Martin Kukucín - Neprebudený
Postavy: Ondráš Machula, Machulov otrec a matka- totka, Zuzka Bežanovie, Bežanovie
rodicia, Jano Dúbravovie.
V Ondrášovi Machulovi zobrazil Martin Kukucín s hlbokým ludským porozumením typ vyrastajúci na dedine z najbiednejších sociálnych vrstiev dediny. Postava je v novele predstavená znútra a na vykreslenie autor využíva psychologickú a spolocenskú analýzu. To mu umožnilo vytvorit realistický charakter i všestrannejší obraz života slovenskej dediny. Z kompozicného hladiska postava Ondráša do deju vstupuje už hotová, v jeho pribehu sa už nevyvíja.
Téma: Tragický príbeh duševne zaostalého dedinského husiara Ondráša Machulu, ktorý sa
stal obetou vybájenej lásky k peknej gazdovskej dievcine Zuzke Bežanovie.
Dej: Ondraš Machula, biedny tvor. Hlava velká, krytá ostrými vlasmi, ktoré sa ponášajú na zvieraciu srst, celo nízke, oci nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozplaštený na kabác a ústa široké. Postavu má malú, nevyvinutú, zhrbenú. ludia na neho s utrpením hladia a chovajú sa k nemu so šetrnostou, ako k malému dietatu.
Len on sám sa za mrzáka nepokladá, drží sa za pekného. Vie rozoznat, co je pekné a co škaredé, no o svojej osobe súdi predpojato. Každý ale rád videl jeho hodných, znášanlivých rodicov, ktorý ich lutovali za ich nepodareného syna. Ondrášova matka, prezývaná totka, pretože bola v dedine velmi vážená a jej nadvládu uznávali a chránili všetci dedincania, svojho syna velmi milovala.
Ondráša matersky riadila a vyprávala do školy. A chlapec sa dobre ucil, pretože v nom bola badat duša, duša ako u ostatných, co bolo jedinou potechou i odplatou starostlivej totke.
Ondrášov otec ale na svôjho syna ani pozriet nemohol, hladal preto úlavu v krcme. Napokon sa totka s manželom nepohodli a totka odišla z domu k staršej sestre. Po asi dvoch rokoch od chvíle, co sa nepohodli, totka sa stáva vdovou.
V jeden den, kedy pásol Ondráš husy, mu Zuzka Bežanovie doniesla obed. Mala jasnú tvár, cervenú ako ruža. Cervená pera odokrývala dva rady bielych perál. Pre Ondráša to bola stvorená princezná. Zuzka mu povie, že sa nepohodla s Janom Dúbravie, svojim nápadníkom. To Ondráš využije, vypocuje ju a dohodne sa s nou na svatbe. No netuší, že Zuzka to nemyslí vážne a že sa stal obetou jej samolúbosti. S radostou to povie totke. Tá ho pravdaže odhovára, pretože si uvedomuje, že Zuzka Bežanovie sa chcela vždy oženit s Jánom Dúbravovie. Zájde aj za jej matkou, ktorá je prekvapená jej návštevou, pretože sa Zuzka s Jánom Dúbravovie už pohodli. Ondráš ale robil všetky kroky k svadbe. Daroval Bežanovým najkrajšiu habarku a opálku, ktoré sám vyrobil, vyhnal im sám husy z domu a zarobil si na vlnu, z ktorej si dal ušit nohavice na svadbu. Za habarku a opálku si nic nezobral, co zacalo trápit Bežanku. Zavolala si Zuzku, prehovorila jej do duše a doholi sa, že svadba s Jánom Dúbravovie bude skôr. Ohlášky Jána Dúbravovie so Zuzkou Bežanovie boli v dedine hlavnou témou po niekolko týždnov. No Ondrášovi sa táto správa ako jedinému nedostala. Stále si myslel, že on bude ženíchom. Dedinský krajcír mu napokon ušil aj cifrovaný oblek na svadbu.
V den svadby ho ale totka zavre do kôlne a schová pred ním oblek. Ondráš sa napokon z kôlne pomocou sekery dostane, ale Zuzka a Ján Dúbravovie sú už po svadbe. Prichádza na svadobnú veselicu, kde je velmi dobrá nálada. Ondráša ale neprijmú na tanec, z coho je smutný a sám si ide sadnút do šopy. Neskoro v noci zacne horiet.
Pri ohni jediného nájdu Ondráša, ktorého považujú za podpalaca a kedže sa všetci boja, že by im aj iné budovy zapálil, poviažu ho. Neskôr sa o neho nezaujímajú. Zastaví sa pri nom len Zuzka, ale kedže Ondráš celý cas blúzni, tak sa chce s nou stále vziat a dozvie sa, že už je vydatá za Jána Dúbravovie. Ondráš to pochopí, ale myslí si, že na neho cakali a ked neprichádzal, dali poslat za Jánom. Zuzka sa pokúša vysvetlit mu, že na neho necakali, no Ondráš ju nepocúval a myslel si svoje. Bežanka medzicasom ale zistí, že jej husy sú v horiacej maštali a chce ich zachránit. No stodola mala už každú chvílu padnút. Zuzka Ondráša odviaže a ten sa vrhne do stodoly za husami. No husy sa mu už zachránit nepodarí a sám v stodole zhorí. Ludia to považujú za trest boží podpalacovi.