Medicína & Lekárstvo - Egypt

V miestnosti panovalo príjemné šero a nedoliehali tam žiadne zvuky zvonka. Počuť bolo iba prerývaný dych chorého človeka. Lekár sa pýtal, chorý odpovedal, načo lekár vyšetril tlkot srdca, pulz a keď sa napriamil povedal: "Choroba, ktorú poznám a budem liečiť...".

Formulácia ktorou sa začínal boj s chorobou či zranením pacienta. Svet bol dlho presvedčený, že medicínu a lekárstvo "vynašli" Gréci a ich boh Asklepios. Lenže prvý kto postavil túto teóriu na hlavu bol práve Grék - historik a pútnik Herodotos, ktorý navštívil "klenot Nílu" okolo roku 450 pr. n. l. a zanechal nám prvé overiteľné správy o medicíne staršej ako tá grécka; o lekároch ktorí liečili už v dobách kedy Grécko ešte ani nejestvovalo. Priniesol správy o medicíne a lekárstve starovekého Egypta.

Človek odjakživa túžil po dlhovekosti a aby sa jej skutočne aj dopracoval musel o seba dbať. To obnášalo starať sa o seba, venovať sa svojmu telu a jeho zdraviu - veď život bez tela je celkom nemožný. Telo, ale nie vždy načúva prosbám a želaniam človeka. Aj keď by rado niekedy sa to jednoducho nedá. A práve pre tieto prípady je tu medicína a farmakológia.

Nie inak tomu bolo aj v ríši faraónov. Lekári sa vzdelávali v chrámových školách kde sa dôkladne pripravovali na svoje povolanie. Pred uvedením do reálnej praxe museli absolvovať povinnú študijnú prax a štúdium bolo zavŕšené skúškou praktických a teoretických poznatkov získaných počas štúdia. Lekár neskladal skúšku len z vedomostí o ľudskom tele, ale aj z liečebných postupov či z prípravy liekov a liečiv.

Lekár ako taký neliečil všetko. Keďže ani ľudské telo nie je všade rovnaké ani jeden lekár nemôže liečiť všetko. Z toho sa vyvinula potreba špecializácie. A tak sa vyprofiloval nielen odbor všeobecné lekárstvo, ktorého "špecializácia" bola považovaná za vysoko náročnú, ale aj chirurgia, stomatológia, gynekológia či interna. Nad hygienickou a zdravotnou situáciou v krajine bdelo kolégium lekárov pod vedením hlavného lekára kráľovstva, ktorý sa zodpovedal priamo faraónovi a bol zároveň aj jeho osobným lekárom. V určitých obdobiach lekári dokonca bezplatne zabezpečovali aj antikoncepciu a vypracovávali koncepciu regulácie obyvateľstva. Vyplývalo to z praktickej stránky života - priveľa obyvateľstva znamenalo zvýšené výdavky v časoch neúrody, alebo hospodárskych výkyvov, pretože štát bol povinný zabezpečiť primeranú dávku pre tých, ktorí boli v núdzi (čo boli hlavne chudobní ľudia). Ani používanie kadidla nebolo pravdepodobne náhodné. Okrem výraznej arómy obsahovalo kyselinu karbolovú, ktorá výrazne pôsobí ako antiseptikum.Lekári a hygienici zaviedli umývanie sa po jedle, alebo pohlavnom styku.

Postrachom pre lekárov bol legendárny panovník Ramzes II., ktorý trpel na rôzne zubné neduhy a pri svojej vyťaženosti aj nedostatkom času na ich liečbu čo vraj privádzalo nejedného zubára do zúfalstva. Lekári veľmi úzko spolupracovali s farmakológmi a ... záhradníkmi a včelármi. Záhradníci pestovali mnohé rastliny nevyhnutné pre liečbu a prevenciu a dodávali ich do laboratórií kde z nich pripravovali prepotrebné prípravky, no a med bol považovaný za slzy bohov a veľmi vzácnu a dôležitú zložku liečív a stravy a požíval úctunielen u odborníkov, ale aj obyčajných obyvateľov. Úcte sa tešil aj posvätný vták ibis stelesnujúci boha Thovta.

