Medzinárodná zmluva podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve

Ku vzniku platných medzinárodných zmlúv je treba, aby zmluvné strany boli spôsobilé na uzatvorenie zmluvy, aby predmet zmluvy bol možný a dovolený, a aby zmluvné strany prejavili riadne svoju vôľu byť viazané zmluvou.
Spôsobilosť zmluvných strán
Plnú právnu spôsobilosť uztvárať medzinárodné zmluvy majú štáty, ktoré sú plnoprávnymi subjektmi medzinárodného práva.



Spôsobilosť prijímať prejavom svojej vôle medzinárodné záväzky je atribútom štátnej suverenity. Táto spôsobilosť je úplná. To zn., že štát je spôsobilý uzatvárať akékoľvek zmluvy, ktoré všeobecne medzinárodné právo pripúšťa. Je konečne i pôvodná, čo znamená, že je neodvolateľná a náleží štátu už len preto, že je štátom.



V štátoch federálneho typu má zmluvnú spôsobylosť sama federácia. Vo federácii medzinárodnoprávnej povahy však môžu mať i jednotlivé členské štáty určitú odvodenú a obmedzenú spôsobilosť, ak to tak pripúšťa federálna ústava.



V konfederácii je pôvodná zmluná voľnosť členským štátom zásadne ponechaná.



Dnes priznávajú mnohé čtáty čiastočnú zmluvnú spôsobilosť niektorým subjektom, ktoré v pribehu dejín síce stratili pôvodný charakter suverénnych subjektov, avšak z dôvodu politickej vhodnostiim bola naďalej priznaná zmluvná spôsobilosť na uztváranie zmlúv.



Obmedzenie amluvnej spôsobilosti používa tiež povstalecká strana alebo niektoré politické územné útvary.



Žiadnu zmluvnú spôsobilosť nemali nesamosprávne územia, kolónie. Zmluvy za ne uzatvárali metropoly, za ktorých integrálnu súčasť sa teritorálne považovali.

Predmet zmluvy
Pokiaľ ide o prdmt zmluvy, všeobecné medzinárodné právo ponecháva zmluvným stranám širokú voľnosť vôle.



Predmeto MZ môže bzť právna úprava akejkoľvek otázky, ktorá sa týka záujmu zmluv. Strán a ktorá sa dá právne regulovať.



Existujú však určité hranice tejto zmluvnej voľnosti. Tvorí ju fyzická nemožnosť plnenia zmluvy a neodkladaný súlad zmluvy so základnými záujmami medzinárodného spoločenstva ako celku. Tieto záujmy sú vyjadrené jednak v imperatívnych normách všeobecného medzinárodného práva a jednak v cieľoch a zásdách oranizácie svetovej kolektívnej bezpečnosti, ktorou je dnej OSN.Ak predmetom zmluvy je záväzok, ktorého plnenie bolo už v čase uzatvorenia zmluvy materiálne, t.j. fyzicky nemožné, nevznikne platná zmluva.



Išlo by tu o akt nulitý alebo žiadny, čiže od počiatku neplatný. Nemožnosť plnenia ale musí byť absolútna.



Súčasné všeobecné medzinárodné právo ma prevažne dispozitívnu povahu. Zmluvné strany majú totiž voľnosť stanoviť voľbou odlišné pravidlá od dispozitívnych noriem. Nezlučiteľnosť predmetov zmluvy s iným platným zmluvným pravidlom je tiež prekážkou na uzatvorenie platnej zmluvy iba vtedy, ak pôjde oprevidlo , ktoré má kogentnú povahu.

Riadny prejav vôle zmluvných strán
Štáty ako PO, a obdobne aj iné subjekty MP, požívajúce zmluvnú spôsobilosť, pôsobia prostredníctvom svojich orgánov. Ku vzniku platnej zmluvy je preo treba, aby všetky právne releantné akty, týkajúce sa zmluvy, boli uskutočňované na to oprávenými orgánmi alebo ich riadnymi splnomocnenými zástupcami.



