Matičné obdobie: Svetovy realizmus

SLOVENSKÁ LITERATÚRA PRECHODNÉHO OBDOBIA OD ROMANTIZMU K REALIZMU
• Spol. podmienky:
1. 1848- revolučný rok, revolúcia porazená, sľuby o rovnoprávnosti národov neuskutočnené
2. 1852-1859- viedenská vláda nastolila absolutistický režim; na čele Alexander Bach – Bachov absolutizmus, Bach zaviedol prísny tlačový zákon, prísnu cenzúru a násilnú maďarizáciu
3. 1849- sú zatvorené Slovenské pohľady a vychádzajú viedenské Slovenské noviny
4. 1847- dohoda medzi štúrovcami a bernolákovcami
5. 1852- Krátka mluvnica slovenská – Martin Hatalla, začínajú vychádzať prvé almanachy Nitra, Concordia, Lipa
6. 1861- vychádzajú Pešťbudínske vedomosti – redaktor Janko Francisci Rimavský
7. 6.-7. jún 1861- Memorandum národa slovenského (v Martine)-obsahuje kultúrne požiadavky – zakladanie škôl, slovenské Okolie (len slovensky) – výsledok: 3 slov. gymnáziá (Martin, Kláštor pod Znievom, Revúca), ktoré zatvorili v roku 1874
8. 1863- vznik Matice slovenskej- prvá celonárodná kultúrna ustanovizeň Slovákov; predseda ŠTEFAN MOYZES a podpredseda KAROL KUZMÁNY; MS bola zatvorená v roku 1875 a po vojne roku 1919 ju opäť otvorili
9. nové politické strany: NOVÁ ŠKOLA- vydávajú Slovenské noviny (Ján Palárik, Koloman Banšel, Pavol Országh Hviezdoslav); Banšel s P. O. H. vydávajú nový almanach NAPRED
10. 1867- podpísaná dohoda Rakúsko-maďarské vyrovnanie
• Predstavitelia: JONÁŠ ZÁBORSKÝ
JÁN PALÁRIK
ĽUDOVÍT KUBÁNI
GUSTÁV KAZIMÍR ZECHENTER – LASKOMERSKÝ

• JONÁŠ ZÁBORSKÝ (1812-1876)
Život: * v zemianskej rodine, študoval v Kežmarku, teológiu v Halle (zoznámil sa tu so Štúrom – konflikt medzi nimi v otázke zemianstva); 1851- ŽEHRY- v staroslovenčine (vyvolal veľký rozruch, štúrovci tvrdili, že použil starú šablónu); od roku 1850 vydáva Slovenské noviny
Tvorba: zbierka: Žehry- je napísaná v staroslovenčine
-začínal ako klasicistický básnik, podľa antiky písal bájky, ódy a básne- zbierka: Bájky, veršovaný náboženský epos: Vstúpenie Krista do raja, próza: Dva dni v Chujave- je postavená na kontraste, má dve časti: I. Deň škaredý- zobrazuje starú zaostalú dedinu Chujavu, ktorá predstavuje prítomnosť; sú v nej staré domy, medziľudské vzťahy ľudí, ktorí hľadajú útechu v alkohole, II. Deň pekný- obsahuje dialóg o reformnej práci slov. inteligencie,; 30 drám (v dráme mal autor výrazné postavenie), ktoré môžeme rozdeliť na: I. drámy z VM a slovensko-uhorských dejín: Bitka pri Rozhanovciach, II. drámy z dejín srbsko-uhorských: Chorvátska Helena, III. drámy z ruských dejín: Boris Godunov,; veselohra: Najdúch- hl. postavy: MAŇUŠA ROJKOVIČOVÁ, GEJZA KOBÓZY
Význam J. Záborského: najstarší kritik svojej doby, odhaľoval slabosti a pokrytectvo nielen vo vládnucich vrstvách, ale aj vo vlastnom národe (kritizuje ľud a inteligenciu);nastúpil etapu kritického realizmu v slovenskej literatúre.Týmto autorom vyvrcholil osvietenecký typ spisovateľov, ktorí vystúpili proti triednemu a národnostnému útlaku.

• JÁN PALÁRIK (1822-1870)
Život: * v učiteľskej rodine vo veľmi chudobnom kraji – na Kysuciach, študoval v Bratislave a v Trnave; vydával časopis Cyril a Metod, v ktorom navrhuje zriadiť slovenské arcibiskupstvo v Trnave alebo v Nitre; v rokoch 1852-1856 vydáva Katolícke noviny, v ktorých obhajuje spisovnú slovenčinu; je prívržencom NOVEJ ŠKOLY
Tvorba: svoje hry vydáva v almanachoch Lipa a Concordia; -veselohry: Inkognito- na motívy Jána Chalupku a hry Kocúrkovo-téma: pomocou humoru a satiry rieši problémy mamonárstva, odnárodňovania a spoločenské pretvárky, Drotár-rieši problémy slovenského ľudu, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch- autor využíva dvojitú zámenu postáv, aby poukázal na charaktery jednotlivých postáv a aby dosiahol komickosť situácie

• ĽUDOVÍT KUBÁNI (1830-1869)
Život: * v rodine učiteľa, študoval v Levoči (Jednota mládeže slovenskej), veľký vplyv na neho mali štúrovci, žil vo veľkej biede; redigoval časopis Hronka -písaný rukou
Tvorba: písal poéziu, prózu, bol kritikom, žurnalistom a prekladateľom; epos z poľských dejín: Radziwillovna, kráľovná poľská- splietajú sa tu politické zápasy s osobnými záujmami; rozpor medzi osobnými a spoločnými záujmami, -poviedka: Mendík- z učiteľského prostredia; hl. postava MENDÍK; poviedka rieši veľké spoločenské konflikty, všíma si len tragikomické príbehy
-hist. román: Valgatha- nedokončený; idea- zbytočnosť boja; autor zobrazuje stroskotanie romantickej lásky na rytierskej cti, povinnosti a zámeroch nepriateľa
Kubániho tvorba tvorí prechod medzi tvorbou štúrovskej generácie a nastupujúcim realizmom. Poukázal na protichodné javy v živote 50.-60.rokov 19. storočia: tradičný ideál a existenčné otázky skutočnosti.
Kubániho hrdina zovšeobecňuje vlastnosti ľudí svojej doby.

• GUSTÁV ZECHENTER-LASKOMERSKÝ(1824-1908)
Život: * v rodine banského úradníka, študoval vo Vacove, Pešti a vo Viedni, nepodľahol romantizmu; záujem o prírodné vedy – lekárska profesia
Tvorba: cestopisy (vlastné príhody a dojmy, umelecké pamiatky...:Zo Slovenska do Ríma ; -píše aj dojmy z výletov, satiru, humoresky a prózy s autobiografiou
-novela: Lipovianska maša- prvky sentimentálneho romantizmu s dokumentárne opisným realizmom; romantická láska medzi Aničkou a Jankom, kde dobro víťazí nad zlom; prvýkrát v slov. lit. nastolená sociálna problematika pohronského železiarskeho robotníctva
-najlepšie dielo: Vlastný životopis- knižne pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života- dielo je dokumentárne- kronikárske záznamy vo forme denníka
Zechenter – Laskomerský priniesol do literatúry nové žánre: humoresku, grotesku, besednica, fejtón a anekdotu.