Kňazi a lekári boli ovplytňvnení Nílom a za základ ľudskej fyziológie ponímali Níl a jeho systém kanálov. Ak sa, podobne ako u Nílu, vyskytli poruchy či nepravidelnosti vyplývajúce z nedostatočnosti, alebo naopak nadbytočnosti znamenalo to pre telo problémy.

Dlho sa verilo, že starovekí Egypťania si svoje poznatky z medicíny odovzdávali ústne, až Flavius Clemens /200 rokov pr. n. l./, zakladateľ kresťanskej školy v Alexandrii tvrdil, že: "Prv ako sa začala éra Starej ríšek zhromaždili vraj kňazi všetku múdrosť do 42 svätých tajných kníh. Medzi iným tam bolo aj 6 kníh o lekárskych poznatkoch z anatómie, fyziológie, farmakológie, chirurgii a ženských chorobách". Vedci a egyptológovia o tom pochybovali. Veď keby také niečo existovalo, tak už by museli na niečo natrafiť. Aspoň na maličkosť. Ale zatiaľ nič, nič a ešte raz nič. Až raz v Luxore...

papyrus EBERS
Začalo sa to pomerne nevinne a nevyzeralo to nijako zvláštne. Georg Ebers kúpil v roku 1873 v Luxore papyrus, zvitok, dlhý 20,23 m so 108 husto popísanými odstavcami, každý po 20 - 22 znakoch. To ale ešte Ebers nevedel, že pred ním už tento papyrus mal v ruách Edwin Smith, ale Smithovi sa papyrus nepozdával a odmietol ho. Keď sa Ebers začítal do textu papyrusu stálo v ňom: "Tu sa začína kniha o liečení všetkých častí ľudského tela..." Užasnutý Ebers nevládal odtrhnúť oči od fascinujúceho textu. Na druhej strane papyrusu bolo podľa dátumovaných zápiskov možno usúdiť, že tento papyrus bol napísaný najneskôr v roku 1585 pr. n. l. ... Do tmavých a spiacich hlbín tajomnom opradenej oblasti začali pomali ale isto prenikať prvé lúče poznania. V roku 1875 vydal Ebers knihu "Papyrus Ebers, hermetická kniha o liečivých Egypťanov v písme hieratickom".

papyrus HEARST
Objavený v r. 1899 v Hornom Egypte a dlho zotrvávajúci v súkromných zbierkach; dostal meno po Phoebe Hearstovej, ktorá ho odkázala Kalifornskej univerzite (USA). Papyrus bol dedičstvom po otcovi, ktorý bol jeho nálezcom. V papyruse sa spomína takéto zaklínanie choroby: "Ó duch, mužský či ženský čo sa ukrývaš... v mojom mäse, v týchto mojich údoch si pritajený... doniesol som toto lajno. Chráň sa ty zákerník...zmizni..."

papyrus KAHUN (gynekologický papyrus)
1898 Flinders Petrie nachádza v Kahune 3-stranový fragment z nepomerne rozsiahlejšieho diela. Kahun bol vybudovaný cca v roku 2200 pr. n. l. a zničený o sto rokov neskôr, takže nájdený dokument bol nepochybne veľmi starý. Išlo o lekársku učebnicu na 1. strane ktorej bolo 17 lekárskych poučiek začínajúcich slovami : "Liek pre ženu, ktorá trpí na...". V Londýne Petrie zistil, že papyrus hovorí výlučne o ženských chorobách. Odvttedy sa tento papyrus volá gynekologický papyrus Kahun. Opisuje nielen poruchy močového mechúra, zápaly žíl, ale vyskytli sa aj názory, že aj rakovinu. Už vtedy dokázali nielen opísať, ale aj liečiť krvácanie, poruchy cyklu, opuchliny, zápaly v podbrušku, poruchy polohy maternice o kt. sa hovorilo, že ju treba uložiť na pôvodné miesto.