Pri uztváraní zmluvy má preto každá zúčastnená strana právo preveiť nielen zmluvnú spôsobilosť druhej strany, ale i to, či osoba prezentujúca sa ako oprávnený subjekt druhej strany, má skutočne právomoc alebo splnomocnenie vykonať menom druhej strany ktorýkoľvek z aktov, ktoré sú potrebné na vznik platnej zmluvy.



Otázku právomoci uzatvárať medzinárodné zmluvy upravuje vnútroštátne a tiež aj medzinárodné právo.



Vnútroštátne právo obvykle určuje, ktoré štátn orgány ajú právomoc rokovať o medzinárodných zmluvách a defifnitívne sa nimi zaväzovať, a to buď samostatne, alebo v súčinnosti s inými orgánmi.

Väčšina ústav priznáva túto právomoc hlave štátu.
S rozvojom demokratického republikánskeho systému je táto právomo zverená i vláde, ako najvyššiemu orgánu výkonnej moci a v obmedzenej miere i samostatne konajúcemu ministrovi zahaničných vecí ako členovi vlády, trvale povereného vedením bežnej zahraničnej politiky štátu.



Na každý právny úkon, ktorý smeruje k uztvoreniu MZ, je potrebná plná moc. Plnú moc vydáva tenštátny orgán, ktorý ma inak ústavnú právomoc činiť tito akty sám, bez splnomocnenia.



Hlava tátu sama rokuje a uzatvára MZ výnimočne. Obvykle deleguje túto právomoc, vrátane definitívneho schvaľovania u niektorých druhov zmlúv, generálne na vládu, špecálne na rezortných ministrov alebo v jednotlivých prípadoch na základe zvláštnej plnej moci na ďalšie osoby.

Pravidlá o právomoci uzatvárať zmluvy obsahuje i medzinárodné právo.
Prvé tri kategórie funkcionárov sú považované za zástupcov svojich štátov pre všetky úkony súvisiace s uztvorením zmluvy. Vedúci diplomatickej misie a zástupcovia štátov na medzinárodnej konferencii alebo u medzinárodnej organizácie sú považované za zástupcov štátu iba pre prijatie textu zmluvy. Pokiaľ by mali prijatý text zmluvy tieť podpísať, museli by byť na tento účel vybavení zvláštnymi plnými mocami.



Štát sa môže dovolávať porušenia vnútroštátneho pravidla o právomoci ako dôvodu neplatnoosti zmluvy iba vtedy, ak tot prušenie bolo zrejmé.

Plná moc
Plnou mocou sa nazýva oficiálny dokument vydaný štátnym orgánom reprezentatívej povahy, oprávňujúci uskutočniť jednotlivé alebo všetky právne akty, smerujúce k uztvoreniu MZ. Môže to byť samé prerokovanie zmluvy, schválenie textu zmluvy, autentifikácia textu alebo vyjadrenie súhlasu štátu byť zmluvou viazaný.



Plné mmoci musia byť riane. To zn., že musia byť vydané orgánom, ktorý má sám právomoc príslušný akt uskutočniť. Môže to byť hlava štátu, vláda alebo minister zahraničných vecí.

Plnými mocami sa rozumie písomný dokument.
Štáty uzatvárajúce zmluvu, môžu po vzájomnom súhlase ustúpiť od ožiadavky plných mocí, a to nielen výslovne, ale i mlčky.



Nedostatok plných mocí môže bzť zhojený ratifikáciou. Akt urobený osobou riadne nesplnomocnenou bude napriek tomu platný, ak dotyčný štát potvrdí tento akt. Dodatočné potvrdenie, konfirmácia, má právny účinok ex tunc.

Skutočný súhlas zmluvých strán
Základom záväznosti MZ je skutočný súhlas strán. Smeruje k tomu, aby to, čo je obsahom zmluv, nabudúce platilo medzi stranami ako právny záväzok. Každý vonkajší prejav vôle smerujúci k uztvoreniu zmluvy, ktorý nezodpovedá ich skutočnej vôli a nevyjadruje ich súhlas, je v dôsledku toho vydaný, a preto i neplatný. Neplatnosť zmluvy bude podľa okolností buď absolútna, alebo bude ich neplatnosť relatívna, čo zn., že bude napadnuteľná a potom prípadne neplatná ex tunc.

