Marina CeretkovaGallova

Marina CeretkovaGallova


Pochadza z devatclennej rodiny drobneho zivnostnika, narodila sa ako prve dieta v obci Zbehy pri Nitre

26. septembra 1931. Zakladnu skolu vychodila v rodisku, roku 1950 zmaturovala na Dievcenskom Gymnaziu v Nitre. Po absolvovani FF UK, odbor slovencinadejepis, sa roku 1957 stala redaktorkou Csl. rozhlasu v Kosiciach, neskor ako clenka ZSS tajomnickou Vychodoslovenskej odbocky ZSS. V literarnej redakcii rozhlasu posobila do roku 1971. Pre svoje odmietave postoje k augustovym udalostiam roku 1968 bola v ramci konsolidacie politicky a obciansky diskriminovana, v dosledku coho posobila v rozlicnych zamestnaniach iba kratkodobo, bez uplatnenia profesnosti a akychkolvek publikacnych moznosti. Roku 1979 volila navrat do rodnej Nitry, pracovala s ucnovskou mladezou, neskor ako vychovavatelka v strednom odbornom ucilisti potravinarskom. V sucasnosti posobi ako spisovatelka v slobodnom povolani.

Do literatury vstupila knihou noviel Koniec lisky (1962), v ktorych dominuju citove a mravne problemy dievcenskych hrdiniek a mladych zien. Svet zeny v mnohych podobach rozkryvaju aj dalsie romanove novely Stokrat moje leto, Smrt cervenej jarabiny (obe 1964), Samota pre bohov, Konak pre Amaliu (obe 1967) a Hriesne dievca Julia (1970). Po rokoch nuteneho mlcania vydala roman Jednooky (1978), v ktorom mapuje pohnute osudy rodaka v poslednych vojnovych a prvych povojnovych rokoch Nitry. Nasledovali prozy Dlhe cakanie Adely Drozdikovej (1982), Cudzie deti (1983), roman Uraz (1987) a miniroman Uniest si svoj kriz (1993). Novela Anjelik (1994) je pribehom sucasnika a zachytava jeho rozporuplne usilie zaradit sa do reality, na ktoru si nenazil.

Marina CeretkovaGallova je aj autorkou dvanastich rozhlasovych hier pre dospelych i mladez, rozpravok pre deti, hereckych medailonov, rozhovorov a clankov publikovanych v casopisoch a zbornikoch, roku 1983 televizia odvysielala jej hru Tereza z ucnovskeho prostredia.