papyrus SMITH

Edwin Smith (USA) - získal po ňom pomenovaný papyrus v roku 1862. Papyrus pochádzal z hrobu v Thébach a jeho dĺžka je 4,68 m. Smith vedel čítať staroegyptštinu, ale nepokúsil sa ani o preklad textu, ani o jeho uverejnenie. Po jeho smrti v roku 1906 ho dcéra darovala New York Historical Society a tí ho dali preložiť. Prekladal ho Henry James Breasted, ktorý viedol vykopávky v Egypte a Sudáne a založil orientalistický ústav na Chicagskej univerzite. Papyrus Smith bol napísaný cca v roku 1550 pr. n. l., ale evidentne išlo o odpis staršieho, už existujúceho textu. Slová ktoré obsahoval tento papyrus sa totiž vskytovali už v období Starej ríše. Prekladať ho začal v roku 1920 a dokončil ho o 10 rokov neskôr.
E. Smith dokázal, že Egypťania trpeli aj na zápal pohrudnice a objavil v pečeni múmie z 21. dynastie žlčové kamene a potvrdil, že v starovekom Egypte sa vyskytoval aj zápal slepého čreva (typické zrasty) a niektoré múmie sa vyznačovali príznakmi črevných porúch, zápchy a hemoroidov. Príliš hojné jedná, nevhodné stravovanie - to všetko viedlo už u starovekých Egypťanov k poruchám trávenia,čo potvrdzujú aj maľby a kresby žien vyvracajúcich jedlo (pri hostine stál za každým hosťom sluha s nádobkou pre prípad, že by vznešenému návštevníkovi prišlo nevoľno). Ruffer, Smith a W.R. Dawson zistili, že Egypťania poznali aj obličkové choroby čo dokazujú obličkové abscesy a scvrknuté obličky - smrteľný následok chronického zápalu obličiek.Papyrus Smith je označovaný aj ako učebnica chirurgie z obdobia cca 2500 - 2000 pr. n. l. a nachádza sa v ňom aj kapitola "Lekárovo tajomstvo - Vedomosti o pohyboch srdca a vedomosti o srdci". Celkom obsahuje min. 48 poučiek, každá rozdelená takto:
popis choroby
diagnóza
prognóza
predpísaná liečba
Prvý čitatelnejší preklad papyrusov Ebers a Smith urobil B. Ebbel v r. 1937.Kompletný preklad nasledoval v roku 1957, autormi sú Herman Grapow, Hildegard vo Deines a Wolfhard Westendorf. Papyrusy Ebers a Smith boli odpismi oveľa starších učebníc vtedajšej chirirgie, internej medicíny či farmakológie (receptúry).

BERLÍNSKY papyrus (Papyrus Berlin)
279 riadkov, pravdepodobne lekárske recepty z obdobia cca 1350 - 1200 pr. n. l. nájdené v Sakkáre Nemcom H. Brugchom. Zaoberal sa aj liečením detských chorôb a popisuje aj liečbu popálenín.

Lieky a liečivá bolo nevyhnutné starostlivo uschovávať, a pri aplikácii aj odmeriavať. Zle odmeraná dávka lieku mohla byť neúčinná, alebo mohla byť veľmi nebezpečná. Jednotkou váhy bolo 1 Ro, čo bola 320-tina časti nádoby, cca 1 polievková lyžica. Lekári a farmaceuti si starostlivo zapisovali použité dávky liekov a liečiv, k pripraveným liekom prikladali papyrus - recept ako často a v akých dávkach liek užívať.




Antikoncepcia? Ale ÁNO!
Akáciové tŕne rozotrieť, zmiešať s ďatlami a medom, nadrieť na cupaninu a vsunúť hlboko do lona. Dnešní vedci zistili, že agátové tŕne obsahujú druh živice, ktorý vo vodných roztokoch tvorí kyselinu mliečnu, ktorá je aj dnes súčasťou gélov proti počatiu. Egypťanky, ktoré chceli zabrániť počatiu sa takto snažili chrániť. Prostriedok to bol vysoko účinný a hojne využívaný, a to nielen v domoch piva.