1. Omyl
Môže byť faktický alebo vo formulácii textu zmluvy.



Faktický – omyl o skutočnosti, spočíva v tom, že niektorý zo štátov zúčastnených na uzatváraní zmluvy, predpokladá existenciu určitej skutočnosti alebo okolnosti, ktorá však v čase rokovania zmluvy vôbec neexituje.



Vo formulácii textu zmluvy – sa týka napr. chybného označenia veci či miesta alebo nesprávneho výrazu alebo obratu pri stanovení vzájomných práv a povinností. Takýto omyl nemá vplyv na platnosť zmluvy, pretože tu nepochybne existoval vzájomný súhlas strán a omyl sa týka iba výrazu alebo obratu, ktorý nevystihoval ich vôľu. Takáto zmluva musí byť plnená podľa skutočnej vôle strán v čase uztvorenia zmluvy.



Každý omyl nemusí nutne spôsobiť neplatnosť zmluvy.



Omyl môže byť jednostranný, dvojstranný alebo spoločný.



Právo domáhať sa neplatnosti zmluvy, však stráca tá strana, ktorá svojím konaním k vlastnému omylu prisela, alebo tástrana, ktorá bola okolnosťami pri uztváraní zmluvy upozornená na možnosť omzlu.

2. Podvod
Sa zakladá v tom, či konajúci štát prinúti druhý štát k uztvoreniu zmluvy podvodným konaním. Cieľom takéhoto ostupu je vyvolať u protistrany dolózny omyl, bez ktorého by nebola ochotná dať súhlas k zmluve.

3. Korupcia
Sa rozumie poskytnutie neoprávnených osobných výhod predstaviteľovi štátu, s cieľom ovplyvniť ho tak, aby zneužil svoje plné moci v prospech duhej strany.Takýto súhlas býva označovaný ako ,,kúpený súhlas“. Korumpujúcim musí byť štát, to zn., že dolózne konanie možno pričítať štátu zúčastnenom na zmluve, nie iba osobe, ktorá jeho menom vystupuje.



Musí tu byť daná príčinná súvislosť medzi korupciou a predstaviteľvým prejavom súhlasu so zmluvou tak, aby vyhovovala záujmu korumpujúceho štátu.

4. Použitie sily a hrozby sily
Súhlas druhej strany, vynútený silou alebo hrozbou sily, nemôže byť základom platnej zmluvy, pretože neprišlo k slobodnému prejavu ich vôle.



Protiprávne násilie pritom môže smerovať buď proti osobe zástupcu štátu alebo proti štátu samotnému.



Použitie sily alebo jej hrozby proti osobe predstaviteľa iného štátu vylučuje skutkový prejav vôle tak na strane zástupcu, ako aj na strane zastúpeného štátu. Donútenie môže byť fyzické alebo duševné.



Fyzické smeruje proti životu, zdraviu a majetku zástupcu alebo osôb jemu blízkych, nie však priamo proti jeho štátu.



Duševné násilie smeruje proti postaveniu alebo cti zástupcu štátu.

MZ môžeme deliť podľa roznych kritérií:
A) FORMA ZMLUVY
1. Zmluvy písomné alebo ústne

2. Zmluvy verejné a tajné

3. Zmluvy uzatvorené v úplnej a zjednodušenej forme

4. Prezidentské, vládne a rezortné zluvy

B) POČET ZMLUVNÝCH STRÁN
C) OBSAH ZMLUVY
1. Zmluvy politické a hospodárske

2. Zmluvy rovné a nerovné

3. Právotvorné a kontraktuáln zmluvy

4. Zmluvy s jednorázovým a opakujúcim sa plnením

5. Mierové alebo vojnové zmluvy

D) Doba trvania zmluvy
1. Dlhšie obdobie

2. neobmedzené obdobie

3. Krátke obdobie

4. Preliminárna zmluva – upravuje vzťahy medzi zmluvnými stranami iba predbežne a priebežne. Býva obvykle nahradená definitívnu zmluvou.