovanie otázok, na riešenie ktorých nemožno využiť diplomatické zastupiteľstvo. Ide o určité politické, kultúrne a hospodárske otázky. Vedúci osobitnej misie je vybavený poverovacími listinami, ktoré odovzdá hlave štátu pri audiencii. Členovia osobitnej misie požívajú výsady a imunity, majú prednosť pred diplomatickým zborom a titulármi, ktorí sa na podujatí zúčastňujú len za svoju funkciu.

Delegácia na medzinárné konferencie výsielajú sa na konferencie zvolávané z rozhodnutia medzinárodných organizácií. Vedúci delegácie sa prezentuje poverovacími listinami hlavy štátu, predsedu vlády, ministra zahraničných vecí alebo iného povereného orgánu. Členovia týchto delegácií požívajú výsady a imunity zodpovedajúce ich zatriedeniu do príslušného diplomatického personálu s niektorými obmedzeniami.

Konzulárne úrady
-zriaďujú sa na výkon konzulárnych funkcií, pokiaľ ich nevykonávajú dipl. misie.
-sídlo konzulárneho úradu, jeho klasifikáciu a rozsah činnosti určuje dohoda medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.
-vedúci konzulárneho úradu pri svojom vymenovaní dostane konzulský patent, ktorý pri svojom nástupe odovzdá predstaviteľom vlády prijímajúceho štátu. Na výkon svojich funkcií musí mať vedúci konzulárneho úradu súhlas prijímajúceho štátu - tzv. exequatur. Spravidla ho udeľuje minister zahraničných vecí prijímajúceho štátu formou osobitného listu. Pri odmietnutí exequatur nie je prijímajúci štát povinný uviesť dôvody. Ak sú konzuli začlenení do konzulárneho oddelenia diplomatickej misie, na jeho čele stojí vedúci v hodnosti konzula, ktorý nepotrebuje konzulský patent ani exequatur.
-sú nimi:
-generálny konzulát,
-konzulát,
-vicekonzulát
-konzulárny tajomník
-ochraňujú záujmy vysielajúceho štátu a jeho občanov,
-podporujú rozvoj obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých stykov medzi oboma štátmi,
-podávajú správy dovolenými prostriedkami o celkovom vývoji v prijímajúcom štáte,
-vydávajú cestovné pasy a iné dokumenty občanom vlastného štátu a víza alebo iné dokumenty cudzincom na vstup do vysielajúceho štátu,
-poskytujú pomoc a podporu fyzickým a právnickým osobám vysielajúceho štátu,
-vykonávajú funkciu notára a matrikára,
-ochraňujú záujmy občanov vysielajúceho štátu vo veciach dedičských, poručníctva, opatrovníctva, zastupujú záujmy občanov vysielajúceho štátu pred súdmi a inými orgánmi,
-doručujú súdne a mimosúdne dokumenty,
-vykonávajú právo dozoru a kontroly lodí, lietadiel a ich posádok vysielajúceho štátu,
-poskytujú pomoc lietadlám a lodiam vysielajúceho štátu a ich posádkam,
-kontrolujú dopravné dokumenty,
-vyšetrujú nehody, riešia spory a pod.

Konzulárnym úradom, konzulárnym úradníkom z povolania a ďalsím členom konzulárnych úradov sú priznávané výsady a imunity, ktoré sú podobné diplomatickým výsadám a imunitám. S prihliadnutím na osobitnu povahu konzulárnych úradov sú konzulárne výsady a imunity obmedzenejšie
Konzulárni úradníci všetkých štátov, ktorí sa nachádzajú na jednom mieste v prijímajúcom štáte tvoria konzulárny zbor /Corps consulaire - CC/. Na jeho čele stojí doyen. Konzulárny zbor plní najmä ceremoniálne a protokolárne funkcie.