Gravidita - áno či nie?
Tehotenský test nie je vynálezom modernnej doby. Už v starovekom Egypte vedeli, že "ak chceš vedieť či žena bude rodiť" treba sa riadiť týmto: "Musíš dať do látkového vrecúška zrnká pšenice a jačmeňa. Žena musí denne vylučovať svoju vodu na vrecúško. Ak obidva vzklíčia bude rodiť, ak vzklíči jačmeň porodí dievča, ak pšenica porodí chlapca. Ak nevyklíči ani jedno, nebude rodiť (preklad Eric Iversen). Že to nie sú bludy dokázal v roku 1933 nemecký lekár Julius Manger pri pokusoch, keď sa potvrdilo že moč gravidných žien skutočne podporuje rast pšenice alebo jačmeňa pretože obsahuje špecifické látky a hormóny(HCG).

Pôrod
Za prirodzený spôsob pôrodu sa považovalo rodenie v podrepe v tzv. pôrodnej miestnosti, ktorá bola vybavená jednoducho, ale účelne. Boli v nej tehly navŕšené v určitom odstupe vedľa seba. Išlo o jednoduchú, ale účinnú pôrodnú stoličku zabezpečujúcu dostatok priestoru medzi lonom rodičky a zemou, aby mohol novorodenec pohodlne vykĺznuť. Z tehál bolo aj lôžko na ktoré ukladali novorodenca, ktorého umyli a prestrihli jeho pupočnú šnúru.

Obriezka
Vykonávali ju z hygienických dôvodov čo dokazuje aj nález maľby a dobové záznamy. Predchádzali tak nepríjemných infekciám a problémom s tým spojenými.

SRDCE - centrum organizmu
Egypťania poznali srdce a jeho čerpacie pohyby a považovali to za veľmi dôležitý údaj pri liečbe a anamnéze pacienta. Meranie tepu (pulzu), pozorovanie činnosti srdca tvorilo štandardnú súčasť vyšetrenia pacienta. Viď: "..možno merať, ako keď čokoľvek iné meriame ipt-mieroou. "Počítanie niečoho prstami (sa robí) - aby sa dal spoznať chod srdca. Sú v óm cievy ku každému miestu v tele.. ak nejaký Sachmetin kňaz, nejaký svnv-lekár...vloží prsty na hlavu...na obidve ruky, na miesto, kde je srdce...na obe nohy, potom meria srdce...srdce hovorí... v každej cieve, na každom mieste tela... odmeraj cievy jeho srdca, aby sme spoznali výsledky, ktoré z toho vyplývajú." Vedeli o existencii "kanálov a kanálikov" vedúcich z/do srdca. Kanál(ik) v staroegyptštine - METU. Zo srdca vychádzali tieto metu:

4 do hlavy a nosa
4 do uší
6 do ramien
6 k nohám
4 k pečeni
4 k pľúcam a slezine
4 ku konečníku
2 testes (semenníky)
2 k mechúru, spolu teda 38 metu (kanálov).
Poháňané bijúcim srdcom dopravovali metu vzduch, krv, hlien, potravu, semeno i výlučky. Egypťania zároveň verili, že ak cez metu neprúdila pravidelne krv, alebo hlieny vznikali choroby.Tak sa mohlo stať, že ak sa zastavilo vylučovanie výkalov tie sa cez metu mohli dostať do rôznych končatín, dokonca aj do srdca. Od Ibisa prevzali eg. lekári spôsob liečby proti preplneniu dolných metu výlučkami, t.j. výplach alebo klystýr. Verili, že ibis stojaci vo vode si svojím dlhým zobákom naháňal vodu na trtáč a vymýval si ho.V papyruse Ebers sa neustále opakuje veta "Nech je naliaty do jeho zadku".Dobytčí rok slúžil na výplach. Zloženie výplachovej emulzie: volská žlč + tuky + bylinky + drogy. Odstraňovaním zápchy, hnačky či nadúvania v črevných metu sa zabraňovalo katastrofe v ľudskom organizme.

LEKÁRSKA POMOC medzi štátmi
Keď už bol AMenhotep III. (18. dynastia) veľmi chorý obrátil sa so žiadosťou o pomoc na ríšu Mittani a ich bohyňu Ištar. Renomé jeho lekára, hlavného lekára ríše, Nebamona vraj dokonca presahovalo hranice, ríše a nejeden bohatý cudzinec neváhal merať svoju cestu za ním, aby mu tento pomohol v jeho chorobe.

