Nižšie nad povrchom vidieť biele oblaky, z ktorých niektoré by mohli pozostávať i z ľadových kryštálov vody. Najcharakteristictickejšími oblakmi červenej planéty sú však žlté oblaky z prachových častíc. Povrch Marsu je podobný ako povrch Mesiaca. Posiaty množstvom kráterov rôznych veľkostí, ktoré vznikli dopadom meteoritov. Najviac kráterov vidieť na charakteristických tmavých plochách, ktorých povrch je vplyvom vetra bez piesku a prachu. V iných oblastiach naopak vietor tvorí veľké duny. Veľa malých i veľkých kráterov sa týči nad okolitým povrchom do značných výšok. Z nich najvyššia je Nix Olympia. Malé zmeny v zafarbení marťanskej planéty spôsobuje vietor tým, že presúva z miesta na miesto pieskové duny. Veľkoplošné pravidelné rozširovanie tmavých oblastí zapríčiňuje letné oteplenie povrchu pričom sa na ňom zmenšuje námraza charakteristickú červenú farbu planéty dodáva povrchu horninám kysličník železa.