PREDNÁŠKY Z MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV
Medzinárodné vztahy
Okruhy tém :
-Globalizácia
-Integračné zoskupenia
-Bezpečnosť
-Ekologické hľadiská
-Sociálne hľadiská

Politika
-je cieľavedomá, plánovaná činnosť na presadenie názorov skupiny alebo jednotlivcov, získanie moci alebo podieľanie sa na moci
-je zdrojom stability a dynamiky spoločnosti a často
-je zdrojom konfliktov záujmov a mocenských potenciálov, ktoré môžu mať zničujúce účinky

Politická moc
-dochádza k uplatňovaniu politickej moci v medzinárodných vzťahoch
-pôsobí proti anarchii
-je spojená s určitou spoločenskou pozíciou, ale nie každý štát sa môže naplno presadiť

Štát
-má rozhodujúce postavenie v regulácií/riešení konfliktov, kt. zabraňuje samoničiacim tendenciám
-určuje pravidlá, efektívne reguluje spoločenskú činnosť
-inštitúcia voľného a legalizovaného násilia na určitom území.
-má monopol donucovania (vyplývajúce zo zákona)
-je suverénnym majiteľom územia ohraničeného hranicami
-predstavuje rozhodujúce mocenské centrum
-prebieha v ňom neustály politický zápas o ovládnutie /presadenie vlastných záujmov/
-reprezentuje jednotlivcov aj skupiny

Mocenské centrum
-môže nastať kríza vzťahov
-môže vzniknúť niekoľko mocenských centier
-2 spôsoby riešenia kríz:
1. držitelia moci nanútia opozícii 1 moc. centrum, vznikne znovu
2. držitelia moci sú odstavení a vytvorí sa nové moc. centrum

-moc je v svetovom systéme rozptýlená, nie je svetová vláda Pozn. OSN je založená na zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov
-vznikajú integračné zoskupenia, aby sa vyrovnávali mocenské, politické rozdiely medzi centrami politickej moci
-odlišnosť spočíva v tom, že svetový politický systém postráda tento mocenský celok alebo centrum v štáte. Takto vzniká permanentná nerovnováha, aby nedošlo k výraznemu presadzovaniu moci jedného zo zúčastnených štátov

Svetový politický systém
-vzniká vedomou aktivitou mocenského centra
-nie je regulovaný iným politickým centrom, ale skupinami štátov
-nemá cieľové správanie sa
-je pokračovaním vnútornej politiky, hoci jeho prostredie je oveľa neistejšie v porovnaní s vnútornou politikou
-je anarchicky usporiadaný
-jeho základnou črtou je dynamika
-je neusporiadanou arénou chaosu, kde sú síce určité pravidlá, ale neexistuje však ústredná moc a autorita, kt. by sa podrobili aj napr. USA

Teória mocenskej rovnováhy
Rovnováha - v rámci 1 krajiny
-vzniká vedomou aktivitou mocenského centra
-dosahuje sa stretom protikladných záujmov jednotlivých štátov alebo skupiny štátov
-je dočasným stavom v reťazci nerovnovážnych stavov
-je v SPS vždy dynamická
-je narušovná nerovnomerným vývojom vo svete - odlišný rastom moci jednotlivých štátov
-dosahuje sa spravidla živelne - napokon vzniká aj v takej podobe /akú nikto nepredpokladal/

Zahraničná a vnútorná politika
-mali smerovať k udržaniu, rozvoju mocenského ?centra? a mocenských polit. vzťahov

Zahraničná politika
-aby bola úspešná musí rešpektovať obmedzenosť vlastných zdrojov a skutočnosť, že niet centra, kt. by zariadilo optimálne miesto v MDP...
-odohráva sa v inom prostredí ako vnútorná politika /je to neistejšie a oveľa širšie prostredie/.
-zákl. metódou je vyjednávanie medzi štátmi.
-zákl. cieľom je úprava medzinárodného politického systému.
-sféra moci, boja alebo prispôsobovania sa
-anarchická, horizontálna, decentralizovaná

Vnútorna politika
-základom zmeny je vyjednávanie medzi mocenskými skupinami, jednotlivcami.
-jej cieľom je úprava systému
-aby mohol štát splniť vnútropolitické ciele, musí splniť určité zahr. politické predpoklady
-vertikálna, centralizovaná, má rôznych špecializovaných aktérov.