Dom zdravia Gréci a ich boh Asklepios (stotožňovaný s Imhotepom) nebol s touto myšlienkou prví. Už starí Egypťania zriaďovali stavby kde chorí omámení ópiom alebo blenom pobývali, aby uverili, že sa stretli so samotným zdravujúcim bohom alebo že sa vyliečili. Príkladom toho je nádvorie chrámu na ostrove Philae.

PITVA - realita, alebo domnienka? Napriek našim domnienkam nerobievali kňazi v starovekom Egypte pitvu. Svoje poznatky a skúsenosti o ľudskom tele nepochybne získavali pri balzamovaní nebožtíkov kedy mali možnosť sa s ním oboznámiť a tieto poznatky im výdatne pomáhali pri liečbe.


Otváranie ciev pri seknutí žily
Dôkazom je nález nástennej maľby v hrobke pisára Userhata (18. dynastia). Maľba zobrazuje lekára, alebo jeho pomocníka ktorý chorému prikladá pijavice z misky stojacej na zemi.

Skúška zrakovej ostrosti:
"Re posadil Hóra, ktorý mal jedno oko poranené pred svetlú stenu, bola na nej namaľovaná tenšia čiara a vedľa nej väčšie čierne prasa. Re zaclonil neporušené oko, zameral Hórov pohľad na čiaru a spýtal sa či ju vidí. KeĎ Hór neprikývol, obrátil Re jeho pohľad na čiernu sviňu. A Hór sviňu videl. Vtedy boh Re vedel, že Hórov zrak sa predsa len čiastočne zachová."




Čím teda trpeli a proti čomu bojovali už starovekí Egypťania?
Angina pectoris - ak vyšetruješ človeka trpiaceho na žalúdok, bolia ho rameno, hruď a dokonca aj bok... potom si povedz... sama smrť sa k nemu približuje. Hovorí sa tu o angine pectoris a spomínaný text je pravdepodobne narážkou na úzkosť ktorá je sprievodným javom pri kŕčoch koronárnych ciev.

Apendicitída (zápal slepého čreva) - "keď lekár prezerá chorého trpiaceho bolesťami v živote a zbadá, že bolesť sad rží v pravej dolnej časti brucha, znamená to, že chorobné látky sa zhromaždili na tomo mieste a vytvorili hrču."

Arterioskleróza - skúmania nájdených múmií z obdobia 2000 rokov pr. n. l. preukázali arteriosklerózu (vápenatenie tepien). Slávni panovníci 18. a 19. dynastie (Amenhotep III. a Ramzes II.) trpeli rôznymi formami arteriosklerózy, od kalcifikácie (zvápenatenie) až po ulceráciu (zvredovatenie). Rozbory dokázali, že Ramzes II. pravdepodobne zomrel na následky ťažkej arteriosklerózy.


Artritída - nielen kĺbov ale aj chrbtice (ťažko deformovala chrbticu - hlavne u roľníkov a hrnčiarov).

Bilharzia - sir A. Ruffer v roku 1909 oznámil, že v zachovaných obličkách múmie našiel zvápenatné vajíčko červa bilharzia. Ruffer zmäkčil múmiu vložením tkaniva do roztoku 30% alkoholu, 50% vody a 20% sodného roztoku, aby im pokiaľ sa dalo vrátil pôvodnú konzistenciu.

"Tzv. Bobkovitá stolica" - čiže uzlovitá forma stolice vyvolávaná zápchou a je pokladaná za symptóm porúch vegetatívneho nervového systému vyplývajúcich z hektického životného tempa.

Čeluste & ďasná Vďaka návykom a zlozvykom mali Egypťania veľmi často priblémy s chrupom. Mnohé múmie sa vyznačovali priam katastrofálnym stavom chrupu. Žiarivým" príkladom je Ramzes II.

