MASTABA
Robotníkom pracujúcim na odkrývaní hrobiek významných hodnostárov hrobka pripomínala výzorom lavicu a lavica má v arabčine názov MASTABA. Pomenovanie sa ujalo a egyptológovia ho dokonca prevzali do terminológie.
Z pôvodného kultového výklenku vo východe priečelia kde bola umiestnené stéla s pohrebnou formulou, meno a titulatúrou zosnulého sa postupne vyvinul súbor miestností situovaných skôr do vnútra stavby.
Mastabu tvorilo niekoľko tehlových komôr (uprostred s pohrebnou komorou), vo vykopaných jamách v púšti (koncom vlády II. dynastie) sa kopalo až na podkladovú horninu. Otvor bol zakrytý jednoduchou nadstavbou nazývanou superštruktúra v tvare štvorca alebo obdĺžnika, vonkajšie steny bývali často vybavené výklenkami, kt. napodobovali palácovú fasádu. Súčasťou superštruktúry boli tzv. nepravé dvere situované na západnej strane obetnej siene, komory so zásobami alebo skladisko.
Presné doklady o pochovávaní panovníkov sú veľmi nespoľahlivé a neustále sa o nich diskutuje. Dnes sa všeobecne uznáva, že všetci panovníci I. dynastie a dvaja panovníci II. dynastie (Peribsen a Chasechemvej) boli pochovaní v Abydose. Ich hrobky boli označené dvojicami stél z kameňa, podobných náhrobkom. Stély nesú mená panovníkov v serechu (štylizované znázornenie palácovej fasády) a sú obvykle zdobené hore vypodobeninou Hóra v tvare sokola. Ostatní panovníci II. dynastie boli pochovaní v Sakkáre, na severnom výbežku púštnej náhornej roviny. Tam sa tiež nachádzalo pohrebisko hlavného administratívneho mesta, Menneferu. Podobným spôsobom ako panovníci tu boli pochovávaní aj vysokí úradníci. Treba ešte doplniť, že podzemná časť mastaby je označovaná ako subštruktúra.
Mastaby v Sakkáre sa zachovali v oveľa lepšom stave ako tie z Abydosu a vykazujú niekoľko zaujímavých znakov. Tri z týchto hrobiek mali na severnej strane pridružený čln zo sušených tehiel. Jedna z hrobiek mala na severnej strane aj niečo ako plantáž vytvorenú na štrku, zakrytom bahnom. Na východnej strane inej hrobky - mastaby zasa boli zasadené stromy, ktorých účelom bolo poskytovať chladný tieň pre ba zosnulých. Iným, veľmi zaujímavým rysom bola vyčnievajúca plošina s býčimi hlavami, ktorá viedla okolo niektorých mastáb. Hlavy býkov boli vytvorené z blata, ale rohy boli skutočné. Odhaduje sa, že mastabu obklopovalo takmer 300 takýchto hláv. V dejinách starovekého Egypta bol býk vždy úzko spojený s panovaním. Faraón bol označovaný aj ako "Mocný býk", pretože sa verilo, že môže vstrebať silu a odvahu zvieraťa. Ku konci skoro-dynastického obdobia sa už v Sakkáre stavali nadstavby mastáb v tvare nízkej stupňovitej pyramídy, ktoré pôsobili ako mohyly. V dobe Starej ríše už boli v mastabách pochovávaní len kráľovskí úradníci, panovníci už nie.