Vnútroštátny systém
-je založený na autorite, vlastníckych právach, /kt. charakterizuje vládcu/, na zákonoch

Medzinárodný systém
-dominancia veľmoci je založená na deľbe moci (disponujú hosp. a vojenskou silou)
-je daný hierarchiou prestíže (hl. veľmoci)
-dochádza k rozdeleniu sfér vplyvu
-je daný systémovými pravidlami - charta OSN a svetovou ekonomikou

Anarchia v medzinárodných vzťahoch
-vyrastá z neprítomnosti nadradenej moci
-znamená síce bezvládie, absenciu centrálnej moci, ale nemusí však znamenať neprítomnosť poriadku aj moci na nižšej úrovni
-anarchické sú vzťahy medzi štátmi
-je preto dominantnou črtou medz. vzťahov /kvôli neistote štátnikov - nedostatku informácií/

MPS má dvojaký vplyv na správanie sa štátov:
1. socializácia aktérov MP - bezprostrednými aktérmi sú konkrétni politici, štátnici /dochádza k vstrebávaniu individuálnej sociálnej politiky jednotlivých štátov
- poznanie aktuálneho stavu medzinárodného systému
2. konkurencia štátov - dochádza k súťaži medzi štátmi

Nástroje zmeny pomerov síl medz. vzťahov
1. vojna, zastrašovanie, vyhrážanie - využitie aj fyzického násilia
2. diplomacia - hľadanie dohôd o zmene, aby bola úspešná, musí sa opierať aj o silu, nielen o mravné argumenty; tak isto sa musí opierať aj o reálny pomer polit. síl
3. medz. inštitúcie, kt. rozhodnú o zmene /napr. rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN/

Rovnováha v medzinárodných vzťahoch
-je objektívnou zákonitosťou fungovania vzťahov
-výsledok konkrétnych aktérov medz. vzťahov
-dosahovanie rovnováhy súvisí s uplatňovaním mocenských postupov /napr. vojna/
-moc. rovnováha je väčšou zárukou /viac bezpečnosti/ pred väčšími vojnami..., deklarácie o dobrých úmysloch -- psycholog. význam preto je lepšie sa opierať o mocenskú rovnováhu
-platí zásada svojpomoci - systém je v rovnováhe, kým to štát nechce zmeniť
- štát sa bude usilovať zmeniť systém ak získa viac ako stratí čím vyvoláva nestabilitu

Napätie, konflikt, kríza
Napätie - skryté nepriateľstvo, podozrenie
- strach, obava; neprechádza však do konkrétnej podoby /akcie/

Konflikt - sitácia keď skupina alebo jednotlivec má cieľavedomý spor s inou skupinou alebo jednotlivcom, sa usiluje upevniť si postavenie na úkor iných
- cieľom je neutralizovať, zraniť, odtrániť, zničiť odporcu; aktérovi má priniesť čo najmenšiu ujmu
- druhy konfliktov:
-zásadnilé, náhodné
-kontrolovateľné, nekontrolovateľné
-riešiteľné, neriešiteľné
-riešenie s použitím násilia, bez použitia násilia
- prvky konfliktu:
1. aktéri - štát, politické hnutie, medz. organizácie, etnická skupina /41% konfliktov počas r.1918-1976 zapríčinili veľmoci/
2. príčina /oblasť hodnôt/ - posilnenie moci, zmenšenie moci konkurenta, územie, zdroje, rozbitie štátu
3. postoje /predpoklady konfliktného správanie sa/ - pôsobia historické stereotypy, predsudky, nepriateľstvá
4. akcia -diplomatické gesto, propaganda, obchodné obmedzenia, tresty, vojna /krajne vyhrotená forma konfliktu/

Kríza - špeciálny znak konfliktu, sprievodný jav, náhly tvorca nepriateľských akcií, ktoré vyvierajú z otvoreného alebo skrytého napätia
- pocit veľkého nebezpečenstva, zlovestných pocitov nečinnosti, konflikty, ktoré. vyrastajú zo sporu o jeden problém
- príklad vleklých kríz /Irak- USA, Izrael-Palestína/ - trvajú dlhú dobu, vyznačujú sa opakov. akciami, výbuchmi bojov