Hernia (prietrž) Keď zbadáš opuchlinnu na brušnej stene.... tu polož na ňu prsty, potom mu prehmataj brucho, to čo sa vypúča pri kašli..." Už kedysi teda vedeli, že pkašľajúcemu sa pri prietrži sa vzdúva oblasť nad žalúdkom a to sa salo orientačným bodom pre určovanie možnej diagnózy.

Choroby zhybov a svalov - napríklad nimi trpeli tehliari, roľníci, pri stavbe zavodňovacích kanálov, hrobiek a pyramíd.

Chorobný výkal z pohlavných orgánov - u beduínov a nomádov žijúcich v Egypte platilo, že vtedy bol človek prehlásený za nečistého a musel von z tábora , s ním aj jeho "nečisté veci" a každý kto sa ho dotkol.



INFEKCIE Vypaľovali rany kôli dezinfekcii. Sepsa (infekcia rán) ohrozovala aj Egypťanov. Egyptskí lekári ju nielen popísali, ale aj načrtli riešenie: "Ak prehliadaš muža, ktorý má nezvyčajú ranu... a týto rana je zapálená... prúd horúčavy vyžaruje z otvoru rany do tvojich rúk, okraje rany sú červené a - tento muž je práva preto horúci, vďaka tomu si povieš chorý s anomáliou rany... choroba ktorú liečim. Musíš mu pripraviť ochladujúce prostriedky, aby si vytiahol horúčavu...Listy z vŕby..." Listy z vŕby obsahujú látku - kyselinu acetylsalicilovú, ktorá významne napomáha pri liečbe infekcie a zrážaní horúčky.

Migréna - Choroby polovice hlavy - dnes tak "populárna" migréna trápila aj starovekích Egypťanov ako dokazuje papyrus Ebers.

Močové kamene - Flinders Errie našiel v panve skeletu z najstaršieho eg. obdobia močový kameň.

Obezita - vďaka neobmedzovaniu sa v jedle a iných podobných radovánkach nebola ani obezita výnimočným javom. Medzi obéznych patrili aj slávne osoby - Thitmose II., Amenhotep III., či Ramzes II.

Obličkové kamene - Smith a Davison našli aj obličkové kamene - pôvodcov tak bolestivých kolík. Našli aj dôkazy ťažkých porúch látkovej premeny - známky pakostnice.

OČNÉ CHOROBY
zápal spojiviek
laukóm (biela jazva v rohovke)
škúlenie
vrastanie rias dovnútra
chorobné slzenie
rohovkový vred
nočná slepota
zápal dúhovky
sivý & šedý zákal
trachóm - obávaná zdĺhavá a nákazlivá očná choroba, ktorá v 50% vedie k slepote. Vedeli ho však liečiť, teda aspoň sa pokúšali - kamencom, alebo medennou tyčinkou.
Zapálené oko sa liečilo nanášaním zelených a čiernych očných mastí, alebo pasty z leštenca olovnatého, uhlia, soli a roztokov medi, myrty a iných živíc. Takáto zmes mala vynikajúce protizápalové účinky. Supia kostrnka bola výborným prostriedkom pre nakvapkávanie do oka.

Pohlavné choroby - syfilys, gonorea...

Poranenia chrbtice - nielen že ich vedeli opísať, ale aj liečiť. Odporučené bolo nehýbať, aby sa mu neuškodilo než sa jeho stav začne liečiť.

Rakovina nie je chorobou dneška. Už 3000 rokov pr. n. l poznali aj jednu z jej najťažších foriem - osteosarkóm, čiže zhubnú kostnú rakovinu. Potvrdili to E. Smith a W.R. Davidson na kostiach múmií z 5. dynastie.

Rozzevené rany (rozďavené) - Egypťania verili, že rany majú pery (okraje rany) a ústa (stred rady). Rany sťahovali ľanovými pásmi namočenými do štiav, alebo na ne prikladali čerstvé mäso a na to priložili obväz. Verili, a toto sa aj potvrdilo, že mäso zabraňuje krvácaniu a sťahuje ranu k sebe.

