Maria Hastova

Maria Hastova
(rodnym menom Hilda Grellnethova)



Narodila sa 21. septembra 1922 v PileCastej v rodine horara. Do ludovej skoly chodila v Modre, Pile a Dubovej, do mestianskej skoly v Modre. Potom absolvovala obchodny kurz v Bratislave, po jeho skonceni roku 1942 pracovala v Ustave pre telesne postihnutych a po vojne v Statnom urade vojnovych poskodencov. V rokoch 19531959 bola pracovnickou Pedagogickeho nakladatelstva a zaroven veducou redaktorkou dvojtyzdennika pre deti Zornicka. Potom odisla zo zdravotnych dovodov do dochodku a venuje sa literarnej tvorbe. Zije v Bratislave.

Po viacerych rokoch casopiseckeho publikovania versov a kratkych proz pre deti knizne debutovala versovanou skladbou na motivy znamej humoristickej ludovej rozpravky O velkej repe (1951), ktoru zhudobnil Simon Jurovsky a roku 1952 vysla na gramofonovej platni. Zbierka basniciek pre deti Kvietky (1952) je inspirovana dovernym poznanim prirody, roku 1953 ju zhudobnil Janko Matuska a naspieval Detsky rozhlasovy subor, a zbierka Vesela skola (1953) zazitkami z detstva a zo skolskych lavic. Leporelo Dva stolceky (1955), zbierky versov pre najmensich skolakov Do desat (1958) a Kto ake dvierka ma (1963), ako aj versovana rozpravka Zlatovlaska (1968) a leporela Hore, hore, uz su biele zore (1968) a Hop, cup, na nozky (1971, 1981) dokresluju literarny profil Marie Hastovej ako autorky drobnych versovanych foriem pre najmladsich citatelov a deti predskolskeho veku.

Rovnocennou sucastou jej literarnej tvorby su aj prozaicke zanre pre deti a mladez. Kniha Zo starej horarne (1955, 6. vydanie 1997) je suborom lyrickych pribehov o cistote medziludskych vztahov a laskavom pristupe k prirode. Kratke pribehy zo zivota deti v materskej skole vyrozpravala v knizke Zrkadielko (1958). Autorska rozpravka Juro Buro (1962) je humornym pribehom sucasneho skolkara. Podla nametu M. Hastovej nakrutila Slovenska televizia pribeh dievcatka a psa s nazvom Kamarat Cezar. Okrem toho dlhe roky spolupracovala so Slovenskym rozhlasom, pre ktory napisala rozpravky Kto byva v klobuku, Zlate oriesky a ine, naucne relacie do vysielania pre skoly napriklad Ako ziju zvieratka v lese a serial Postar vrabcek. Kniha miniaturnych proz o lucnych kvetoch Ked pojdes lukami (1967, 1978) ma predovsetkym poznavaci charakter. Dalsie knihy Koza rohata a jez (1967) a O medvedovi zenichovi (1968) su literarnou transformaciou znamych zvieracich ludovych rozpravok. Autorskou rozpravkou o priatelstve dievcatka a psa je kniha Kamarat Cezar (1975). V rokoch 19611975 uzko spolupracovala s vydavatelstvom Zdravotnicka osveta, pre ktore napisala pribehy O zafulanych medvedikoch, O strasiacke Berte, O najvacsom carodejnikovi, ako aj versiky O vitaminoch a zelenine. Sirsie koncipovany je subor rozpravok O starenke z Ostreho vrchu (1976, 1978), ktory motivacne vychadza z nasej ludovej slovesnosti, no usiluje sa o netradicne kompozicne postupy. Autorska rozpravka Ohromna vec (1986) je humornym pribehom zo zivota sucasnych deti.

Vybery z basnickej i prozaickej tvorby Marie Hastovej vysli pod nazvami Zvonceky (1972, 3. vydanie 1982) a Vonavy vencek (1985). Je autorkou televiznej hry pre mladez Maros a jeho priatel (1976).

Literarne dielo M. Hastovej ocenili v rokoch 1982 a 1987 Cenou Mladych liet a roku 1983 jej udelili Cenu Frana Krala za celozivotne dielo.