Tabuľka vyhrotenia konfliktov
0. Mierový stav
Kríza
1. Protestná nóta
2. Propaganda /polooficiálne obviňovanie/
3. Diplomatický krok /povolanie veľvyslanca/
4. Odvolanie veľvyslanca
5. Pohrozenie vážnymi dôsledkami
6. Pohrozenie hospodárskym bojkotom
7. Obmedzený hospodársky bojkot
8. Hrozba úplnou ekonomickou blokádou
9. Ekonomická blokáda
10. Oficiálne obiňovanie
11. Demonštrácia sily bez konfrontácie
12. Čiastočná mobilizácia
13. Omedzená konfrontácia vojenských síl
14. Úplná mobilizácia
Hlboká kríza
15. Prerušenie diplomatických vzťahov
16. Zásah do verejnosti
17. Formálna blokáda
18. Obmedzená evakuácia
19. Okázalá demonštrácia sily
Vojna
20. Kontrolovaná lokálna vojna
21. Obmedzená svetová vojna
22. "Úplna" evakuácia
23. Lokálna jadrová vojna
24. Celosvetová totálna vojna

Charakteristika SPS
1. absencia vedomého riadiaceho princípu
2. predstavuje usporadanie aktérov, kt. vykazujú podobné funkcie - spájajú aj odlišujú ich mocenské potenciály
3. štruktúra sa mení tak ako sa menia mocenské potenciály - od toho závisí celková zmena politického režimu

Veľmoci
-pojem zavedený v 15. stor. v Taliansku
-štáty, kt. sú schopné zaistiť svoju bezpečnosť svojimi silami, bez pomoci iných štátov
-k systémovej zmene dochádza vytvorením aliancie - štáty ich uzatvárajú, aby ich prostedníctvom nich presadili svoje ciele
napr. NATO - VARŠAVSKÁ ZMLUVA, (USA - ZSSR) vznik dvojpólovosti aliancií

Superveľmoc
-štát, ktorý má globálne ciele a nástroje na ich uskutočnenie
-dokáže po útoku každého iného štátu /aj inej veľmoci - a po použití zbraní hromadného ničenia/ zasadiť druhý prinajmenšom taký istý protiútok ako dostal
-má dominantný ekonomický vplyv, technologickú prevahu, celosvetový kultúrny vplyv a globálny vojenský dosah

1700 - Turecko, Švédsko, Holandsko, Španielsko, Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, Veľká Britátia - mali rozsiahle dŕžavy
1800 - Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko., Veľká Británia, Prusko, Rusko
1875 - Taliansko, Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, Veľká Británia,Prusko, Rusko
1910 - Taliansko, Rakúsko-Uhorsko, Francúzsko, Veľká Británia, Rusko,Prusko, Japonsko, USA
1918 - Taliansko, Japonsko, USA, Francúzsko, Veľká Británia,Prusko, Rusko
1945 - USA, ZSSR
1989 - USA

mocnosti staršieho rangu - stredné mocnosti
-majú schopnsť súťažiť s veľmocami v čiastkových oblastiach
mikroštát - menej ako 1 mil. obyv.
- musí sa spoliehať na vybalansovanie vonkajších síl

Štruktúra SPS je hierarchická
-určuje normy správnie sa v celom systéme
-buď je oligopolistická /hl. mocnosti sa dohodnú na zákl. pravidlách hry a ostatným ponechajú urč. priestor/ alebo je hegemonistická /1 alebo2 hegemóni svojou mocenskou kapacitou vnucujú ostatným politické správanie/.