SDO - Dochovala sa aj prosba egypťana Rumu (cca 18. až 20. dynastia), ktorý si chcel vyprosiť pomoc od bohyne Ištary, pôvodne asýrskej bohyne o.i. aj lekárstva. Rumu kvárila ťažká choroba, ktorá mu dovoľovala chodiť už len s palicou. 1900 J.K. Mitchell (USA) skúmal skeleton múmie s ľavou nohou kratšou cca o 8 cm. Po dôkladnom výskume vyslovil tézu: "spinálna detská obrna", čiže SDO. Toto vyvolalo "furóre" a obrovskú búrku nedôvery. Ale... 1910 W.R. Davidson a jeho dvaja kolegovia ustáli a obhájili, že Ruma v detstve nepochybne prekonal SDO.


Tuberkulóza (TBC) - figúrka hrnčiara (cca 2400 pr. n. l.) vyobrazeného s vycivenou tvárou a trčiacimi rebrami - jednoznačné symptómy TBC. Ruffer dokázal prítomnosť gram negatívnych a gram pozitívnych tyčiniek - stafylokokov u múmií v pečeni a pľúcach. Pôvodcu TBC však nenašiel, má totiž tú vlastnosť, že zmizne krátko po smrti svojej obete. A naviac bol počet zachovaných pľúc prinízky, aby bolo možné spoľahlivo usúdiť na výskyt pľúcnej TBC. Pri Asuáne vtedy vykopali hlinenú postavičku z najstaršej eg. éry. Na tele modelu boli také typické syndrómy určitého druhu TBC, že výskumníci už nepochybovali - muž, ktorý bol modelom nepochybne trpel na tuberkulózu chrbtice. 1910 - pri Rufferovom vyšetrovaní múmie Amonovho kňaza Nesperehapa (1100 pr. n. l.). Tu objavil nielen typické tbc zmeny na chrbtici, ale v bedrovom svalstve našiel hlbokú jamu po abscese a typický prejav hrnčiarskej choroby - nahromadenie TBC hľúz pod určitým bedrovým svalom

V pľúcach múmie z 20. dynastie sa našiel uhoľný prach, čo sa dodnes nepodarilo uspokojivo vysvetliť.
Uchedu - nákaza, otrava

Za obzvlášť nebezpečné sa považoali upchatia črevných metu o čom svedčí aj fakt, že na faraónovom dvore bola aj funkcia "strážca kráľovského konečníka".
Varix (krčové žily) - "cievna hrča zhrčená v mnohé uzly sťaby nafúknutá povetrím..."

Vehedu - látky vyvolávajúce bolesť, chorobné látky ktoré sa do tela mohli dostať zvonka (cez uši a nos) a vyvolávať zápaly,horúčky...

Zlomeniny / vedeli ich nielen naprávať, ale aj dlahovať. Dlahovali ich skrútenými kúskami kôry. Sadrovanie - ľanové obväzy namočené do kaše z gumovej šťavy alebo asfaltu.

Zuby - Ramzes II. zároveň trpel aj nepríjemnými bolesťami zubov. Bolesti mu spôsobovali hnisavé ložiská v zuboch. Stmoatologická chirurgia mala svoje pevné miesto už v tejto dobe. DOkazujú to aj dve umelo vyvŕtané dierky v zuboch, ktoré mali zabezpečovať odtok hnisu a úľavu pacientovi.



Čím bojovali proti chorobám a zraneniam?


Nie všetky ingrediencie potrebné pre liečbu sa nachádzali priamo v Egypte. Tie ktoré sa dovážali boli predmetom výmenného obchodu. Do Egypta prichádzali zložky liečiví a za hranice odchádzalo zlato a šperky. Takto sa spolupracovalo z kupcami a obchodníkmi z Byblosu (Gebal - kedysi Fenícia) alebo Sabobabmi.