Multipolarita pred vojnou
Polarita USA - ZSSR
Hegemónia USA v súčastnosti




Cyklus vývoja
-má tendencie sa opakovať
-cieľom štátu je obhájiť svoje záujmy, dosiahnuť lepšie postavenie než druhý
-otázka, kt. z usporadaní je najtrvalejšie, ako usporadanie prispievajú k stabilite a ako vzniká - nevzniká možnosť vojny
-či zvyšovanie počtu aktérov v politike zvyšuje možnosť vojny

Multipolarita
-usporiadanie troch alebo viacerých veľmocí, kt. sú približne rovnako silné /môže byť daná mocenským potenciálom jednotlivých štátov alebo koalícií/
-umožňuje, že krajina sa stane balancierom - vyvážačom /krajina ktorá hodnoty o kt. ide, nepokladá za životne dôležité a musí disponovať mocou, kt. zaváži/
-balancier sa prikláňa na slabšiu stranu a vyvažuje mocenské záujmy

Multipolárny politický systém
-analógia s koluzívnym oligopolom.
-môže dôjsť ku kolúzií medzi krajinami od tichej dohody k medzištátnym aktom
-Finger tvrdí: čím je väčšia možnosť spojenectiev, lojalít, záväzkov, tým je systém stabilnejší
-väčšia pravdepodobnosť rôznych malých konfliktov v rôznych krajinách

Bipolarita
-usporadanie svetového politického systému okolo dvoch centier /Sparta - Athény/ - dva mocenské póly sú relatívne rovnako silné /2 štáty, 2 koalície/
obdobia : -čistej bipolarity /studená vojna/ - dochádza k hierarchickému usporiadaniu blokov/
-voľnej bipolarity /kup. nezaangažovaných krajín/

-subjektívna: /účelová/ - pred I. svetovou vojnou - Rakúsko, Rusko, USA, Veľká Británia
- pred II. svetovou vojnou - Nemecko, Taliansko, Japonsko, USA, Veľká Británia, Rusko
-objektívna: iba 2 štáty sú schopné zabezpečiť svoju bezpečnosť

Baus tvrdí:
-ak sú len 2 aktéri, hrajú osobitne tvrdo, zmeny idú smerom k rovnováhe, než k zmene
-je tu záujem udržať rovnováhu, ak na druhej strane sa každý partner usiluje dosiahnuť presilu. Na okraji stability v dôsledku totálnej konfrontácie vznikali vojnové konflikty /Severná Kórea, kríza na Kube/ kt. mohli prejsť k sebazničeniu
-neangažované krajiny sa snažili vymaniť, USA, ZSSR sa ich, ale snažili pritiahnuť

Hegemonia
-hegemonistické usporiadanie predpokladá existenciu jedného mocenského centra, kt. je silnejšie než ostatné štáty alebo koalície
-hegemon:
-je vojensky a ekonomicky najsilnejší štát, kt. využíva svoju silu na udržanie danej politickej situácie a svojej pozície.
-je tak silný, že môže samostatne riešiť konflikty
-ostatné štáty musia akceptovať záujmy hegemona
-z právneho hľadiska, rezolúcia OSN zakazuje hegemonistický prejav politiky štátu alebo skupiny štátov, kt. sa usilujú politicky, kultúrne, ekonomicky alebo vojensky
kontrolovať, či podriadiť si iné štáty, národy alebo národnosti sveta, či im dominovať
-vyžaduje permanentný zápas o udržanie hegemonistického postavenia, kt. je ohrozované aj tichými dohodami a sociálnymi zmenami /príčiny pádu veľkých ríš/
-postavenie hegemona prináša nevýhody:
-stupňovanie nákladov na udržanie postavenia, vzniká zodpovednosť za celosvetovú stabilitu
-vyžaduje trvalý ek. rast: zväčšovanie vojenskej sily, financovanie spojencov, zvyšovanie zahr. pomoci udržanie medz. ekonomiky
-vyčerpanie /nenávratné investície/
-spojenci nie sú veľmi ochotní financovať hegemona
-cena udržania dominantného postavenia: nevýhody rastú rýchlejšie než výhody

Politické techniky udržania postavenia:
-mať prostriedky na ekon. a tech. inovácie
-eliminácia konkurenčného mocenského centra
-uzmierovanie protivníka
-preventívna vojna
-stiahnutie sa do výhodnejšej strategickej polohy
-obmedzenie výdajov na ríšu a jej postavenie