Výkalová lekáreň - Netradičnou súčasťou očných receptov boli aj takéto ingrediencie: mušacinec, trus pelikána, ľudský moč, trus jašterice, výlučky dieťaťa, trus gazely; najčastejšie sa ale spomína krokodílí trus. Moderní vedci to nazvali "výkalovou lekárňou". Mixtúra výkalov sa používala aj na pretrvávajúci trachóm. Sušené a rozomleté výkaly sa zmiešali s očnými masťani, alebo medom (najlepšie s kvasiacim medom). Močom sa vymývali oči, bahno a hlina slúžili ako obväz. Výskum potvrdil, že moč aj stolica pôsobia antibakteriálne. Papyrus EBERS uvádza 55 receptov na vonkajšie užívanie (ide o recepty v ktorých moč a výkaly tvoria dôležitú súčasť). V niektkorých preparátoch sa d okonca výslovne špecifikujú typy moča a výkalov. Každý tvor vylučuje špecifické výkaly obsahujúce antibakteriálne látky, presne tak ako bahno a pôda. V tomto papyruse sa spomína aj "zlá choroba" - rozličné formy ťažkých hnačiek, úplavica, týfus, cholera, krvavá enteritída.

Chlieb v rozklade - pečený z nahrubo rozomletého obilia, vysoko účinný proti črevným ochoreniam, ochoreniam močového mechúra a hnisavým ranám.

Pivný kal - dôležitý základ vnútorných medikamentov, púder z jarabiny zasa slúžil ako "vysávač" exudátov zo zápalov.

Rybia žlč, či roztlčená hovädzia pečeň pomáhali (a dnes to tiež nie je inak) pri očných zápalochh. Uvedené substancie totiž obsahujú obranné látky proti infekcii. Ochranou očí pred vetrom z púšte, prinášajúcim mnoho nepríjemností pre oči, a slnkom bola kozmetika na oči - linky a nátery okolo očí.

Prevencia proti hmyzu - tkaná hustá rybárska sieť

Prevencia proti malárii - cesnak, cibuľa, reďkovka, ktoré obsahujú raphanín, allicin a allistatin, účinné látky proti baktériam (o.i. kok a bacterium coli) a zárodkom úplavice, týfusu či cholery.



LIEČIVÁ & DROGY

Papyrus Ebers uvádza cca 900 lekárskych receptov




RASTLINY:


agátová guma

ami-majos ´koreň, ktorý žuli hlavne pohoniči karaván, aby sa vyhli úpalu
(obsahoval 8-methoxypsoraten, ktorý zintenzívňuje podkožný pigment a vyvoláva umelé opálenie)

borievka - bobule + kôra krušiny (preháňadlo)

borovicová kôra

boswella/škoricový strom - aromatické dráždidlo, žalúdok, trávenie

bryonia

cesnak

cyprusový krík - základ pre chýrnu hennu (farbivo rúk a nôh pre vznešených)

durman
- pri črevných chorobách ho ordinovali s mrkvou a prosom

fenykel

granátové jablko

gumi olifanum - pri zápaloch ústnej dutiny

kardamon

kath - povzbudivé účinky

klen

kolokvinta

koreň kesso - na spanie, utišujúci prostriedok

korenie z dnešnej Malajzie
- pre zrýchlenie krvného obehu

kozinec

kvety kesso - proti červom

ľalia

ľanové semienka

lastovičník

lotos


ľulok

mak (opiát)

mandragorový koreň

myrhové kríky, pri rieke Adhanad

netr (rastlina)

núbijská guma z myrhy
- čistiace a protizápalové účinky

olej lociky

ovocie ivd

rasca

ricinus

santalové drevo - hnačky

slez

slezová ruža

smreková živica

šafran - kŕče a koliky

šalvia - zápaly hrdla

škorica*

šťava

tamariška

terebinta

tragant

trstina

tymian

zázvor* - stimul. prostriedok na srdce a žalúdok

zeler

zmes listov

živica ntjv

* - dovážané Sabaobami výmenou za zlato a šperky.
Dobový papyrus uvádza, že len taký Amonov chrán v Thébach spálil za jeden rok 2189 kríkov a 304093 jrstí voňavých živíc.



MINERÁLY

alabastrový prášok
ami visnaga - slabosť srdca
antimóm
asfalt - čierny mierál, okrem dláh aj proti vyrážkam
červený minerál
Doľnoegyptská soľ
kov z Kusai
lapislazuli
leštenec antimónový
- najdôležitejšia zložka farby na pery / červené kryštáliky mu dávajú špecifický vzhľad - preto leštenec
leštenec olovnatý (produkt pri ťažbe uhlia)